Ešte stále sa pokladám za tú mladšiu generáciu, bohužiaľ éru Atari ani Commodore som vo veľkom nezažil, prvý kompom s ktorým som sa dostal do styku bolo PC i286, to bol rok 1993 a ja som chodil do tretej triedy. Nedávno som rozmýšľal, že koľko hodín som presedel pri tom neuveriteľne blikajúcom monochrómovom monitore. Pre tých neskorej narodených – ten monitor mal len jednu farbu – žltú. Troška som zatúžil po tých starých hrách typu Prince of Persia pod systémom DOS na ktorom som vyrastal. Ale ako na to pod Linuxom? Na výber máte z dvoch programov (emulátorov) a to sú DOSBox a Dosemu. Tomu prvému som nedošiel nejako na chuť, ale funguje bez problémov hneď po nainštalovaní. Pracuje sa z virtuálnym diskom Z: a ostatné reálne adresáre si môžete pripojiť ako ďalšie disky napr. /home/user ako disk C: a pod.
Archive for Apríl, 2005
Nostalgia vďaka Dosemu
Mojsejovci sú odpad
Tak si zase trocha zavŕtam, veď je piatok tak si to môžem dovoliť. Túto “typickú” snobskú dvojicu som prvý krát videl vo VILOmeninách a bolo mi z nich naozaj zle (odvtedy sa nič nezmenilo). ON sa snažil byť strašne komunikatívny, ONA stále nadutá – výborný párik. Po tom čo Markíza dostala od nich ponuku na tvorbu reality show bolo viac než isté, že si to navzájom zožerú aj z navijákom. A tak sa samozrejme aj stalo. A je na to aj patrične hrdá. Markízu určite štvalo, že STV na debilnej Superstar zarobila, tak prečo to neskúsiť po svojom.
Pomery sú v našej krajine presne ako sa nám snažia ukázať. Neviem čo je na nich také mimoriadne, že si zaslúžia zvláštnu pozornosť, veď patria do štandardnej desaťtisícovky našich milionárskych spoluobčanov. Rozdiel je v tom, že vedú medzi sebou strašne trápne rozhovory o ničom. A ich komentáre k životu a pomerom sú presne také isté, ako si môžete vypočuť v ktorejkoľvek krčme na Slovensku. Ako to už býva, za všetkým hľadaj biznis a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Nechápem ako si niekto túto dvojicu môže zastávať. Veď sa len ukázalo, že ľudia sú v tejto krajine za peniaze ochotný urobiť čokoľvek, naozaj. Liezť do zadku, nechať sa ponižovať a robiť zo seba debila. Aká má takáto reality-show prínos? Myslím, že hlavnou náplňou by mala byť zábava. Lenže na Mojsejovcoch nieje nič zábavné – skorej je z toho do plaču.
Backpack zo solárnym panelom
Spoločnosť Voltaic vsadila na to, že budúcnosť patrí lacnej a hlavne ekologickej solárnej energii. Vo svojej ponuke ma vak, ktorý má na svojom povrchu solárne panely, pomocou ktorých si môžete dobíjať svoj mobilný telefón, MP3 prehrávač či notebook. Prípadne dobíjať batériu, ktorou spomenuté zariadenia budete napájať neskôr. Samotné pripojenie zariadenia k vaku je riešené univerzálnymi konektormi.
Podrobnejšie informácie a aj ďalšie produkty nájdete na webe výrobcu: www.voltaicsystems.com
Xandros – Linux, ktorý sa snaží byť ako Windows (minirecenzia)
Tak som raz diskutoval zo známym o distribúciach pre kancelárske nasadenie, ktoré pripomínajú Windows a reč padla na Xandros, systém ktorý sa mu snaží maximálne priblížiť. Túto distribúciu poznám skorej ako konkurenta Linspire (pôvodne Lindows). No a dnes som si konečne našiel čas aj túto distribúciu ošahať.
Spoločnosť Xandros ponúka komerčnú verziu Xandros Desktop OS 3 Deluxe za 88,95 dolárov. Ja som však siahol po voľne šíriteľnej verzii Xandros 3.01 Open Circulation Edition. Aký je medzi nimi rozdiel? Platená distribúcia obsahuje komerčný software – CrossOver Office, pomocou ktorého sa dajú spúšťať programy určené pre operačný systém Windows ako napríklad Adobe Photoshop.
Čítaj ďalej →
Bluefish – editor webových stránok
Je pomerne obľúbené používať editory každého druhu podporujúce čo najviac programovacích jazykov, a sú optimalizované aj pre webmasterov. Medzi takéto univerzálne editory práve pre tvorcov webových stránok môžeme zaradiť dva populárne editory: Quanta (pre užívateľov prostredia KDE) a Bluefish (pre tých čo majú radšej GTK).
Osobne používam Bluefish vo verzii 1.0. Po spustení programu (nájdete ho v každej desktopovo orientovanej distribúcii) sa vám otvorí nový prázdny dokument. Vizuálne môžeme Bluefish rozdeliť na tri časti. Prvá je klasické horné menu, ktoré slúži napríklad na otváranie a ukladanie súborov, nastavenie vlastností súboru, vkladanie tagov a dialógov, nastavenie browsera a podobne. Môžete aj priamo zadať adresu stránky na internete, potom sa v novej záložke otvorí jej zdrojový kód. Pod týmto menu nájdeme sadu ikon najpoužívanejších funkcií (otvorenie, uloženie, vyhľadávanie, nahradenie slov, otvorenie v prehliadači a podobne). Nasledujú záložky pre rýchle vkladanie tagov priamo do pripravovanej stránky. Záložky sú roztriedené do skupín, môžete definovať svoje vlastné príkazy. Sú tu skupiny tagov na vloženie pre prácu z formulármi, rámcami, tabuľkami, písmom, CSS atď. Nasleduje menu na prácu z rôznymi druhmi dokumentov. Môžete vkladať časti kódu z jazyka C, písať konfiguračný súbor servera Apache, dokumentáciu v DocBooku, selektovacie príkazy SQL. No prioritne tu nájdete možnosť vkladania HTML tagov. Tým sme si predstavili celé horné menu.
Podpora veľkých pevných diskov
Ak máte väčší disk než 128GB môže nastať problém že keď prekročíte túto kapacitu začnú sa súbory prepisovať od začiatku. Takto môžete poškodiť aj systémové súbory. Ide o systémovú chybu, ktorá sa dá ľahko opraviť editáciou registrov. Otvoríme si vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\System\CurrentControlSet\Services\Atapi\Parameters\ a v nej vytvoríme položku EnableBigLba typu DWORD z hodnotou 1.
V novej ankete môžete vyjadriť svoj názor k webovým prehliadačom. Tak ktorý je váš obľúbený internetový prehliadač?
Súborový manažér Gnome-commander
Po DOS-om dlhú dobu kraľoval súborový manažér (file manager) Norton Commander, prišla éra Windows a tam hraje prím skvelý Total Commander (predtým pomenovaný Windows Commander). Po niečom podobnom podobnom zatúžili aj užívatelia prechádzajúci na Linux. Tu existuje konzolový Midnight Commander, ktorý toho vie naozaj veľa. Pre prostredie GNOME môžete použiť Gnome-commander, ktorý sa teraz pokúsim troška predstaviť. Ešte by som rád spomenul, že pre KDE existuje taktiež file manager Krusader, ktorý sa mi zdá ešte prepracovanejší ako Gnome-commander, ale o tom snáď niekedy nabudúce.
Inštalovať môžete buď zo zdrojových kódov, alebo balíčkov (DEB, RPM, Gentoo ebuild aj Cygwin port), ktoré nájdeme napríklad na webe www.nongnu.org/gcmd alebo freshmeat.net. Ja som zvolil inštaláciu rpm balíčka pod systémom Fedora Core 3. Gnome-commander potom spustíme príkazom gnome-commander. Pred nami sa zobrazia klasické dve okná (panely) na prácu zo súbormi, ktoré určite dobre poznáte.
Každý sme zvyknutý na určitý štýl práce zo súbormi. Väčšina klávesových skratiek má rovnaký význam aj v iných súborových manažéroch. Gnome-commander má čo doháňať v stabilite a podpore pluginov, ktoré sa pripravujú vo vyššej verzii. Taktiež odporúčam odskúšať aj spomenutý Krusader pre prostredie KDE, ktorý nájdete na serveri www.kde-apps.org.
Posledné komentáre
(3 days ago)
(3 days ago)
(1 weeks ago)