All posts in Filmy

Tento rok mám celkom slušný deficit v návšteve kina = ešte som v ňom nebol. V porovnaní s minulým rokom to je prepad o stovky percent. Možno to bude aj tým, že ísť už len na jeden film (pokiaľ nieje zámienkou na stretko ;) ma nebaví.

Aj z tohto dôvodu mi prišla mimoriadne vhodne Filmová noc, ktorá sa konala v kinách Palace Cinemas ako v Auparku tak aj Poluse. My sme zvolili Aupark. Účasť bola na moje prekvapenie celkom hojná až do skorých ranných hodín. Filmy sa premietali z aktuálnej ponuky, vstupné bolo 11 eúr.

Čítaj ďalej →

Každý ich zažil. Nič príjemné, niekto ich častejšie dáva niekto dostáva. No asi sa zhodneme, že po nich si každý povie „tak toto už nechcem nikdy viac zažiť“. A samozrejme každý ich inak znáša. Práve kopačky sú hlavnou témou americkej komédie režiséra Nicholasa Stollera.

Hlavným hrdinom je hudobný skladateľ Peter, ktorý práve dostal kopačky od svojej priateľky – Sarah. Ona je hviezdou televízneho seriálu, on k nemu robí hudbu. Peter sa cez rozchod veľmi ťažko prenáša, na odporúčanie svojho brata sa rozhodne ísť na Havaj. Sarah tam vždy chcela ísť a on potrebuje z bytu vypadnúť, lebo všetko mu ju pripomína. Čo však osud nechce v rovnakom hotely býva aj Sarah s novým priateľom. Peter sa však začína zaujímať o recepčnú. Príbeh je jednoduchý a priamočiari.

Kopačky (Forgetting Sarah Marshall) sú romantickou komédiou pri ktorej sa nebudete nudiť aj keď má takmer dve hodiny. Postavy sú veľmi reálne, až obyčajné. Tak isto aj romantika je občas až drsná.

Peter je netradičná postava – hrá ho Jason Segel. Áno je to Marshall Eriksen z legendárneho seriálu How I Met Your Mother. Polku filmu je nahý a druhú polku plače. Podieľal sa aj na jeho scenari, takže po zhliadnutí filmu ľahko zistíte ktoré „humusárny“ v HIMYM má na svedomí on. Sarah si zahrala Kristen Bell, zaujímavá bola aj Mila Kunis, ktorá ten rok (2008) zvládla ešte úlohu vo filme Max Payne.

Pre mňa sú Kopačky komédiou minulého roka. Dobre padnú ako tím, čo ich prežívajú a tak isto aj tím čo sa ich neboja. Výborne ma pobavili a zrelaxovali. Po druhom zhliadnutí s polročným odstupom dávam 8 z 10.

Nie že by horory patrili k môjmu najobľúbenejšiemu filmovému žánru no zhoda okolností ma priviedla k tomu, že snímok Noc dlhá 30 dní bolo to prvé na čo som tento rok išiel do kina. Takmer dvojhodinový film, ktorý minulý rok režíroval David Slade je ďalším spracovaním podľa komixovej predlohy.

Dej sa odohráva na najsevernejšej časti Aljašky, kde ešte čulo žijú ľudia. Kedže ma nastať polárna noc niekoľko z nich odchádza do južnejších miest, ostatní sa pripravujú na 30 dní bez slnka. Hlavným hrdinom je miestny policajt (šerif) Eben Oleson, ktorý tu žije zo starkou a bratom. Každý ho veľmi dobre pozná a on každého tiež. Z mesta odchádza aj jeho priateľka (či manželka, toto mi na začiatku ušlo) s ktorou sa rozišiel. Zhoda okolností zapríčiní, že nestihne posledné lietadlo, takže v meste bude musieť zostať aj ona. Paralelne s tým sa už začínajú diať divné veci, niekto brutálne vyzabíja ťažné psy, odrezaná je všetka komunikácia a prichádza víchrica. Objavuje sa prvá zmasakrovaná ľudská obeť. Ich počet narastá a ľudia zisťujú, že majú čo dočinenia s bandou upírov. Už za pár dní je drtivá časť mesta zlikvidovaná alebo sa tiež premenila na upírov. Tu je jedna brutálne dobrá scéna ako z GTA – záber kamery z perspektívy, upíri požierajú čo sa dá, viac snehu je červeného ako bieleho. Samozrejme okolo hlavného hrdinu sa vytvorí skupinka ľudí, čo sa rozhodnú vzdorovať a dostať sa na bezpečnejšie miesto. Samozrejme ako sa snažia ísť za svojim cieľom ich počet sa znižuje. Film je teda plný „premiestňovacích“ scén, kedy hrozí ich vyzradenie. Medzičasom prišli na to, že na zabitie nemrtvých upírov platí len oddelenie hlavy od tela, či ultrafialové svetlo. Počas filmu som mal chuť niekoľko krát zakričať, že taký Blade by ich dal do poriadku no nakoniec som sa zdržal takýchto emócii. Emocionálne to však vrelo medzi Ebenom a Stellov, ktorý sa opäť veľmi zblížili. Dá sa tu nájsť niekoľko vydarených scén, ale aj veci ktoré by sa viac patrilo dotiahnuť do konca. Zo záveru prezradím len to, že je depresívny.

Ebena si zahral Josh Hartnett, ktorého si osobne pamätám hlavne z filmov Čierny jastrab zostrelený a Pearl Harbor. Melissa George, ktorá hrala Stellu ma už nejaké skúsenosti s týmto filmovým žánrom, nakoľko si zahrala aj v horore 3:15 zomrieš. Noc dlhá 30 dní je jedným z tých lepších filmov s upírskov tématikou za posledné roky – dávam 7 bodov z 10.

Veselý film o smutnej realite – takto nejako by som v pár slovách popísal nemecký snímok Klopanie na nebeskú bránu (Knockin’ On Heaven’s Door) od režiséra Thomasa Jahna. Nemecká tvorba je často škatulkovaná za svoju „rýchlokvasnú“ tvorbu seriálov a jednoduchých filmov. V tomto je skutočne jedinečná. Tento film z roku 1997 sa však z nej naštastie veľmi silno vymyká. Klopanie na nebeskú bránu má dvoch hrdinov, ktorých dokopy zvedie nepríjemná skutočnosť. Jeden má nádor na mozgu, pričom je paradoxne tuhý fajčiar – jednoducho „bad boy“ no a druhý zdedil po otcovi problémy s kostnou dreňou. Každému zostáva do konca jeho pozemskej púte len pár okamihov. Zo svojim osudom sú viacmenej zmierený a tak chcú podniknúť svoju poslednú cestu k moru. Lebo jediné o čom sa sa v nebi rozpráva je predsa more, a oni nechcú byť out. Pritom sa im podarí ukradnúť mafiánske auto s miliónom v kufri a veselá cesta plná prekvapení sa môže začať. Obaja hrdinovia si plnia svoje posledné malé sny a dúfajú že sa dostanú do cieľa svojej cesty, ktorá sa zmení na únos.

Vo filme je vidieť niekoľko prepojení na iné filmy najmä s mafiánskou tématikou a la Tarantino. Možno to je masochistické ale pri zvrátenom osude oboch protagonistov som sa dobre bavil. Napriek tomu že v tejto dramatickej komédii nieje o prestrelky núdza neuvidíte počas celého filmu ani jednu mŕtvolu či kvapku krvi. Snímok by som bez nadsádzky zaradil medzi to naj čo som z nemeckej tvorby videl. Na záver nebude chýbať song Boba Dylana a troška vlhkosti v očiach. Moje obligátne hodnotenie – 9 bodov z 10. A odporúčanie pozrieť film než zaklopete na nebeskú bránu vy…

Hrajú: Til Schweiger, Jan Josef Liefers, Moritz Bleibtreu, Huub Stapel, Leonard Lansink, Ralph Herforth, Cornelia Froboess, Rutger Hauer, Hannes Jaenicke, Florian Fitz a ďalší.