Archive for Jún, 2006

S týždenným odstupom sa pokúšam spísať všetko to, čo sa na brehu Dunaja počas dvoch dní udialo. Od tohto festivalu, ktorý prezentuje aktuálne hudobné trendy z oblasti advanced, urban & electronic music som očakával naozaj veľa. Asi viac než sa dalo, ale veď akcia s takýmto zameraním nebýva každý týždeň a svetovo známi headlineri o tom len nasvedčovali. Lístok kúpený, nálada spravená tak hurá na prvý deň.

V piatok 9. júna som sa obával jediného, že počasie nebude zrovna podľa mojich predstáv. Doma som mal krásne slnečno, ale ako bude v BA o hodinku či dve nevedel nikto. Napriek tomu asi o pol deviatej hodine večer prichádzam na Tyrčovo nábrežie. Až tu som si vytvoril predstavu o tom ako sú rozhodené jednotlivé pódia. Stage Park aj Club boli kryté, len Live bolo open no a posledný stage bol v divadle Arena. Všetko bolo kúsok od seba, napriek tomu sa zvuk neprekrýval a za 5 minút sa všetky pódia dali obehnúť. Popisovať vystúpenie každého, kto na Wilsonic-u vystupoval by bolo morbídne. Tento večer som strávil na Live stage, kde vystupovali štyri zoskupenia a to ako prvý Tony Granko aka Yori Titturitu, Tigrics, Smolik a headliner večera Matthew Herbert LIVE /UK. Ten vystúpil aj zo svojou skupinou čiže inštrumentalistami a vokálistami. Spočiatku bolo publikum veľmi zdržanilvé a vety typu “toto je headliner” sa ozývali zo všetkých strán. Veď čo iné si môžete predstaviť pri chlapíkovi, čo vybehne na pódium v pyžame a župane. No a tak isto aj celá jeho skupina. Treba však priznať, že to vedeli rozhýbať a ľudia prestali postávať a začali sa troška viac baviť. Môj dojem je, že Matthew to zo samplami vie, ale celé vystúpenie nechal na skupine a on tam bol len tak nejako „do počtu“. Ale dojem spravil, to sa musí nechať. Nedalo by mi, keby so ešte za ten večer nespomenul vystúpenie Soulphiction a Trickski DJs. Do svojho odchodu spom posedel v Aréne pri vystúpený poľských dj’s Innocent Sorcerers, ktorý predviedli technicky vinikajúci set no a do ranných hodín sa gramcov ujal Peter Fiala.

Celý večer až do rána som to točil od jedného stage k druhému v pravidelných intervaloch. Ľudí myslím bolo tak akurát ani nie veľa ani nie málo. Zvuky ktoré som počul boli skôr na počúvanie a pre náročnejšieho poslucháča. Druhým dňom som očakával kvalitný drum and bassový “nášup”. Večer sa ráno sa rozpršalo ale bolo to vydržateľné.

Hranie prebiehalo aj cez deň v sobotu 9. júna. Ja som doma dospával a chystal sa na večer. Počasie sa predsa len umúdrilo a predpokladal som, že ľudí sa dovalí viacej. Čas príchodu bol zhruba rovnaký ako minulý deň. Ešte som stihol výborný domáci live act Nikki Tresor. Nasledoval presun do divadla kde boly rozbehnutý Colors of Soul a po nich kNot Photogenic. Odskočil som si pozrieť vo výbornej nálade za mašinkami naladených Nôze. Odtiaľ na Club stage kde upútal Deuce aj Vex’d. Nasledoval kontroverzný a až psychopatický Tim Exile z Veľkej Británie. Toto šialenstvo možno vyzeralo strašidelne, ale svojim samplovaním všetkého možného vrátane vlastného hlasu a výkrikov bez pochýb zaujal. To už prišiel čas na asi najväčšie lákadlo celého festivalu LTJ Bukem-a & MC Conrad-a. LTJ sa pripravil prvotriedne, všetko rozmiestnené podľa jeho predstáv, dokonca si priniesol vlastne slipmaty a prenosky. Nebudem však chodiť okolo horúcej kaše a rovno poviem, že jeho vystúpenie bolo pre mňa viac sklamaním. Set bol celú dobu neznesiteľne monotónny, bez akéhokoľvek vývoja a gradovania. Je pravda, že LTJ je zdatný dj a Conrad skvelý MC, ale nejako si ale nemôžem pomôcť – po hodine mi skutočne stačilo. Ľudia sa bavili, ja som si ich počúvol, ale Philip TBC ma dostal jednoznačne od varu viac. Tento Čech jednoznačne drum and bass a aj jungle vie. A vie že tak, že na výbornú. Snažil som si ho vychutnať do poslednej sekundy, no bol čas utekať na vlak. Predsa len cez víkend to s cestovaním nieje ružové. A večer ma čakala hlavne moja priateľka a okrem iného prvý koncert Depeche Mode na Slovensku.

Ako som povedal nedal sa spomenúť každý interpret a detailne ho rozpitvať. Snažil som sa vypichnúť, to čo ma zaujalo a k čomu som mal potrebu sa vyjadriť. Ale hlavne som chcel upozorniť, že takýto festival u nás je a už ma vybudovanú pomerne slušnú tradíciu. Určite to nieje hudba pre každého, ale tento rok si tu mohol naozaj nájsť to svoje. Vo fóre na oficiálnej stránke som čítal niečo v zmysle, že sa ľudia tvárili príliš vážne a málo sa bavili. To musím vyvrátiť, lebo pri tanečných veciach to tam skutočne vrelo a ľudia sa bavili výborne.

Organizácia aj priestory sa mi pozdávali, ceny drinkov boli primerané, dokonca sa dalo aj najesť. Na môj vkus tam bolo prehnane veľa SBS-károv, predsa len vyzerali v tom dave dosť divne. Ale to tu rozoberať nebudem. Pozdávali sa mi oba dva dni aj keď tá sobota bola predsa len zaujímavšia. Dúfam, že budúci ročník bude minimálne tak dobrý ako tento. Ďakujem (:

No a na záver ešte odkazy na foto galériu z prvého aj druhého dňa festivalu Wilsonic 2006.

Na večer 11. júna 2006 tak skoro určite nezabudnem. Tento večer 33 tisíc ľudí na štadióne Interu v Bratislave privítalo legendárnu britskú skupinu Depeche Mode. Stalo sa tak na Slovensku po prvý krát. Predskokanmi boli skupiny Sisters Of Mercy a Sunshine, ktoré vypĺňali čas, kým sa štadión neponorí do tmy. No a ja som si ho vypĺňal hodinovým čakaním v rade na WC (:

Pre niekoho je to obyčajná hudobná skupina no pre kopu ľudí kult. O čom som sa mohol presvedčiť aj túto nedeľu. Čakanie gradovalo našlapanými samplami a ľudia sa zabávali mexickými vlnami. Po intre prišla vypalovačka A Pain That I’m Used To z posledného albumu Playing The Angel. Práve ten dal asi zase dokopy celú skupinu. Nasledovali veci ako: A Question Of Time, Suffer Well, Precious, Walking In My Shoes, Stripped Home, It Doesn’t Matter Two, In Your Room, Nothing’s Impossible, John The Revelator, I Feel You Behind The Wheel, World In My Eyes, Personal Jesus a Enjoy The Silence. No to som sa už cítil ako vo vriacom ohni a všetky ruky boli nad hlavami. Začal som sa chytať asi až po dvadsiatich minutách pri skladbe Precious. Po asi hodine aj dvadsiatich minutách skupina odišla. No za paŕ minút sa vrátila na tri prídavky a to Leave In Silence, Photographic a Never Let Me Down Again. No to sme sa už s priateľkou poberali preč nech sa vyhneme najväčšiemu návalu.

Čo sa týka ľudí prevládala stredná generácia oblečená v čiernom a DM tričká boli skutočne všade. Výhrady by som mal len voči pódiu a veľkej technickej veži. Projekcia bola výborná a aspoň tak sa dalo zistiť čo sa na nízkom pódiu vlastne deje. Zvuk mi prišiel tak akurát, aj keď som rátal s tým, že bude masívnejší. Nápoje a alkohol sa predávali za žetóny, ktoré mali vyrazené miesto a dátum konania, takže sa dali použiť ako suvenír z koncertu.

Z môjho pohľadu hodnotím vystúpenie Davea Gahana, Martina Gorea a Andyho Fletchera ako akciu roka. Kto nezažil môže ľutovať, no a ja som šťastný že som Depeche Mode v príjemnej spoločnosti. Teší ma, že aj týmto smerom sa pohli ľady na slovenskej hudobnej scéne. Celkovo tohtoročný mesiac jún je mimoriadne úspešný – festival Wilsonic, koncert Depeche Mode, Massive Attack či Stinga. Jednoducho tento mesiac si na svoje príde každý.

Fotky boli prevzaté z webu partyzona.sk

Je to presne pol roka, čo som napísal posledný report z čisto hudobnej akcie. Časy sa menia a s nimi aj moje názory a správanie sa na (nielen) lokálnych akciách. Predsa len už sa pomenili aj zostavy v ktorých sa chodievalo na parties v dobách nedávno minulých. Ľudia začínajú mať svoje starosti, partnerov a pod. takže na klubové noci veľa času neostáva. Je to prirodzený vývoj, navyše na vysokých školách je v plnom prúde skúškové obdobie, študáci tlačia kaleráby do hlavy o106.

Čítaj ďalej →