"Blog o IT, webe, programovaní, software, gadgetoch
a tak trochu aj o mojom živote a názoroch"

Euro je našou jedinou oficiálnou menou už päť mesiacov aj pár dní, za ten čas som si naň úplne zvykol a dá sa sa povedať, že si už ani nepamätám, že sme dáku korunu mali. Ale pekne poporiadku.

Niesom asi ideálny objekt pre média, pretože ich panika a starosti ako to vôbec po prechode bude som ani troška nezdieľal. Do konca roka som väčšiu hotovosť vložil na účet, čo som mal v drobných som minul. Po sviatkoch a Novom roku som sa spoliehal na eurobalíček – ten mi bohato stačil ako na dopravu tak aj stravovanie počas prvých „panických“ týždňov. Troška dlhšie trvalo, než Orange rozbiehal dobíjanie kreditu cez bankomaty a aj internet. To bola snáď jediná komplikácia, ktorú som so zavádzaním eura zaznamenal.

Prvé týždne som samozrejme prepočítaval a konvertoval o 106. No snažil som sa tomu čo najviac vyhýbať a zvykať si na novú menu. A myslím, že na nej už fungujem bez akýchkoľvek problémov. Neriešim ani to, že či sú jedno a dvoj centové mince potrebné. Za vlak aj bus platím v hotovosti a keďže sa jedná o 55 centov respektíve 1, 92 eura tak ich tu v pohode utratím. Za povšimnutie stojí, že cenu za lístok na medzimestský autobus po pár týždňoch od zavedenia eura zaokruhlili z 56 centov na 55 aby sa vodiči s dorbnými mincami nemuseli „kašľať“.

Stará koruna vo mne žije stále, veľké sumy v rádovo stovkách eúr stále prepočítavam a ešte stále sa vyjadrujem často krát v nich. Najmä pokiaľ ide o odhad. Ale aj to sa určite zmení. Zhrnuté a podčiarknuté euro mi nijakým spôsobom nekomplikovalo život, čo pozitívne mi prinieslo je ťažké povedať, snáď len to, že neraz som nemusel riešiť zamieňanie.