Archive for Január, 2007

Či chceme alebo nie, či to niekoho teší alebo nie je to tak. Ak sa obmedzíme len na desktopové nasadenie chcem sa zamerať na štyri dôvody prečo je na trhu taká situácia ako je. Určite to neberte ako kritiku, ani snahu vyvolávať nejaké flameware ako skôr na operné body na ktoré sa zamerať a ktoré treba riešiť či doladiť.

Základňa užívateľov
Pracovných staníc s nainštalovaným Windows XP či 2000 sú v podnikovom ale aj domácom sektore desiatky miliónov. Microsoft si v tomto vypracoval dosť veľký náskok a keď sa koncom 90 rokov začal linux približovať k používateľsky prívetivému prostrediu MS mal za sebou už desať rokov existencie. Linux je veľmi málo rozšírený a či už v školstve alebo vo vláde sú preferované produkty Microsoftu. Aj v tomto však badať istý pokrok, ak je distribúcia prívetivá, je pre ňu dostatok aplikácii a slušne spropagovaná má úspech. Podarilo sa to napríklad Ubuntu, toto distro sa za veľmi krátku dobu vyšplhalo na prvé priečky obľúbenosti a najnovšie sa môže pochváliť 8 miliónovou užívateľskou základňou. Windows a Linux neštartovali teda z rovnakých pozícii, no nič nieje stratené. Príklad Ubuntu dokazuje, že dobrý nápad môže na svoju stranu pritiahnuť ľudí. Naviac je na svete dosť miest, kde informačné technológie niesu príliš rozšírené. Tu je silný predpoklad, že ľudia by si na filozofiu tohto systému mohli zvyknúť. Určite by tu mala byť zachovaná sloboda a Linux by nemal byť vnútený za každú silu.

Podpora
Každý predajca vám nové PC ponúkne buď s predinštalovaným systémom alebo bez neho – s možnosťou okamžitého dokúpenia. Tým systémom už tradične býva Windows. Je to takmer samozrejmosť aj keď nie povinnosť, ako napríklad previazanosť hardvéru a softvéru od Apple. Pri rôznych skladačkách som nevidel medzi možnosťou výberu operačných systémov linux. Rieši sa to individuálnou inštaláciou, príkladom môže byť Zoznam linuxových profesionálov . Počet ľudí v našich zemepisných šírkach, ktorý sa zaujímajú o linux stále rastie, preto myslím že nieje problém nájsť niekoho kto by s prvotnou inštaláciou pomohol. Hovorí sa, že správa a administrácia linuxového systému je draha aj keď v podstate systém je zadarmo. Treba podotknúť, že experti na linux sú cenený – ide však o programátorov, či správcov serverov. Samotná inštalácia je dnes natoľko jednoduchá, že ju zvládne každý IT nadšenec. Ak je k „železu“ pribalená nejaká distribúcia, najčastejšie ide o FreeDOS či nejakú live distrubúciu, ktorá slúži len na predvedenie, že hardvér funguje. Určite by pomohlo ak by výrobcovia značkových zostáv nasadzovali aj linux. Určitý pozitívny vývoj badať napríklad u spoločností ako Lenovo či Dell, ktoré začínajú ponúkať aj PC s predinštalovaným linuxom. Nechcem opomenúť rôzne kurzy pre linux, ktorých je u nás nedostatok. Prečo je problém nájsť školenie pri ktorom by užívateľa naučili sa orientovať v adresárovej štruktúre, pracovať zo súbormi a najznámejšími aplikáciami, či používať internet?

Hardverová podpora
Výrobcovia najmä lacných hardverových komponentov linux nepodporujú, príkladom môže byť situácia s pred niekoľkých rokov, keď bol hardvér veľmi silne previazaný s operačným systémom Windows – myslím winmodemy. O niečo lepšie sú na tom serverové komponentý, ktoré sú určene aj pre komerčné a certifikované verzie linuxu. Dosť krát som videl situáciu, ak pod MS Windows nefungoval nejaký hardvér dotyční sa aj niekoľko dní trápil aby ho „rozbehal“ – no pri linuxe často krát vidím, že ak niečo nefunguje na prvý raz tak ten systém je „nepoužiteľný“ a užívateľ sa ani príliš nepokúša problém riešiť. Situácia sa aj tu zlepšuje aj keď kopec ovládačov je vyvýjaných tretími stranami. Nijeje problém, však zohnať aspoň binárne ovládače ku grafickým kartám, zvukovkám, či čipsetom wifi kariet. Naviac pre linux je oveľa viac ovládačov a aplikácií pre 64-bitovú architektúru. Určite by však pomohla väčšia iniciatíva výrobcov hardvéru podporovať aj tento systém.

Podpora softvéru
Štvrtý a posledný s podľa mňa hlavných dôvodov, prečo je situácia taká ako je. Linux má veľké množstvo malých jednoúčelových aplikácii, ktoré sú vo veľkom percentuálnom zastúpení zdarma. To však neznamená, že by nebol záujem o portovanie komerčných aplikácii z MS Windows na GNU/Linux. Podľa mňa by záujem dozaista bol. Zaujímavé je že medzi najobľúbenejšiu softvérovú výbavu patria multiplatformové programy, stačí spomenúť Operu, Firefox, Thunderbird, OpenOffice.org či Gaim. Rôzny grafický manažéri softvéru pod linuxom ako YaST posť uľahčujú prácu. Vynikajú rôzne verzie inštalátorov, ktorý váš program integrujú do systému jediným kliknutím. Stále však chýba kopu programov ktoré Windows ma s pridanou hodnotou, za ktorú nemajú problém užívatelia platiť. Rád by som spomenul aj nejednotnú filozofiu prostredí (KDE, GNOME), ktorá dodržuje prvky slobodného výberu, no ľudia sú v ňom zmätený. Veľa z nich nepoužíva logické postupy, ale len zažité a nacvičené ťahy. Ak je nejaká ikona inde, menu vyzerá inak a pod. už chcú naspäť svoj Windows.

Možno niektoré slová vyznievajú akoby z úst ortodoxného „linuxáka“, no nieje tomu tak. Dobre sa cítim aj v jednom aj v druhom systéme, každý má svoje plus aj mínus. Mrzí ma však ak niekto zavrhuje niečo, čo nikdy nevyskúšal. Naviac ak to niečo je kvalitné, použiteľné a viac než postačujúce pre jeho potreby. Začiatkom tohto roka sa médiami prehnali správy, že nasadenie OS Linux prudko stúpa a drtivá väčšina kritických aplikácii bude prevádzkovaná práve na ňom. Linux sa teda napriek tomu, že ho predajcovia neponúkajú, výrobcovia hardvéru nepodporujú a vývojári naň svoje aplikácie neportujú sľubne rastie. Dáte mu aj vy šancu?