"Blog o IT, webe, programovaní, software, gadgetoch
a tak trochu aj o mojom živote a názoroch"

Ešte začiatkom minulého mesiaca keď bolo slniečko viac zubaté a o behaní v tričku sa nám mohlo len zdať sme z kamošom absolvovali menší výlet po stopách československého opevnenia na Záhorí. Na začiatok dám menšie intro. Áno ide o malé železobetónové bunkre rozosiate po značnej časti západného Slovenska, kapitolou samou o sebe je Česká republika. Tieto tzv. ropíky sa sa budovali v rokoch 1936 až 1938, úlohu nad realizáciou prác malo Ředitelství opevňovacích prací alebo ŘOP – z toho ten názov. Išlo o malé pevnosti s takmer jednotným tvarom, samozrejme niektoré úplne špecifickým a neštandardným. To že kompletná línia bola odovzdaná do rúk Nemcom ešte pred dokončením a bez jediného výstrelu je dnes už holým faktom a nezostáva nám nič iné, než nad ňou polemizovať. Zaujímavosťou je, že práve Nemci sa z jej získania mali ohromnú radosť. Dokonca pre Hitlera bolo v Čechách z inscenované ostreľovanie jedného ropíka v roku 1938 húfnicami. Odolal. Niektoré sa aj takto nechválne preslávili. V dnešnej dobe existuje veľké množstvo publikácii, ktoré popisujú každý úsek kde sa bunkre nachádzali, dokonca existujú skupiny ktoré po týchto líniách chodia a monitorujú ich stav. Niektoré sa podarilo zachrániť a zrekonštruovať do pôvodného stavu niekoľkým nadšencami. Taká je prax u našich západných susedov. Mne sa nepodarilo ani v minimálnej výbave vidieť ani jeden a to počet, ktorý som navštívil sa dá už počítať na stovky.

Keďže v žijem na totálnej rovinke a hory ktoré mam tak rád som si musel kompenzovať inými vecami tak prišiel rad na opevnenie. V blízkom okolí ich je asi tridsať. Až časom som pochopil, že ich umiestnenie nieje čisto náhodné – ide buď o nejaké línie alebo uzávery. Tak isto sú na nich badateľné isté rozdieli. A tak som sa o ne začal zaujímať troška viac. Tak isto som mal vidinu, že raz nájdeme niečo z výbavy čo sme doteraz nevideli. To bolo možno reálne tak pred desiatimi rokmi. Teraz sú kompletne vyrabované a ich všetok kovový „obsah“ skončil dávno v zberných surovinách. 

Po ich stopách sa dá vydať len v jesenných alebo zimných mesiacoch. Na jar a v lete sú často zarastené bujnou vegetáciou. Pokiaľ neviete presne kde sa ropík nachádza je celkom obtiažne ho tak nejako naslepo nájsť. O tých najbližších vieme, navštívili sme aj tie vzdialenejšie – kamoš o nich pripravuje web a ja som sa rozhodol ku každému spraviť foto dokumentáciu. Takže začali sme najsevernejším úsekom, ktorý sa nachádza pri obci Moravský Svätý Ján. Nachádzajú sa tu bunkre s poradovými číslami 1, 2 a 3. v podstate ide o miesto kde sa spája Česká, Rakúska a naša hranica. Niektoré objekty sa nachádzali v záplavovej oblasti a ich prieskum si vyžadoval značnú mieru adrenalínu. Iné boli pekne po kope a pri fotení piateho v poradí som mal pocit, že stále je to ten istý. Dokopy sme preskúmali 23 ropíkov, ich polohu sme u všetkých nevedeli, mali sme maximálne opis typu „pri ceste“, „pri potoku“ a pod. Čo bol nejeden raz veľmi široký pojem. V podstate až na posledný sme našli všetky za celý deň zo spomínaného úseku – predsa len noc ešte padala o niečo skorej ako teraz. 

Úsek Moravský Svätý Ján patril pod stavebný úsek LVI. s dátumom zadania 30.6.1938 za čiastku 2,056.405.90 Kč. Povodne sa tu malo postaviť 56 ropíkov, ale realizovaných bolo len 21. Plán sa tak podarilo splniť na 37 percent. Ďalšie hľadanie „pokladov“ na ďalšom úseku sa posunulo až na neskorú jeseň, kedy vegetácia opäť opadne. Tento raz sú na rade miesta na ktorých sme ešte neboli a v postate niesu ani nejako bravúrne popísané. Ak vás táto téma viac zaujíma skúste zamieri na web ropiky.net