Včera bola spustená testovacia prevádzka predaja lístkov na bratislavskú MHD pomocou SMS. Testovanie pobeží do 28. februára 2009. Takýto lístok má platnosť 70 minút a jeho cena je 24 Sk (0,80 €) + cena za SMS podľa konkrétneho operátora. Cena lístka aj jeho nákup je celkom kontroverzný – venoval som sa mu v spote DP v Bratislave každou zmenou dokazuje, že úroveň MHD má ešte stále kam klesať. Výhody ale aj nevýhody takéhoto lístka sú zhrnuté na imhd.sk.
Zjavili sa z čista jasna a sú všade. Myslím tie až šablónové azijské bistrá. Najčastejšie Panda alebo Saigon. Majú rovnako spracované grafické menu, ale aj to gastronomické sa neodlišuje, podobný interiér aj ceny a vždy Coca-Cola. Dnes som sa zamyslel, že kto za touto sieťou zariadení asi tak stojí. Tá podoba mi nepríde čisto náhodná.
Po stránke zloženia jedla som nemal odvahu skúmať, že čo to je. O čínskej hydine sa už nahovorilo a popísalo toho veľa, raz do mesiaca to snáď ale neuškodí. Aj keď mám inak pocit že ázijského pôvodu sú už len názvy jedál a samotné ingrediencie, vo finálnej podobe je to európske jedlo – teda silne prispôsobené jeho návykom a chuti.
Nebojte sa nemám v pláne fušovať Cuketkovi do remesla (:
Nemôžem si pomôcť kto a na základe čoho robí zmeny v bratislavskej MHD. Každou zmenou mám totiž veľmi silný pocit, že za tým stojí človek ktorý v živote žiaden dopravný prostriedok MHD nepoužil.
Od 1. januára 2009 bude mať Bratislavá nový cenník lístkov. To sa dalo samozrejme očakávať už len s prechodom na Euro. Ceny treba zaokruhliť tak aby boli použiteľný automaty na lístky. Že sa ale bude meniť aj „funkčná“ stránka lístkov cestou späť som nepredpokladal. Prestupný 10 minútový lístok bude zrušený a nahradený neprestupným 15-minútovým. Cena bude o 1,10 Sk vyššia. Polhodinový prestupný lístok bude zrušený a namiesto neho bude 60-minútový tak isto prestupný. Cena zaň bude o 3,10 Sk vyššia.
Zvýšenie ceny nevidím tak strašne. Skôr ma úplne zaráža zavedenie neprestupnosti u štvrťhodinového lístka. To je výrazný krok späť. Kto používa MHD každý deň vie že v Bratislave treba dosť improvizovať. Osobne radšej prestúpim alebo sa presuniem niekam pešo než Čakať štvrťhodinku na spoj ktorý nemusí vôbec ísť. Ako príklad uvediem spoj číslo 50 z Ružinova do Auparku. Minulý týždeň som ho využil 2x a vždy meškal. Druhý raz dokonca 25 minút a prišiel totálne natlačený.
Zachitil som aj nejaké informácie o kupovaní lístkov cez SMS. Služba má byť ale výrazne drahšia. Ďalším mínusom je vraj aj nutnosť zakúpiť lístok niekoľko minút pred nastúpením. Čo pri presnosti spojov je tiež nepoužiteľné a cestujúci je okrádaný za službu, ktorá mu nieje poskytnutá. Dosť som zvedavý ako to nakoniec s platbou cez SMS bude.
Stav MHD celkom výstižne komentoval aj eMDi v jednom svojom videoblogu. Išlo najmä o informácie o blokovaní stránky iMHD.sk pre zamestnancov dopravného podniku a kvalite koľajníc v Ružinove. Na imhd.sk ma nedávno zaujala správa, že revízori budú fungovať od októbra po novom – ich nove čítačky budú mať online internetové pripojenie a umožnia počas kontroly tarifného vybavenia cestujúcich vykonať aj kontrolu platnosti OP pri udelení úhrady a následného spísania hlásenia o porušení tarifno-prepravných podmienok, čím sa odstráni jeden z vážnych problémov pri prepravnej kontrole. Mňa by celkom zaujímalo ako to je s poskytovaním osobným údajov revírom. Odkedy majú právo ich kontrolovať – doteraz bolo potrebné na to privolať policajta. Tak isto je zaujímavá aj informácia, že budú mať (majú) prístup k nejakej databáze s takýmito informáciami.
Nezvyknem písať o takých „spoločenských“ parties akými sú hody. Najmä kvôli odporu, ktorý k nim od útleho veku cítim, no tento rok mi nedalo. Každý rok moja rodná obec posilovala kontajnery, nech si ľudia 2x do roka pred domom spravia poriadok. Žijem však s hovädami, ktoré nevedia ako sa používa smetná nádoba – tak do drbnú vedľa nej. Raz do roka do našej dedinky kde sa aj muchy točia a líšky dávajú dobrú noc zavíta nejaké „nedomorodé“ obyvateľstvo a takýto pekný pohľad za tú návštevu určite stojí.
Myslím, že s tým začali u nás hypermarkety – spustiť vianočnú kampaň niekdy v októbri, po masívnom propagovaní návratu školákov do lavíc. Čo si budeme hovoriť, Vianoce sú už sviatky komercie. Valí sa to na nás zo všetkých strán. Ako by toho nebolo málo jeden mobilný operátor sa nás snaží v TV spote presviedčať, že Vianoce môžu byť aj v lete. Nemôžem si pomôcť, ale príde mi to ako vrchol stupidity (samotnému významu reklamy chápem). Ale hlavne zneužitie dobrého mena týchto sviatkov. To ani nehovorím, že tie padajúce gule sú dosť „vykrádačka“. Mali sme tu už skákajúce loptičky na uliciach, plné mesto peny a čo ja viem čoho. Orange však tomu Vianočne ladenou reklamou uprostred leta nasadil korunu.
Normálne by som sa nad tým, nepozastavoval no až do tohto okamihu som mal pocit, že Orange má oveľa lepšie reklamy ako jeho mladší „ružový“ brat. Každá mala nápad, bola výborne spracovaná a Orange si dával záležať aj na dobrom hudobnom doprovode. Vo videu sa mi vždy páčilo to neurálne farebné “odfarbenie“. Originalita tu bola, tento raz je to obyčajný gýč ako desiatky iných.
Už dlhšiu dobu hovorím (a aj tu píšem), že atmosféra týchto sviatkov sa vytratila. A mám silný pocit, že to je práve vďaka reklame. Valí sa na človeka z každej strany, zhon, zľavy, výpredaje. Každý kto má čo predať si chce na Vianociach čo najviac nahrabať. Našťastie je ešte celkom dosť ľudí, ktorý komerčnú stránku dokážu s prehľadom odignorovať a užiť si pokoj v rodine ale hlavne duši. Šťastné a Veselé.
Olympiádu nesledujem, no stačí sledovať média – zapáčiť sa pred celým svetom je priorita číslo jedna:
Číňanka spievala na plejbek -
Dievčatko, ktoré nahralo pieseň pre otvárací ceremoniál, bolo podľa organizátorov škaredé. Na pódiu ho preto nahradili.
Část ohňostroje při zahájení olympiády byla pouze digitální animací -
Také se vám při sledování leteckých záběrů ohňostroje v okamžiku zahájení olympiády zdálo, že je v Pekingu nezvykle jasno? Ohromila vás skvělá viditelnost? Část fantastických leteckých pohledů nevznikla prací kameramana, ale počítačovou animací.
A toto sú viacmenej oficiálne vyjadrenia, čo sa v skutočnosti deje v pozadí si môžeme len domyslieť. Načo toľko pretvárky? Ahá veď predsa som si nemyslel, že ide len o šport. Oklamať sa dá dokonca aj počasie.
Dnes mi prišiel balíček z Honkongou s pár gadgetmi. Tip na shop DealExtreme mi dal Spravodaj - napriek tomu, že ide o čínsky online obchod nakupuje sa tu za doláre a posielajú veci aj na Slovensko. Určite poteší, že sa dá platiť cez PayPal a poštovné je zdarma. Snažil som sa vmestiť do 20 dolárov za balík aby neboli problémy s clom alebo pod. Skompletizovanie objednávky im trvalo asi týždeň, potom prišla mailová notifikácia, že zásielka bola odovzdaná na poštu. Za ďalší týždeň som ju mal doma na stole.
Čo sa týka stavu balíka, všetko bolo v jednej obálke (z vnútra bublinková) a očividne bola viac krát otvorená. Krabice boli poohýbane, zo zásielkou sa teda nezachádzalo najšetrnejšie. Ale viditeľne nebolo nič poškodené. Shop DealExtreme ponúka celkom široký sortiment za až smiešne ceny. Na druhú stranu treba povedať že ide o ten najnižší low-end. Veľa vecí je naozaj len na jedno použitie a kopec ich nemusí byť ani funkčných. Treba s tým určite počítať. Inak odporúčam radšej tovar rozdeliť do viacerých zásielok za nižšie sumy než do jedného veľkého.
Reklamou sme kŕmený od útleho veku a za každého režimu. Reklama tu bola ja za komunistov napriek tomu, že tu všetko bolo štátne napríklad taký Zelovoc. Monopoly si tiež radi robili reklamu, stačí spomenúť Slovenské telekomunikácie. Reklama sa na nás valí stále a z každej strany: mobilné telefóny, tlačené média, rádia, TV, reklamné predmety, „spam“ v poštových schránkach (to nehovorím o tých elektronických), internet. Z niektorej reklamy môže profitovať takmer každý, stačí spomenúť internet a PPC. O marketing aj reklamu sa pasívne celkom zaujímam, myslím že sa už stala večnou súčasťou nášho života a svet sa od nej nikdy „nevyčistí“. Napriek tomu je tu jeden druh reklamy nad ktorým nikdy nedokážem prižmúriť oči a dokonca o ňom môžem povedať, že ma vedome neoslovil. Tou reklamou sú billboardy. Ide niečo čo úplne skazilo tvár Slovenska, hlavne jeho miest ale aj obcí. Dokonca čoraz častejšie aj tých najodľahlejších miest, tak isto lemujú diaľnice a ich koncentrácia v meste je neúnosná. Myslím, že ich efekt v mestách stratil zmysel. Jeden billboard nič neznamená, chce to masívny nátlak na konzumenta a pokiaľ aspoň každý druhý nieje tej istej spoločnosti nemá to efekt. Miesto v jeho pamäti môže obsadiť konkurencia. O masívnosti by vedeli rozprávať napríklad mobilný operátori.
Pocestoval som pár európskych miest, ale žiadne som nevidel tak „zasvinené“ billboardami. Pozrite sa na podhradie, fotografia z diaľky je nemysliteľná bez „stromoradia“ tabúľ. Do neba bijúce to je aj pri Floríanskom námestí okolo parkoviska. Myslel som si že ide o typický efekt v postkomunistickej krajine, kde sú ľudia ochotný nosiť reklamu vytetovanú na čele. Máme ale dve desiatky rokov „po“ a každým dňom je nám dokazované, že billboard je stále kam strčiť. Možno je to moja chyba, že neviem túto formu reklamy ignorovať, ako to s prehľadom zvládam na internete. Ďalšia vec čo je v reále komplikovanejšia. Paradoxom je, že to dokážem ku príkladu pri graffity a vizuálne mi oveľa lepšie zapadnú do danej scény mesta. Často krát ide o skutočne umelecké diela, ktoré robil človek s dušou. A graffity sú viac odsudzované ako billboardy. Možno je problém aj v tom, že pri billboardoch niesu takmer žiadne limity a ani estetické nariadenia. A to je chyba. Ešte väčšia je, že sa v najbližšej dobe s tým nič neudeje. Nehovorím o tom, čo takéto médium propaguje. Sem tam ide o skutočne dobrú vec. Ide mi o to, kde je miera únosnosti a či už nebola prekročená. Samozrejme ma zaujíma aj váš názor na takúto formu reklamy.
Leto sa nám opäť chytá druhý dych a ja podávam osobnú správu o mojej existencii (po vzore všetkými milovanej Stopárke). Takže väčšina veci mi vychádza podľa plánu, víkendy trávim poväčšinou na letných festivaloch. Zatiaľ všetko v pohode, len tie pondelňajšie návraty do práce sú čoraz ťažšie. Dal som si pohov aj od všetkých projektov, skutočne na nič pri čom treba používať mozgové závity nemám chuť. Na blog prispievam skôr nepravidelne ako ste si mohli všimnúť. Posledný piatok sa mi však stala celkom nemilá vec. Keď som zapol PC s prekvapením som zistil, že všetky štyri partície na 160 GB disku značky WD sa mi zliali do jednej. Použil som pár utilít na obnovu a našťastie sa mi nejaké dáta podarilo vydolovať. Predsa len prísť o maily a fotky by dosť bolelo. Práve teraz sedím vo vlaku a domov veziem novy disk, večer si k tomu sadnem a dúfam že to zase nebude brutálna makačka do rána. Teta oproti si spieva s MP3 playerom a podupkáva. Pomoc.
Ak budete na blogu propagovať prostitúciu, korupciu či zavrhnutie náboženstva je dosť silný predpoklad že by ste za to mohli dostať aj trest smrti. Takéto niečo je pripravované v „upgrade“ zákona o kriminálnych činnostiach v Iránskom parlamente. Práve tá posledná činnosť leží zákonodárcom v žalúdku, nakoľko mladí ľudia aj v tejto krajine prepadli fenoménu blogovania a často sú postavené proti tradičným náboženským hodnotám.
Kam sa na to hrabú európske pokusy o potlačenie slobody slova na blogoch z dielne Európskych socialistov, či presadzovanie práva na odpoveď. Veď každý extrém nejako začínal.
Roky za rokmi bežia ako voda a ani sa mi nechce veriť, že tento blog si práve dnes môže spraviť piatu čiarku. Presne toľko rokov tu už je s vami. Pri všetkej skromnosti som rád, že za to obdobie si našiel nemalé množstvo čitateľov a našiel si aj svoje miestečko na slovenskom internete. Ešte radšej som, že práve vďaka blogu sa mi podarilo spoznať veľa skvelých ľudí. Ak pozerám históriu prvých spotov tak jeho zameranie sa nijako zásadne nezmenilo, je to mix všetkého množného čo ma zaujme a čo si chcem spoznámkovať. Je to jedna z mojich záľub, ktorá ma stále baví a možno práve preto, že to nieje z donútenia typu „musím niečo napísať“ mi tak relatívne dlho vydržala.
Dnes nebudú žiadne štatistiky (tak ako aj minulý rok), skôr poodhalím niečo z plánovaných zámerov. Blog jednoznačne potrebuje nový CMS, výber som už v podstate uskutočnil ostáva doladiť niekoľko pluginov. Veľkým orieškom bude template, prenos článkov a komentárov by nemal byť väčší problém. Čoho sa však obávam je zachovanie pôvodných URI článkov a ich presmerovanie, mod_rewrite snáď pomôže. Zmena je nevyhnutná, kvôli ďalšej existencii blogu. Tak isto ho chcem sprehľadniť a zrýchliť. Časový horizont je ťažké odhadnúť, no snáď počas nastávajúcej uhorkovej sezóny ale hlavne po letných festoch si nájdem niekoľko večerov a pustím sa do toho.
Veľká vďaka patrí skalným priaznivcom alian.info no tak isto aj príležitostným okoloidúcim. Inak teraz mi došlo, že štastisticky blogujem už pätinu môjho života.
Myslím tých fundamentálnych. Určite nikomu z vás neunikol prípad iba 14-ročnej polky, ktorá otehotnela s o rok starším chlapcom. Keďže každý pohlavný styk pred dosiahnutím plnoletosti je považovaný za znásilnenie tak je tak bratý aj tento prípad. V Poľsku sú potraty zakázané ale ak ide o znásilnenie je štát ochotný spraviť výnimku. Zaujímavé je aj že lekár alebo celá nemocnica môžu ženu odmietnuť a potrat nevykonať. V Poľsku sú katolíci mimoriadne pobožný a tak zahájili na toto dievča hon a to doslovne. Demonštrujú, obsadzujú nemocnice aby potrat nebol vykonaný nakoľko personál má z nich strach. Dokonca sa jej telefonicky vyhrážajú a bola kvôli krvácaniu hospitalizovaná. Bez servítky hovorím, že ide doslova o hon na čarodejnicu.
Nikomu neberiem právo na slobodu náboženského vyznania, ale toto nemá s láskou k blížnemu svojmu nič spoločné. Svojimi praktikami im očividne nejde o záchranu toho nenarodeného dieťaťa ale o zlikvidovanie oboch životov. A dôvod? Veď chcela ísť na potrat! Cele pozadie nepoznám, informácie mám z našej tlače. V každom prípade dievča postupovalo správne a znásilnenie oznámilo na polícii aby mohla ísť na ten potrat zákonnou cestou. Ak si spomínate tak Poľsko som tu už raz spomínal v spojení s podľa nich „priteplenými“ Teletubies asi pred rokom. Ja sa teraz pýtam, že či národ s náboženskými fanatikmi ako sú Poliaci patrí do moderného sveta. Schválne to dávam na celý národ, nakoľko ide o drtivú väčšinu - 90% Poliakov je rímskokatolíckeho vierovyznania. Tiež som katolík a s niečim podobným absolutne nesúhlasím, takéto rozhodovanie považujem za výsostné právo ženy.
Zaujímavé je, že prstom sa v Európe ukazuje hlavne na extrémizmus zo strany islamu. Fundamentálny katolíci mi neprídu v ničom odlišný, to že história celého kresťanstva je zmáčaná krvou je zbytočne hovoriť. Svojimi praktikami „bojujú“ za rovnakého boha za akého sa nejaký moslim odpáli s náložou. Oba boje sú už teraz poznačené krvou.
Po dlhšej dobe nevážne zamyslenie nad linuxom, open source a komunitou. Prvá otázka je kto určuje čo je mainstream a čo alternatíva? Z ekonomického pohľadu je to podľa mňa trh. V prípade operačných systémov majorita. A tú má v oblasti osobných počítačov Microsoft zo svojimi Windowsami. Nástup linuxu bol pomalší – masívnejšie sa tento systém v oblasti desktopov začal presadzovať len v posledných rokoch. Áno je to alternatíva k mainstreamu. Ale nie jediná. Dožiera ma však večné odporúčania na fórach typu – nejde ti niečo na oknách? Kašli na Billa a prejdi na linux. Väčšinou to však píšu ľudia, ktorým tento systém nič nehovorí. Veď potom by sa mohla na komunitu hodiť škatuľka typu: nespokojný užívatelia Windows. A to nerobí príliš dobré meno (banda odpadlíkov). Tak tomu našťastie nieje, ale obávam sa že veľkého množstva mýtov okolo seba sa tak skoro nezbaví. Jedným z nich je aj to, že je vyvíjaný dobrovoľníkmi, ktorí investujú svoj voľný čas doňho a že z aplikačného hľadiska sa komerčný verziám programom nevyrovná. Samotný vývoj jadra už nieje vecou len nadšencov, v súčastnosti na jadre pracuje asi tisícka ľudí a z toho je viac ako trištvrte z nich za túto prácu aj platených. Na „tvorbe“ linuxu sa podieľajú veľké firmy ako Novell, IBM, RedHat, Sun atď. Áno existuje veľa užitočných aplikácii, ktoré sú postavené na dobrej vôli svojich autorov že im venujú svoj čas. Ale keďže do linuxu sú investované stále väčšie peniaze a jeho podiel neustále stúpa príde mi divné brať ho len ako alternatívu.
Môj prechod od Windows nebol tiež jednoduchý. Človek sa konečne niečo naučil a teraz sa má učiť niečo nové? Tak ma napadá, že od môjho prvého kontaktu s týmto systémom ubehlo viac ako desaťročie. Vtedy som linux naozaj vnímal len ako alternatívu, či riešenie vhodné pre server. Všetko sa vyvíja a napreduje a na poli informačných technológii to platí aj desaťnásobne. Za ten čas môžem s čistým svedomím povedať, že ide o systém ktorý perfektne zvláda všetko, čo k mojej práci ale aj zábave potrebujem. Napriek celému tomu pokroku ide stále o systém ktorý sa treba učiť používať. Nejaký problém sa vždy nájde, no zároveň takmer vždy existuje nejaké riešenie. Toto je často kameňom úrazu, že doteraz nebol vynájdený „bezúdržbový“ operačný systém. Nováčikovia sa sťažujú, že je toho veľa na učenie a radšej zostanú pri Windows. Každý kto vie Windows spravovať nech si dá ruku na srdce, že to nebola jednoduchá cesta. A typický BFU bude rovnako tápať v Gnome, KDE alebo Viste. Na tom sa nič nemení. Ak ide o ergenomickosť a intuitívnosť GUI myslím, že Mac OS X nebol doteraz prekonaný pokiaľ ide o začiatočníkov a poznám aj niekoľko skutočne „advanced users“, ktorí zdieľajú podobný názor ako spomínaný začiatočníci. Opakujem sa, no takmer nič nieje neriešiteľné. Množstvo manuálov, diskusných fór a aj úplne primitívne skúsenosti s vyhľadávaním vás dovedú k cieľu. Komunitu nemusíte podporovať opravovaním chýb v zdrojových kódoch jadra, keď sa tomu nerozumiete. Často krát je veľkým prínosom pomoc na nejakom fóre, ide o budovanie znalostnej databázy.
Ale späť k linuxu, ak už má ísť o nejaké jeho nasadenie tak často krát to skončí pri tom, že ide o minoritu. Príkladom je český server zive.cz, ktorý denno denne dáva tento systém do totálnych sračiek a na žiadnej distribúcii nenechá nitku suchú. Napriek tomu, podľa jeho redaktorov sú používatelia zanedbateľným percentom prináša každý týždeň niekoľko článkov z tejto sféry. Do akej polohy ladených nemusím pravidelným čitateľom pripomínať. Aj keď do kritickej tridsiatky mám relatívne ďaleko často krát pociťujem nespokojnosť zo všetkým, platí to aj pri operačných systémoch. Žiadna distribúcia mi nieje dosť dobrá na to aby som ju používal tak ako je. Zmeny sú často razantné, čo je fajn lebo viem čo chcem. Páči sa mi sloboda, no nevadí mi ani uzavretosť niektorých aplikácii. Ak nejaký nástroj potrebujem alebo som s nim spokojný nemám dôvod si zaň zaplatiť. Aj toto je kameň úrazu, že switcheri si myslia, že k všetkému je nejaká alternatíva a to podľa možnosti vždy bezplatná. Alternatíva je vždy, ale nie v postačujúcej kvalite. Ak nieto zaplatí za súborový manažér pre Windows napríklad 50 dolárov tak do linuxu je málokedy ochotný toľko zainvestovať. Očakáva že to je zdarma. Toľko moje odpozorované skúsenosti. Možno aj toto odrádza vývojárov aby robili komerčné aplikácie. Minorita systému + neochota investovať do niečoho, pre čo je „všetko“ zadarmo hovoria za všetko.
Dnes nikomu neuverím, že linux nieje plnohodnotný systém. Má svoje choroby, ale tie ma aj každý iný. Tak isto nepovažujem za správne do neho ľudí nútiť, nad článkami typu X dôvodov prečo používať linux sa väčšinou len pousmejem lebo mám pocit, že ide o ľudí ktorý ho nikdy nevideli. Linux robí veľmi veľké kroky k svojmu zdokonaľovaniu. Kto má záujem a chuť si k nemu cestu nájde, tak ako som si ju našiel aj ja.
Mal by som začať s 30C, ale to netreba lebo o tejto Depiho počul asi naozaj každý – aj nebloger. Jedným z jeho článkov spadajúcej do kategórie 30C bol Viem kde pracuješ … a žiješ - (Home) Office Snapshots. Išlo o fotografie pracovísk najznámejších IT spoločností, pod článkom v komentároch Pavel Linkesch
uviedol, že by bolo fajn ak by ľudia nafotili svoje pracoviská alebo miesta odkiaľ blogujú. Hneď na to vznikla reťazovka do ktorej ma pozval Miro Vaňo. Keďže z práce neblogujem a píšem buď na ceste ale hlavne doma tak prikladám pár fotografií môjho domáceho pracoviska.
Bol by som rád, ak by sa do nej zapojil pika, k8jo a kusi. Inak teraz ma napadlo, že niečo podobné tu už bolo pred rokom, vtedy ale išlo o „výkon“ zariadení na ktorých sa bloguje, teraz ide o ten pracovný enviroment.
Tak ak toto prejde pán premiér sa môže pyšniť, že sa inšpirovali od Slovákov. Právo na odpoveď v médiach nieje v Európe ničom neznámym. Avšak môj postoj voči niečomu takémuto je maximálne negatívny. To že takéto praktiky prešli v súkromných tlačových médiach ma veľmi mrzí, je to jedna z najnechutnejších vizitiek súčasnej vlády a to je len v jej polčase (bohužiaľ nie rozpadu). Z novín sa kedykoľvek môže stať zdrap papiera. Ako by toho nebolo málo poslankyňa Marianne Rikko z PES ET prišla z návrhom práva na odpoveď na blogu. Príde mi to ako nápad zrelý psychiatra. Ale čo iné sa dá od socialistky čakať. Pre mňa je totálne nepochopiteľné, že Výbor EP pre kultúru a vzdelávanie 2. júna 2008 tento návrh schválil. Proti hlasoval len jeden jeho člen.
Príde mi maximálne choré poskytovať môj súkromný priestor na vyjadrenie pre takmer kohokoľvek. Na moje náklady a moju zodpovednosť. Priestor pre pomätencov a psychopatov s likvidačnými následkami, to všetko pod rúškou politického návodu pre sebaobranu demokracie. Znie to pekne. Už sa teraz teším na povinnú registráciu každého blogera, jeho zaškatuľkovanie a monitorovanie. Nebyť blogov tak za pojmom „internet“ vidím kopu porna a warezu. Nedajme si zničiť posledné slobodné miesta na tomto svete.
K téme sa už vyjadril aj Rony, prvotný impulz prišiel z webu euractiv.sk
Niesom zrovna športový fanúšik ale sem tam si rád niečo pozriem alebo nejaké to podujatie navštívim. Slovenská futbalová liga je extrémizmus, hokej hrať nevieme, Tour de France sa rozsypala v základoch a tak nám tu okrem dedinského futbalu zostávajú Olympijské hry. Tie sú zase poznačené čínskou propagandou, demonštráciami a bojkotom. Jasná odpoveď či spájať šport a ľudské práva neexistuje a každá strana má svoje pre a proti. Tak isto sa s tým spája aj začatie vysielania „Trojky“, alebo ak chcete STV3 – čisto športového kanála. Podľa môjho názoru úplne zbytočného, nakoľko túto oblasť perfektne pokrývajú komerčné televízie a nás to bude stáť len 90 miliónov. Dosť na to aby som túto športovú udalosť roka odignoroval. Veď ani Štátnej stávkovej kancelárii nedám zarobiť, takže o moju priazeň televízia nemusí ani bojovať. Čerešničkou na torte je zákaz používania pojmov ako matematická či fyzikálna olympiada o ktorom sa zaujímavo rozpísal Filip Rožánek. Autorské práva nepustia.
V podstate malo ísť o komentár, no nakoniec sa to pretiahlo na spot. Pri pohľade na súčasnú stránku mesta Malacky som mal pocit, že som sa vrátil desať rokov v čase. Mám rád graficky pekne spracované stránky, ktoré sú reprezentatívne a skutočne odrážajú tvár moderného a dynamického mesta akým Malacky sú. Bohužiaľ vizuálne tomu súčasný stav nezodpovedá. Na druhú stranu je to kompenzované obsahovou stránkou. Ľudia si web očividne obľúbili a snažia sa aj touto cestou z mestom komunikovať. Pozitívom je, že cezeň majú aj spätnú väzbu, čo je veľmi podstatné. Bohužiaľ stránka je veľmi jednoduchá a málo interaktívna, o nejakej prístupnosti nemôže byť ani reč – to nehovorím po použití frejmomv atď. Preto ma veľmi potešilo, keď sa na webe objavila výzva na redizajn internetovej stránky mesta. Nejde len o „redizajn“ ale nasadenie CMS a tvorbu grafiky. To, že mesto nemá záujem len o zmenu pozadia na stránke, ale vybudovanie portálu je dostatočne vysvetlené v podmienkach požiadavky (PDF) na webe. Oprávnené subjekty, ale aj fyzické osoby s potrebnými skúsenosťami a referenciami sa mohli prihlásiť do súťaže do 28. 2. 2008 (do 10.00 h). Následne som nesledoval, čo sa okolo výberu deje a mám pocit, že nejaké ďalšie informácie ani neboli publikované.
Ponuku na redizajn internetovej stránky predložilo päť záujemcov. Komisia na základe zvolených kritérií vybrala dodávateľa – spoločnosť OXIDE, s.r.o. Cena za vykonanie diela je 87.822 Sk (vrátane DPH). V záujme transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami sa samospráva a dodávateľ dohodli, že cena diela nie je predmetom obchodného tajomstva. Pozoruhodné je, že priamym tvorcom novej podoby oficiálnej webovej stránky mesta bude 17- ročný študent Gymnázia v Malackách Daniel Krakovský.
Správa ma samozrejme potešila a kedže ma webové technológie a dizajn zaujíma začal som sa o spoločnosť zaujímať. Posudzovať portfólio nebudem, nakoľko je to osobná vec každého človeka nakoľko vyhovieť sa každému nedá. Môj subjektívny názor je ale taký, že sa mi nepáči. Na druhú stranu firmný web je spracovaný celkom pekne. Po chvíľke vyhľadávania sa okrem portfólia dá nájsť aj niekoľko zaujímavých informácii, napríklad že Daniel Krakovský na booom.sk uvádza klamlivý vek 21 rokov, čím samozrejme porušuje pravidlá používania tejto služby. Netreba spájať súkromý a pracovný profil, ale nakoľko aj tu prezentuje zamestnávateľa tak sa k nemu hlási. Tak isto ma pobavilo, citujem:
Nie, technikom mesta Malacky vážne nie som, som CEO jednej reklamnej agentúry, ktorá nemá s mestom nič spoločné, až na sídlo firmy.
Túto vetu spomenul v knihe návštev mesta Malacky 27. 03. 2008. Očividne niekto nepozná pravý význam spojenia Chief executive officer. Označovať tak niekoho kto riadi spoločnosť o dvoch, desiatich alebo dvadsiatich ľudí mi príde trápne. A skôr to kazí imidž spoločnosti ba priam zosmiešňuje.
Nejde o malý webík ale projekt, kde vyhotoviteľ bude na očiach. Je dôležité čo o sebe hovorí a ako sa prezentuje. Aj to všetko o ňom hovorí. Obyvatelia Malaciek a nielen oni budú určite pozorne sledovať ako bude finálny web vyzerať a či budú splnené všetky požiadavky. A je to vidieť aj v komentároch k oznamu. Doteraz nebol zverejnený víťazný návrh a ani návrhy ostatných zadávateľov. Publikovaná bude až finálna podoba webu v júny. Dúfam, že Malacky budú mať konečne web aký si zaslúžia a splní všetky ich očakávania.
Jeden z tých tradičných piatkových pracovných dní. Ráno refreshujem RSS čítačku a jedným z článkov je aj digg.sk spamuje, porušuje tak zákony SR od Petra Šlosára. Prečítal som vcelku dal autorovi za pravdu, osobne by som asi takýto mail vymazal a odignoroval. Občas mi niečo podobné príde do schránky ale príliš si s tým hlavu nelámem. O Peťovi je známe, že je veľmi silným odporcom akéhokoľvek spamu a zástancom ochrany osobných údajov. Teda aspoň takú mám predstavu, čo jeho blog čítam.
Prekvapením, však bolo pokračovanie ktoré sa o chvíľu objavilo v podobe spotu Marek Simka sa mi vyhráža za článok o digg.sk a už prvá správa ma zaujala – veľmi silné reči, dokonca je to možné brať ako vyhrážanie. Na serióznom blogu niečo nevídané tak som článok pridal na vybrali.sme.sk. Medzitým bol článok pár krát aktualizovaný a pribudli zaujímavé fakty aj na vybrali.sme.sk. Článok som na SME pridal dobrovoľne a zo slušnosti som poslal link aj autorovi.
Vôbec netuším kto Marek Simka je a či vlastne existuje, zaujímave však je, že mailuje v prospech digg.sk. Samozrejme môže tak robiť aj za účelom poškodiť spomínaný digg.sk. Majiteľ domény by sa mal však v rámci zachovaní dobrého mena vyjadriť či má s touto osobou niečo spoločné prípadne sa od všetkého dištancovať. Inak web digg.sk mi abulútne nič nehovorí. Poznám len svetoznámu doménu DIGG.COM, stránka na slovenskej doméne očividne používa free skripty svojho .COM vzoru.
Čo je zaujímavé je zrušenie mailovej adresy z ktorej bol Peter spamovaný – áno na gmail.com je to možné. Spojitosť domény digg.sk a zoznam.sk neviem posúdiť, no zoznam.sk považujem za príliš zvučné meno na domácej internetovej aby sa uchýlilo k takýmto praktikám. Čo ma však zarazilo totálne a neveriacky som krútil hlavou boli niektoré komentáre „rýpalov“.
Na grcku ma naplo zo spotu Spam na Slosar.sk, alebo dobre vymysleny viral?. Samozrejme že ide o veľmi zvrátený názor človeka z veľmi bujnou fantáziou. Ak by si „Martin“ ráčil všimnúť tak link som pridal ja a nie Peter. Zaujímavé je, že sa objavil hneď na vybrali.sme.sk odkaz na túto jeho teóriu. Autor, ktorý ho pridal doteraz odkazoval len na magmag.sk. Nadáva na Šlosára, že zneužíva vybrali.sme.sk a pritom sám na ňom ryžuje. Blbé. Dosť ma sklamal aj Boris Porosin, ktoré články som na blog.sme.sk sem tam rád prečítal. Zarazilo ma, že sa rozčuľuje nad tým, že Peťo niekoho kritizuje – pritom jeho spoty na blog.sme.sk sú hlavne tiež o kritizovaní.
Len pre úplnosť – Petra Šlosára poznám vďaka jeho recenziám v DigiRevue a vďaka jeho blogu, nakoľko mi je názorovo blízky. Nejde o žiadneho zelenáča, ale už ostrielaného blogera ktorého články majú zmysel a váhu. Dnes môže blogovať a aj bloguje naozaj každý – Peťo sa však stal známejší aj vďaka poukázaní napr. že v telefónnom zozname na zoznam.sk sú osobné informácie, alebo že ich zverejňuje Katastrálny úrad. A vždy bolo spomenuté, že na to prišiel „bloger“. Kto z kritikov v komentároch sa môže pochváliť takýmito úlovkami? Ani jeden! Tak my vystvetlite prečo by si Peťo kazil svoje dobré meno nejakým vymyslenými fámami? Lenže to by mudrlanti museli vedieť do koho sa vlastne navážajú.
Pôvodne som toto chcel hodiť ako komentár, no nejako sa to natiahlo až s toho vynikol spot. Je to môj osobný názor, a na slobodu názoru a slova mám ešte stále právo. Zároveň sa touto cestou chcem Peťovi ospravedlniť za komplikácie, ktoré mu priniesol nával návštevníkov z vybrali.sme.sk. Ak by som to nezalinkoval ja tak by to spravil niekto iný. Verím, ale že si pevne stojí za tým čo napísal – verím mu aj a želám pevné nervy. Čo sa bude diať ďalej budem dôkladne sledovať.
Doplnené 26.4.2008: Hľadal som nejaké kontaktné informácie na stránke digg.sk, bohužiaľ neúspešne – ide o „clean“ inštaláciu Plig-u. Z WHOIS záznamu domény sa dá celkom bez problémov získať nejaké meno a kontakt na domain admina. V tomto prípade je to Ivan Debnár a dnes som mu poslal nasledovný email:
… dovolil som si Vas oslovit ako administratora domain-name digg.sk. Mozno ste zaznamenali, ze internetovymi mediami a blogmi sa teraz prehana diskusia Peter Sloasar vs Marek Simka. Marek Simka mal pana Slosara spamovat v prospech domeny digg.sk. Touto cestou Vas chcem poziadat, ci mate zaujem sa k danej teme vyjadrit. Ci ma Marek Simka nejaku spojitost s touto domenou a pod.
Bol by som nesmierne rad ak by bol zverejneny aj Vas nazor a vyjadrenie.
Večer som si našiel v schránke odpoveď, za čo mu aj touto cestou ďakujem (uvádzam v plnom znení):
Zdravim,
dakujem za uozornenie. Nevedel som tejto "zaujimavej teme", ktora akoby naozaj bola velmi putavou.
Nuz, ano, domenu digg.sk mam, sam osobne som ju pred nejakym tristvrte rokom ziskal od dlhorocneho kamarata. Nic zmysluplne sa s nou neudialo, neni cas a ani dovod, kedze na tejto domene sa neda velmi legalne podnikat, preto sa jej nik nevenuje.
Spam, ktory niekto posielal, ze moze na tejto stranke zaistit nejake dobre miesto a zaradenie - nuz, to je ako keby niekto ponukal ze moze vase produkty umiestnit v tescu na regal. Nepoznam ani jedneho z akterov, a umiestnit hocijaky link tam asi je mozne, ronako ako umiestnit stranku do googlu.
Je pravda, ze blogovanie dnes dava hocikomu teoreticky jednuduchu sancu o hocikom napisat hocico, a dokonca do dostat aj na "vybrali.sme.sk".
Je to trapne a smiesne, ale ked aspon na tom vidno malost par ludi, ktory pre kusok vlastneho zviditelnenia pisu a pisu, taki mali grafomani, a malost inych, ktori si myslia, ze takymi e-mailami ad 1 - niekoho presvedcia na "minanie penazi" a ad 2 - ze sa mozu takto trapne vyhrazat.
Nemam zaujem tomu venovat viac casu, je to len na pobavenie. Ach jo - investigativni bloggeri a ich komentatori.... :-)
Ivan
Takže zo spamovej „aféry“ sa nám takmer stala phishingova. Názor nech si už každý spraví sám – myslím že to bol celkom divoký víkend a aspoň trochu sa rozvírili stojaté vody nášho inetu.
Nie nejde o nijaký deň nudistov ani nič podobné ale o tretí ročník CSS Naked Day, filozofiu a poslanie som tu spomínal posledné dva roky – tento krát na ňu len odkážem. Už ani Vianoce tak pravidelne nedodržujem ako tento deň – v každom prípade aj vy odhodte svoje CSS ak máte chuť. Mimochodom tento rok to padlo netradične na 9. apríl, doteraz to bol vždy 5.
Tak túto halušku len tak niečo neprekoná – StarWars si môžete pozrieť ako ASCII art cez telnet – stačí sa klientom pripojiť napr. takto: telnet towel.blinkenlights.nl. Príbeh je poskladaný z neuveriteľných 13 935 frejmov. Inak ak používate IPv6 taj to budete mať vo farbe. Príjemné pozeranie.
Nebolo to vôbec jednoduché. Vypiplal som ho ako malé dieťa, ktoré sa čoskoro malo dožiť piatich narodenín. Namiesto toho prišla lákavá ponuka na odkúpenie domény s kompletným obsahom. Pri osobnom blogu v podmienkach Slovenského internetu dosť nevídaný počin, ktorý som veľmi dlho zvažoval. Kedže to tu posledné týždne dosť viazlo a času na písanie je málo považoval som to za ideálny koniec mojej blogerskej kariéry.
Vždy sa snažím byť otvorený, tak aj tento raz bude všetko transparentné a s „kostolným poriadkom“. Kedže kupujúci si neželá byť menovaný jeho žiadosti vyhoviem. Podmienky odkúpenia boli veľmi jednoduché – kompletný obsah spolu z doménou bude dnešným dňom prevedený na nového „anonymného“ majiteľa. No a ja z toho bude mať 11 000 euro, alebo ak chcete tak 358 600 Slovenských korún. Niekomu sa to môže zdať málo, niekomu prehnane veľa – v každom prípade ak ponúknete viac tak na to máte ešte celý dnešný deň.
Touto vetou som chcel začať, ale pozvoľna sa presunula do nadpisu. Na štyri dni voľna som sa dosť tešil – chcel som dokončiť dva webové projekty a troška relaxovať, napísať pár spotov na blog atď. Lenže ak človek mieni, tak... veď to poznáte. V sobotu večer mi vypadol mikrovlný konekt od ISP (ešte stále nejde), takže som bol nútený webové aktivity zrušiť. Veľkonočné sviatky sú aj o pokoji, tak namiesto pravidelného nedeľného airsoftového „meču“ som mal niekoľko hodinovú vychádzku. Po dlhšej dobe sa mi podarilo prevetrať digitál - hlavne že mám 4 sety batérii, no ja som si zo sebou zobral zrovna tie vybité. Aspoň som si každý záber dobre premyslel – niečo ako fotenie na drahý film. Pár fotiek hodím čoskoro na fotoblog, sem dám par pikošiek ktoré ma zaujali.
Jar je tu – v prírode sa začína konečne všetko zelenať.
Na internete je niekoľko pseudo emulátorov/simulátorov telefónu iPhone, väčšinou ide o iframe okienko bez akejkoľvek fukcionality. Ak si však chcete naozaj skúsiť aké to je dotýkať sa Apple iPhone mali by ste browser zamieriť na stránku projektu My iSmudginator 0.2 - veľmi realistické.
Naozaj vydarenú vec si všimol Michal Hudec - ak hľadáte medzi obrázkami výraz „kokain“ tak slovenský Google pohotovo ponúkne tip Vyskúšajte tiež:lsd. Biznis je biznis a Michala si pre zmenu všimli aj na Technet.cz.
Mal to byť pohodový víkend, sklamalo ma že naň predpovedali dážď. Ále čo už... som si povedal pre seba, aspoň porobím nejaké tie veci čo som si odkladal cez týždeň. Sobota začala klasicky – k životu som sa prebral niečo po jedenástej, niekoľko minút na to bol už obed. V hlave som si urovnával čomu sa budem venovať. V tom sa niečo po jedenástej zatiahlo a z okna som sledoval len veternú zmršť, stromy na ulici dostávali riadne zabrať – krúpy a ani nie za desať minút bolo po všetkom. Troška sklamaný som pozrel na digitál a len si povzdychol, že ani tento raz apokalypsu očividne nenatočím. Matka niečo kričala o výpadku elektriky, nejako som nereagoval. Kedže som sa venoval jednému projektu, ku ktorému som si pripravoval podklady až po dvoch hodinách keď mi začala dochádzať „šťava“ na notebooku mi došlo, že asi nieje všetko dva krát v poriadku. Nesmejte sa. Vonku cesty uschli, vyšlo slniečku no dodávka elektrickej energie nejako stále nebola obnovená. Vzal som do rúk knihu ale o niekoľko okamihov som aj zaspal. Realita prišla po piatej hodine, otec sa pokúšal dovolať na to zelené číselko uvádzané na faktúre od elektriny. Podľa jeho slov mu tetuška na opačnom konci príliš neverila, že sa v našej malebnej dedinke niečo deje. Ale prisľúbila, že situáciu preverí – pre istotu otca upozornila, že si má skontrolovať poistky. Úžasné. Haluz bola, že s vyše 2 500 obyvateľov nemal nejako snahu túto situáciu riešiť. Do večera to bol riadny „kapor“, kedže som sa prespal cez deň. Človek si začne uvedomovať všetky súvislosti, že bez elektriny nemá ani vodu, ani kúrenie nie to poriadne svetlo. Zaspával som s tým, že snáď do rána sa to porieši.
Vykrývaču Orange, ktorý je umiestnený kostole asi došli batérie a od cca pol tretej rána chytal mobil všetky možné Rakúske mobilné siete. No Orange – ani obraz ani zvuk. Tak som vypol na PDA GSM modul a spal ďalej. Zobudil som sa do čierno čiernej miestnosti a už inak veselo svietiace a blikajúce – teraz mŕtve LEDky mi dávali vedieť, že obnova dodávky nekoná. Dovolať sa niekam bolo nereálne, brat to skúšal každú chvíľku v záhrade. Otec to po 24 hodinách skúšal opäť na hotline elektrárni – teta povedala, že o probléme vedia a že sa na ňom pracuje. Poobede som išiel von, všetko je lepšie než nuda. A tá už fičala v plnej paráde. Po dedine jazdilo auto TV Joj ale asi hľadali hviezdy do Lyrics. Za dedinou bolo skutočne potrhaných niekoľko káblov. Inak v prirbehu oboch dní prichádzali správy od rodiny a známych ako dopadla chatová oblasť v „Levárkach“, že sa to prehnalo celým Záhorím, ale asi aj Slovenskom a kde elektrinu naokolo majú a kde nie. Batérie Orange na BTS vymenili asi o šiestej hodine navečer, lebo mobil opäť ožil. Už som si plánoval moje ranné vstávanie do práce po slepu. Nad sviečkami sme mali rodinnú seansu a pokúšal som sa čo najviac unaviť. Niekoľko minút po dvadsiatej hodine sa stalo to v čo som už ani nedúfal – oni to zapli. Jupí.
Bolo to „len“ 32 hodín ale aj tak mám dosť, dva dni víkendu v prdeli – podobná situácia sa stal v lete a cez týždeň to je človeku jedno – príde z práce, vyspí sa a ide zase naspäť do nej. Tento raz to bolo iné. Bez elektriny, bez kúrenia, bez vody, WC, sprchy atď. Obsah chladničky aj mrazničky sa môže vyhodiť, v pračke zostala bielizeň s neuveriteľnou hmotnosťou, ktorú bolo treba vybrať. Určite boli na Slovensku miesta, kde to bolo a aj teraz je vážnejšie – ihneď som letel hľadať nejaké spravodajstvo a to mi to len potvrdilo. Na druhú stranu mi je divné, že nikto u dodávateľov si nevšimol, že domácnostiam v ktorých žijú takmer tri tisícky ľudí chýba elektrina. A to je len jedna obec. Otvára sa mi nožík z „človeka“, ktorý v komentároch na SME.sk vyjadroval názor v štýle – aspoň sa tí ľudia naučia šetriť. Rád mu pošlem faktúru za naše škody v domácnosti za tieto dva skurvené dni...
Nedávne výroky pána premiéra o Starých Slovákoch mi prišli propagandistické a mávol som nad nimi rukou, ako nad jeho ostatnými drístami. Lenže po novom pravdepodobne v učebniciach Dejepisu naozaj Slovanov nahradia Starí Slováci. Pojem Slovania má byť úplne vymazaný. Táto zmena má podla denníka Pravda nastať od septembra, kedy minister školstva štartuje reformy. Je to paradox, že zrovna on. Jedna vec je budovať národnú hrdosť v mladých ľuďoch, ale v žiadnom prípade nie za cenu vymýšľania si vlastnej histórie a jej ohýbaniu podľa seba. Druhá, že súčasná vláda nemá problém ľudom nahovoriť čokoľvek: kontroverzný Hlinka je otec národa a špekulácia na túto tému by bola trestným činom. Obyčajný zbojník Juraj Jánošík je prvým socialistom a premiérovým veľkým vzorom. A čo sa dozvieme nabudúce? To že komunizmus nepadol, lebo zmenu režimu si Fico nevšimol vieme. Informácia, že školstvo potrebuje reformu je známa vec, ale aby sa robila politicky sa mi nepáči ani trochu. Dúfam, že podobných bludov bude hojne, nech nám vyrastajú národne uvedomelý pionieri a iskričky.
btw: strašne mi to pripomína knihu 1984 od Georga Orwella, keď raz sa bojovalo proti Eurázii a mier bol s Eastáziou. Potom sa to v okamihu všetko zvrtlo a ľudia nič nepostrehli. Dúfam, že naša história sa bude meniť podobne. Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.
Na túto tému chcem už niekoľko rokov niečo napísať, zo dňa na deň sa táto „komunita“ stala súčasťou môjho života. Môžno to bola hra osudu, možno čistá náhoda. Keď som nastúpil do svojho prvého zamestnania zistil som, že veľa kolegov má celkom blízko k hudbe a tiež sa celkom aktívne podieľajú na jej tvorbe, či už ako softvérový producenti, djs alebo hudobníci s gitarou ale aj iným nástrojmi. Napriek tomu, že nešlo o žánrovo rovnako zameraných ľudí celkom dosť sa na túto tému diskutovalo, vymieňali sa tracky atď.
Paralelne k tomuto som bol požiadaný o vytvorenie netradične zameraného webu s názvom ÖtraslÖ. Projekt to bol odvážny a kontroverzný, ale kedže som to pokladal za jednoduchú jednorázovú záležitosť prikývol som. Nepýtajte sa ma prečo projekt dostal taký taký názov, určite za tým treba hľadať recesiu ako za celým webom. Celkom ma tešilo, že ľudia veselo písali, komentovali a tak vyjadrovali svoje názory. Bolo to niečo iné, než uhladený obecný web kde priestor na takéto „úlety“ nebol.
A tak sa stalo, že vynikol nápad vytvoriť výberovku, ktorá by prezentovala tento web. Či opačne? To je jedno – záber sa podaril a tak svetlo sveta uzrela "ÖtráslÖ Výbjerofka 01" s neuveriteľnými 15-timi trackami od Fafjaka, Galgana, Vladowilla a mojej maličkosti. Je fajn mať takýto artefakt na poličke, len pre spresnenie uvádzam, že sa písal rok 2006.
Do dnešných dní sa web nedochoval pod náporom spamu a pomalého free hostingu, za to sa objavila "ÖtráslÖ Výbjerofka 02". Na tomto CD sa predstavuje mimoriadne nádejná štvorčlenná kapela The Global Optimistics, ktorej členovia fungujú aj samostatne. Ani tento raz nechýba Vladowill (dnes Jablkonosic), Galgan a Fafex. Rozsiahlu recenziu s profilmi priniesol na svojom blogu Galgan.
Záber ľudí z MSJa pridruženého okolia je naozaj široký – od hudby (Centrum Rozbitého Skla, The Global Optimistics , Galgan) cez narábanie z písaným slovom ale až po fotografiu. Je fajn, že o sebe vedia a neboja sa prezentovať. Sám som nadšený z ich veľkého potenciálu. Takže eMeSJé rispekt!
Možno je trápne sa vracať k slovu „Vianoce“, kedže najbližšieho pol roka nebude aktuálne, no pre mňa je to časové vymedzenie od ktorého chcem komentovať niektoré udalosti zo života. Samotné sviatky som prežil aj keď ma stihla dva krát sklátiť chrípka, tá stále číha na každom kroku. V podstate som ich trávil buď nad skriptami alebo v posteli.
V prvom rade si chcem opraviť rest voči Emdimu, mal to byť samostatný spot no časovo mi to vtedy nevyšlo tak aspoň takto dodatočne. Ťažko viem zhodnotiť zhodnotiť moju najväčšiu namotávku minulého roka, ale celkovo to bola asi skladba Help yourself od Death in Vegas z albumu Scorpio Rising. Skladba bola dlho motívom v reklamách českého Eurotelu. Loituma od Levas Polka ma nechytila, skvelý popis že čo je jej hlavným motívom nájdete na konci tohoto videa - ak to teda vydržíte.
V januári som spomínal aj protestnú akciu - 6. narodeniny väznice Guantanámo, ktorú mi spätne pohotovo komentoval Piki.
Nedávno bol uvedený nový Macbook Air od Apple no a dosť ma tešilo, že som sa pár dní držal na špici v hľadaní toho výrazu na „domácom“ internete. Dokonca sa mi podarilo s dvomi spotmi dostať na titulku vybrali.sme.sk, to všetko sa samozrejme pozitívne prejavilo na návštevnosti. Za to minimálne referencie z mojej stránky získal videa, čo ma celkom dosť mrzí.
Posledné dni sa mi RSS čítačka plní a v podstate si k nej sadám až keď počet neprečítaných spotov je niekoľko stoviek. To samozrejme kazí celú filozofiu RSS. No nieje nejak času. Aj blog zíva počas týždňa prázdnotou – škola dala poriadne zabrať, no už to je opäť lepšie.
Prozaický nadpis ale vystihuje všetko čo chcem povedať. Kedže som nikdy cielene neoptimalizoval pre vyhľadávače a spoliehal sa len na častú indexáciu stránok tak počet prístupov na blog z vyhľadávačov tvoril asi 30 percent zo všetkých prístupov počas bežného dňa bez jediného spotu. O to viac ma potešil „výťah“ a la vybrali.sme.sk. Deťúrence ku mne totiž v posledných dňoch pritiahla fráza výsledky monitor 2008 a smerovala hlavne na minuloročny spot „Ahoj, som žiakom základnej školy a vo voľnom čase hacker“. Sprvu som váhal ako sa postaviť k „holým“ emailovým adresám ktoré tu deťúrence snažne nechávali. Nevedno prečo, veď o tom, že tento rok (alebo aj ktorýkoľvek iný) rozdávam výsledky z tohto testu sa nikde nespomína. Ním to ale nevadilo a kontakty nechávali vedelo ďalej.
Tak len som sa chcel pochváliť 300 percentným sezónnym nárastom. A o tom že je riadne sezónny svedčí vývoj vyhľadávania slova monitor podľa Google Trends pre Slovensko. Neverím, že niektoré s tých deťúreniec sa sem opätovne vráti, mne skôr bolo ľúto že tu nenašli to čo hľadali (mne sa to v poslednej dobe stáva tiež často - ale o tom niekedy inokedy). A toto je sila (nechceného) SEO, ktorej dochádzam na chuť, že by som sa optimalizácii pozrel konečne na zúbok? Na druhú stranu to nieje zrovna najetickejšie - pritiahnuť ľudí a nemať im čo ponúknuť.
Ak som niečo v škole nemusel tak je to matika. Na tento predmet nemám vlohy na nikdy mať nebudem. Pri ostatných to bola a aj je moja lenivosť, no matematika vážne nieje moja silná stránka. Keď som pri dávaní prihlášky na vysokú školu uvažoval, že kam ďalej hlavnou podmienkou bolo minimum (= žiaden) tohto predmetu. Hneď v prvom semestri sa nezadarilo a na svedomí to mala Matematická analýza a Lineárna algebra. Namiesto nič nehovoriacich skrípt a niekoľkých zbierok úloh bez výsledkov a postupov som tajne túžil po niečom interaktívnom. Samozrejme pred piatimi rokmi to bola len túžba, teraz ide o realitu.
Nedávno som natrafil na web Vysokej škole báňskej - Technická univerzita Ostrava, ktorá má medzi materiálmi Vysokej škole báňskej - Technická univerzita Ostrava v PDF formáte Sbírku úloh z matematiky no a ako bonus sú flash animácie riešení. Presne takto nejako som si to predstavoval – to čo je na prednáškach si študent môže pozrieť aj doma ak by mu niečo uniklo, alebo by to dostatočne nepochopil. Mne to už veľa nepomôže ale ak vás mátajú slovné spojenia ako: analytická geometria, funkcia jednej premennej, L'Hospitalovo pravidlo, priebeh funkcie, neurčitý integrál, rady, trojrozmerný integrál a pod. skúste si stránku preklikať.
Dnes začala vysielať TV Markíza hlavnú spravodajskú reláciu Televízne noviny z nového štúdia a v novom koncepte. Miešanie angličtiny zo slovenčinou, rozdelenie na dve časti s reklamou uprostred, nečitateľný text či neustále prepínanie formátu 18:9 na 4:3 bolo totálnym zlyhaním v priamom prenose. Presvedčivo na mňa nepôsobili ani live vstupy, ktoré okrem toho že boli live a hrali sa na brutálne smiešne „dynamické“ nič zaujímavé nepriniesli. Štúdio však pôsobilo zaujímavo. To je však chabou útechou. Televízne noviny na Markíze stíham málokedy, nakoľko sa práve vraciam z práce, takže sa za pravidelného diváka nepovažujem a teda sa ani nemôžem biť do pŕs že televízia jedného práve stratila. Kedže nevidím pozadie môže hodnotiť len ako divák a na rovinu hovorím, že sa mi to nepáči.
Pred necelým rokom som si tak troška s nadsádzkou vzal na paškál hack výsledkov testov z monitora. Tento rok ešte Monitor 9 a ani maturity nemáme a už sa objavila prvá „perlička“. Na svedomí ju má šéf Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Július Hauser, ktorý pre SITA uviedol:
"Ľudia, keď vidia policajtov pred budovou, tak už majú taký rešpekt pred tým, že no, aha, tak tuto sa asi niečo deje a musíme si dať väčší pozor ako obyčajne. Kto ide maturovať a vidí tam toho policajta, tak sa trošku aj pribrzdí v tom nejakom "šantení".„
Samozrejme neváha to predložiť na rockovaní ministerstva školstva. Doteraz som netušil, kto tento pán je no za takýto výrok sa určite zapíše do análov. To, že decká sú šikovné a minulý rok sa dostali k testom je jedna vec. To, že minister chcel testy posielať po kukláčoch je druhá vec. Ale to že niekto chce zastrašovať študentov verejnými činiteľmi je nehorázne a smutné. To že učiteľ stratil rešpekt žiaka je dávno jasné, no táto recesia nevytvára dobré prostredie na deti ktoré sa v ňom majú ďalej ak nie vychovávať tak vyvíjať. Zbytočná represia nieje riešenie.
Jednoducho toto nemôže nikto brať vážne, akože načo policajtov? Čo majú strážiť? Koho zastrašovať? To budú pred školou stáť aby neunikla ani jedna myšlienka? Decká sa stále musia učiť informácie naspamäť, nevedia ich získavať a ani triediť – je to vec známa niekoľko rokov a zatiaľ sa bohužiaľ stále prakticky nerieši. Maturita dá zabrať nielen študentovi ale často to sním prežíva celá rodina, no a takýto „dozor“ z ministerstva vnútra sa určite blahodárne na psychike tiež prejaví. Dúfam že je to len strela do prázdna a šéfa Štátneho pedagogického ústavu začnú po nociach strašiť iné – skutočné – problémy školstva a vzdelávania.
Ak môžem odporučiť, tak okrem policajtov odporúčam aj vodné delá, obrnené transportéry, tanky, vrtuľníky. Odposluchy mobilných telefónov vedia tiež dobre zastrašiť pred nejakým „šantením“. Policajt pred takým kostolom vzbudí rešpekt a babky si dvakrát rozmyslia či tam budú chodiť ohovárať. A čo pred takou nemocnicou? Ste si naozaj istý že na vás niečo lezie? Policajti musia byť všade, len nie tam kde treba. Policajný štát. Len pozor aby nejaký zasa neskákal cez kaluž...
Ortodoxný čitatelia si možno ešte spomínajú na radosť, ktorú mi spravil príchod lokálneho poskytovateľa internetu cez mikrovlnné pripojenie - spoločnosť Airwave. Za tie roky sa objavilo niekoľko problémov, ktoré sa dali ako tak akceptovať a časom ich spoločnosť riešila. V poslednej dobe bola celá situácia neúnosná, nielen na mojej strane ale aj na strane ďalších klientov o ktorých viem, že majú toho istého ISP (bohužiaľ dosť veľké percento z nich na moje osobné odporúčanie). V čom je teda problém? V zásade v dvoch veciach – kvalite pripojenia a rozdielnych cenách, ktoré sú uverejnené na faktúre a ktoré ma Airwave zverejnené na svojej webovej stránke. Pokúsil som sa najprv zisť nejaké informácie cez mail, ktorý bol odoslaný 3.11.2007 na emailovú adresu office(at)airwave.sk. Uvádzam to najpodstatnejšie z emailu:
1. niekolko krat som urgoval problem s pripojenim, ktory mam posledne dva tyzdne (cca od 20. oktobra 2007). Dostupnost sluzby nezodpoveda tomu co mam uvedene na zmluve s Vasou spolocnostou. Problem je nasledovny: rychlost downloadu ostala na standardnej urovni, no upload nieje takmer ziadny. Takze mam problem odoslat mailom prilohu s velkostou 2kB, stranka sa zacne nacitavat az na niekolko krat opakovany refresh. Skusal som pripojit aj ine PC aby som vylucil technicky problem na mojej strane, problem sa vsak aj tento raz opakoval.
2. na zmluve mam uvedenu rychlost pripojenia down/up: 256 / 256 kbit/s. Pokial je mi zname rychlost pre upload ste zdvojnasobili zadarmo. Za uvedeny typ pripojenia platim mesacne 500 Sk s DPH, v cenniku na Vasom webe mate vsak cenu 333 Sk s DPH.
S prichodom Vasej spolocnosti ako alternativneho poskytovatela do nasho regionu pred niekolkymi rokmi som bol nadseny. Nielen svojim znamim ale aj ostatnym spoluobcanom v nasej obci som Vase sluzby odporucal, nakolko som bol s nimi spokojny. S castymi vypadkami a nedostupnostou sluzieb moja spokojnost poklesla. Samozrejme som na to doplatil aj ja a doverihodnost voci mojej osobe. Ale to je uz moj sukromny problem.
Snažil som sa to spísať polopatisticky pochopiteľné, z väčšou technickou náročnosťou by som asi nepochodil. Zhrnuté a podčiarknuté: od doby, keď som tento email odoslal som nezaznamenal nejaké väčšie a dlhotrvajúce výpadky pripojenia – v tomto sa naozaj posnažili, no prečo mi určujú oveľa väčšiu sumu som sa doposiaľ nedozvedel. Do dnešného dňa od poslania reklamácie uehli už viac ako dva mesiace a ja som doteraz nedostal absolútne žiadne vyjadrenie. Vlastne teda len jedno a to táto doručenka:
Tak som s blížiacim sa koncom kalendárneho roku 2007 uvažoval ako všetko zhrnúť a nejak zosumarizovať. Celkom v hod mi prišla pozvánka do koncoročnej reťazovky od Braňa. Tak som sa hlbšie zamyslel čo NAJ si vybavím za tento rok a nejako to zosumarizoval – poradie je čisto náhodné.
1. Basel - perfektná oddych vo Švajčiarsku, pre mňa veľa nového a zaujímavého
2. fotografia - podarilo sa mi pár snímkov na ktoré som skutočne hrdý, dva boli
publikované v denníku Pravda a Bratislavský fotomaratón bol tiež fajn
3. festivaly a nočný život - niekoľko úžasných a nezabudnuteľných hudobných zážitkov
4. Kirqa - veď ona vie
5. djing - zopár krát sa mi aj tento rok podarilo baviť sa hubou aj z tej druhej
strany než na pódiu
6. technika - 2k+7 bol bohatý aj na techniku, zaobstaral som si pár
zaujímavých kúskov hardvéru cez PDA, konzolu, notebook, nové PC až po kopu príslušenstva
7. web a blog - blog ma stále teší (a už si na seba zarobí), rozbehol som niekoľko nových projektov no a uznanie od autorít veľmi poteší
8. airsoft - úlet s ktorého sa stal každovíkendový rituál, kopec
adrenalínu a zábavy - už nech je jaro a pokračuje sa ďalej
9. zdravie - tento rok v celku pohodička, len koncom roka ma nejak drží chrípka
10. prežili sme - myslím, že na celom tomto roku je úžasné že sme ho prežili a že je za nami, bohužiaľ nie každý sa môže s takejto jednoduchej veci tešiť...
Ďalší rok je pomaličky ale isto za nami a ja chcem poďakovať a popriať všetkým mojim čitateľom Šťastné a veselé Vianoce. Aby ste ich strávili s ľuďmi na ktorých vám zaleží, v pohode, zdraví a podľa vašich predstáv. Všetko dobré priatelia...
Emocionálne vydieranie divákov nieje výsadou len TV Markíza počas hľadania tretej Slovenskej Superstár. Celkom dobre to ide aj TV JOJ, počas včerajšieho hlavného televízneho spravodajstva Noviny odvysielala reportáž o tom aké je nevhodné si na Vianoce darovať rôzne strelné zbrane, nože, samurajské meče či ďalekohľady. Aj keď ste vášnivý poľovník. Ide predsa o sviatky pohody a pokoja a nič takéto sa na ne nehodí. O to viac poteší, že táto istá televízia zaradila na Štedrý večer, keď sú rodiny spolu, deťúrence dlhšie hore úplne béčkový akčný film Prepadnutie 2: Temné územie. Borec S. Seagal tak bude aj tento pokojný večer vo vašej obývačke lámať väzy a podrezávať krky so svojím kľudným a serióznym šarmom. Krásny príklad čo to znamená vodu kázať a víno piť v podaní televízie JOJ.
Zo života
Myslím, že s tým začali u nás hypermarkety – spustiť vianočnú kampaň niekdy v októbri, po masívnom propagovaní návratu školákov do lavíc. Čo si budeme hovoriť, Vianoce sú už sviatky komercie. Valí sa to na nás zo všetkých strán. Ako by toho nebolo málo jeden mobilný operátor sa nás snaží v TV spote presviedčať, že Vianoce môžu byť aj v lete. Nemôžem si pomôcť, ale príde mi to ako vrchol stupidity (samotnému významu reklamy chápem). Ale hlavne zneužitie dobrého mena týchto sviatkov. To ani nehovorím, že tie padajúce gule sú dosť „vykrádačka“. Mali sme tu už skákajúce loptičky na uliciach, plné mesto peny a čo ja viem čoho. Orange však tomu Vianočne ladenou reklamou uprostred leta nasadil korunu.
Jar je tu – v prírode sa začína konečne všetko zelenať.
