Archive for Júl, 2007

Rok sa z rokom zišiel a ja som o mesiac skorej na Hodokvas išiel (: Tohtoročné leto je plné prekvapení a neočakávaných zvratov, tie neobišli ani hudobný open-air festival Hodokvas. S reportom som si očividne dal na čas – aspoň sa všetko lepšie v hlave uležalo a predsa len tá uhorková sezóna a teplo robia svoje. Ale späť k Hodokvasu.

Začnem hudbou, festival som začínal Polemic-om, ktorý hral v netradične skorý čas – už krátko po štvrtej hodine poobede. Na pódiu sa odohral aj krst, krstným otcom bol hudobník zo španielskych The Locos, ktorý hrali hneď po nich. Ska ľudí poriadne nažhavilo. Static X na festival bohužiaľ neprišli, na hlavnom pódiu ich nahradili dráždiči mojej žlče a žalúdku – Horkýže slíže – ľudia šaleli. Prvý hlavný headliner začal svoje predstavenie krátko pred desiatou hodinou večer. Apollo 440 sa zapísalo nezmazateľným písmom do pamäti ľudí najmä koncom 90. rokov svojími doteraz samplovanými hitmi. Apollo 440 mám celkom dobre napočúvane a bez výhrad som sa zabavil – škoda len, že ľudia sa chytali len pri známejších veciach a podľa ich slov mali dosť zmiešané pocity. Keby tu britské Apollo bolo pred 5-6 rokmi určite by to bola väčšia šou. Večer na hlavnom pódiu patril britom a druhého veľkého headlinera určite netreba nikomu predstavovať – dámy a páni – Placebo. Perfektne technicky odohrané, profesionálny dojem. Určite nielen ich skalný fanúšikovia si prišli na svoje. Možno by som mal povedať, že Hodokvas ale však nieje len hlavné pódium – to by som vás však klamal. Organizátori viac než kedykoľvek predtým vsadili hlavne na headlinerov. A tak som mal pocit, že na ostatné stage už nejak jednoducho „nevydalo“. Dali sa však aj tu nájsť nejaké lepšie veci ako Moimir Papalescu and The Nihilists, netradične tvrdý Goldie či zaujímavá Soyalee na drum and bassovom stage.

Druhý deň som odštartoval kanadskými veteránmi No Means No, ktorý sa do toho poriadne opreli a milo prekvapili. Zlé počasie na ktoré na svojej domovskej Jamajke Anthony B nieje zvyknutý, nás odohnalo do stanu z jeho vystúpenia. Škoda. Nasledujúci punkový Marky Ramone and The Band boli však dobrou satisfakciou. Popisovať ďalšie dianie je pre mňa dosť obtiažne, nakoľko v metalovej hudbe sa teda ako doma naozaj necítim. Podľa samotných reakcií návštevníkov od Machine Head a Korn dostali to čo chceli. Aj tento deň sa samozrejme hralo aj na ostatných pódiách. Rád by som vypichol Madsox a LPlus. Trošaku zmiešané pocity som mal z Kosheen dj’s.

Dobra atmosféra ako každý rok panovala na Zion Gate, klasikou sa stal aj Café del Fun stage. Hiphop hodnotiť nemôžem, nakoľko to nieje moja parketa. Ak ste si chceli oddýchnuť od hudby či premenlivého počasia vhod prišiel Pravda stage – stan kultúry a oddychu. Počasie je asi to najhlavnejšie čo však organizátor nijakým spôsobom neovplyvní. Tento rok sa s Hodokvasníkmi zahrávalo poriadne, desať minút horúčava, potom silný vietor a nakoniec ľadový dážď. A to sa striedalo v nepravidelných intervaloch. O horúčavách, aké panujú posledné dva týždne sme si mohli nechať len snívať.

Organizačne boli jednotlivé pódia v porovnaní z minulým ročníkom rozmiestnené rozdielne, areál sa rozrástol – kapacitne postačovalo aj stanové mestečko. To bolo opäť oddelené od areálu, prechádzalo sa tak cez kontrolu. Novinkou bolo aj oddelenie hlavného pódia a extra kontrola, prvý raz ma to prekvapilo ale kto sa chcel baviť nemohlo mu to pokaziť radosť. Počet stánkov z občerstvením a aj ceny sa mi zdali prijateľné a štandardné. Citeľne sa zlepšili aj hygienické zariadenia, pribudli aj ich „luxuxsnejšie“ verzie za príplatok. Sem tam bolo vidieť čaty, ktoré sa tvárili, že zbierajú odpadky.

Hodokvas chytá nový dych a podarilo sa mu posunúť do nových sfér, nepôsobí na mňa už tak „rodinkovo“ a útulne ale skôr maximalisticky. Tiež škoda toho skrátenia a presunu, nakoľko som ním ukončoval niekoľko posledným liet. Čo sa nedá Hodokvasu vytknúť, je to že vždy prekvapí no a ja som zvedaví, že čo to bude budúci rok.