Archive for December, 2005

Hej hej mam na myli tú piatkovú kalamitu. Bol som po nočnej smene a už kolega čo ma prišiel vystriedať mi oznámil, že vonku je hotové peklo. Neveril som, také zle to predsa byť nemôže. O ôsmej hodine vyrážam z práce, som rád že som sa nejako dostal celý omotaný šálom na zastávku, mám nejaké tušenie že dnes to bude naozaj o držku dostať sa z hlavného mesta domov. 30 minút čakám pri technickej univerzite na akúkoľvek električku na hlavnú stanicu. Neznášam vcelku (ale ja v inom zoskupeni) sneh a zimu. No už viem, že vlak o deviatej nestíham. Šok nastal až keď som prišiel na hlavnú železničnú stanicu. Tá je úplne preplnená. Na tabuliach sú vlaky ktoré mali mať príchod o šiestej hodine ráno. Mojím smerom nebol vypravený žiaden vlak od môjho príchodu. Osobné vlaky nejdú vôbec. Dosť sranda bola, že sa posúvalo ich meškanie až na neuveriteľných 480 minút (rýchlik z Budapešti). Keď už mal nastať odchod vlaku, buď sa posunul o ďalšiu hodinu alebo dve, častejšie však bolo že sa zrušil úplne.

Pocity ľudí na stanici boli naozaj zmiešané, nebolo si kde sadnúť, pri pokladniciach boli rady. Niektorým to náladu nepokazilo a veselo niekoľko hodín vtipkovali. Niektorý cestujúci si zase skracovali čas rodinnými hádkami. Zaujímavé je, že vlaky pravidelne a z najmenším meškaním odchádzali na smer Viedeň. Váhal som, že či nesadnúť na nejaký spoj a odviesť sa na Nivy a skúsiť šťastie autobusom. Keď som, však pozrel von rýchlo mi prešla chuť a radšej som čakal ďalej. Od deviatej hodiny bol na smer Kúty vypravený rýchlik až 13:15, ten mal mať odchod 10:44. Tak celý natešený som sa vybral do vlak, jediné pozitívne bolo, že som si sadol. Milým prekvapením bolo hodinové odstavenie v lamači za Tescom, to som to už nevydržal a zaspal som. Príchod do Malaciek 14:45.

Autobus na Gajary mi mál ísť približne za pol hodiny a ja som tŕpol, či sa tak naozaj stane. Našťastie autobus išiel presne. Malacká križovatka vyzerala ako by vôbec nebola ešte odprataná od snehu, predbiehame niekoľko traktorov zo snežnými radlicami. Pred Kostolišťom je nejaká dopravná nehoda – dodávka bez viditeľného poškodenia skončila naprieč celou hlavnou cestou. Osobné autá prejdú ale autobusy nie. Po polhodinovom vyjednávaní vodič „havarovanej“ dodávky nakoniec cestu uvolnil. Pár minút pred 16 hodinou si obúchavam sneh z vetrovky pred domom. Konečne. Z Bratislavy som sa dostal domov na Záhorie do Gajár za neuveriteľných 8 hodín. Či chceme alebo nie cestári aj železničiari to posrali na plnej čiare, ale nesťažujem sa. Mohlo to byť naozaj horšie viď diaľnica D1.

Tak sa mi skončili sviatky pohody a pokoja a zajtra zase z úsmevom na tvári vyštartujem do práce, ale zakiaľ trvá vianočná pohoda hodí sa menšia rekapitulácia. Už sa u mňa (bohužiaľ) stalo zvykom, že všetko nechávam na poslednú chvíľu. Asi to je spôsobené mojou apatiou voči vianočným sviatkom. Darčeky som nakupoval doslova deň pred štedrým večerom a dúfam že som potešil každého z mojich blízkych. To si vždy mesiac lámem hlavu, že komu čo ale tak predsa len o darčekoch sviatky niesu. Som moc rád že v tomto uponáhľanom svete sme boli zase celá rodina pekne po kope. Aj tento rok sa niesol v znamení prejedania  ale už aj na tom dnes zapracujem, veď raz za rok si poriadne dopriať predsa neuškodí. Potešilo ma, že po pár rokoch sme zase mali živý stromček, predsa len ta atmosféra je iná. Škoda len, že hneď prvý večer kvôli silnej gravitácii skončil na zemi, ale inak boli sviatky viac než pokojne. Takže zase o rok.

Rok z rokom sa zošiel a ja by som chce všetkým mojím čitateľom popriať šťastné a veselé Vianoce.