"Blog o IT, webe, programovaní, software, gadgetoch
a tak trochu aj o mojom živote a názoroch"

Keď som sa začiatkom roka rozhodol, že v máji skočíme do Viedne na koncert Snow Patrol zdalo sa mi to nekonečne ďaleko. Ale aj stereotypný spôsob života beží veľmi rýchlo a ani som sa nenazdal a už som sedel vo vlaku smer Wien Südbahnhof.

Viedenský koncert Snow Patrol sa konal vrámci európskeho turné Taking Back the Cities Tour k albumu A Hundred Million Suns. Napriek tomu, že prebehol začiatkom týždňa – v utorok 26. mája – bol som odhodlaný ísť ďalší deň do práce, čo sa ale nie príliš osvedčilo. Ale späť ku koncertu, miestom konania bol Gasometer. Ten sme našli bez sebeväčších problémov a na koncerte sme boli hodinu pred začiatkom. Kontrola na vstupe bola minimálna, veľké pivo za 3 eurá tak isto ako cola. Ľudí dosť, prevažne mladšie ročníky.

Keďže čas tlačil a do polnoci sme chceli stihnúť dostať sa naspäť na stanicu kľudne by sme oželeli aj predskokanov. Najprv hrali Sweethead, ktorí ma ale absolútne neoslovili. Vystriedali ich Curbs – to už bolo iné kafe. Pre mňa sú uplne neznámi, no určite sa po ich produkcii ešte poobzerám (už som si to dal aj do TODO listu). Snow Patrol to odpálili singlom “If There’s a Rocket Tie Me to It“, zvuk bol výborný hala pre pár tisícok ľudí pre lepšiu atmosféru bola skvelou voľbou a ja som vedel, že toto bude koncert s veľkým „K“. Nasledovali tracky ako “Chocolate“, “Hands Open“, “Spitting Games“, “How to Be Dead“, “The Golden Floor” či “You Could Be Happy” ktorý moc nemusím ale naživo to bola paráda.

Gary Lightbody po celý čas predvádzal perfektnú komunikáciu s publikom, ktoré si úplne získal. A určite nielen pár nemeckými slovíčkami. Bolo vidieť, že koncert si skutočne užíva celá skupina aj hosťujúci hudobníci, ktorí prileteli zo zámoria. To som však netušil, že budú nasledovať moje najobľúbenejšie songy aké som si mohol len želať: “Run“, “Make this Go on Forever“, “Shut Your Eyes“, “Chasing Cars“, “Crack the Shutters“, “Take Back the City” a
“Open Your Eyes”. Tu to páni zabalili a nasledovali prídavky v podobe trackov “What If this Storm Ends?” a “You’re All I Have“. Aj tak mám ale stále pocit, že na niečo som pozabudol – to tak je ka to človek nespíše hneď. Niekde na „webe“ to pre veľkých záujemcov určite bude.

Nesmiem zabudnúť na výbornú projekciu, ktorá sprevádzala celý koncert a dodávala mu aj vizuálny rozmer, nie len ten akustický. Napriek tomu, že cesta domov bola nekonečná a vedel som, že v práci budem ako omáčka tak som sa doma ráno zobudil s pocitom, že toto bol jeden z najlepších hudobných zážitkov môjho života – no a ak beriem len kategóriu „rockové“ koncerty tak určite ten najlepší.