alian.info » Knihy

Čítačka Michala Hvoreckého v Malackách

alian — Fri, 11 Jun 2010 08:59:00 +0000

Tým, že Michal je môj najobľúbenejší Slovenský ale aj celkovo intergalaktický spisovateľ sa nijako netajím – skôr naopak. Veľmi ma potešilo keď na svojom blogu postupne dával von informácie o svojej pripravovanej knihe. Tá sa nedávno objavila na pultoch kníhkupectiev.

Posledná kniha nesie názov Dunaj v Amerike, podtitul Prvá láska, večná rieka a posledná plavba. Je to román a sám autor ho v skratke popisuje takto:

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer tritisíc kilometrov, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus stodvadsať starých ľudí. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode.

Knihu som samozrejme hneď kúpil a premáhal sa aby som ju nerozčítal. Je to ťažké no výborné na silnú vôľu. Mať rozčítané 4-5 knih je občas zúfalstvo. Michal ale na svojom blogu dal informácie o turné po Slovensku – čítačky z knihy pre svojich fanúšikov. Chcel som sa nechať ešte viac na ňu navnadiť. Automaticky som na zozname hľadal Bratislavu, no keď moje oči zablúdili nižšie našiel som tam aj moje rodné Malacky.

To ma nesmierne potešilo, podobné akcie by som mohol spočítať na ukazováku jednej ruky. To by nebol život keby sa niečo neskomplikovalo ale môžem povedať: čítačka sa nakoniec konala v pôvodnom termíne 11. júna 2010 v priestoroch Mestského centra kultúry, konkrétne v jeho knižnici. Atmosféra bola veľmi príjemná, neformálna. Zišiel sa asi tucet fanúšikov.

Milé bolo, že Michal prijal pozvanie aj na krátke posedenie s mojou priateľkou a kamarátom pri kofole. Podčiarklo sa všetko to, čo je cítiť z jeho kníh a rozhovorov, blogu a článkov. Je to mimoriadne otvorený človek s prehľadom, skúsenosťami, zaujímavými názormi a zásadami. Pôsobí uvoľnene a priateľsky. Prečo sa takýmto ľudom nehovorí celebrita? Schválne tento výraz nepoužijem lebo už je hanlivý.

Bol to super podvečer, už teraz sa teším keď sa ponorím do Dunaja v Amerike.

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotografií z mobilného telefónu.

© 2003 - 2010 alian.info | Trvalý odkaz na článok | Jeden komentár
kategória: Knihy | tagy: Knihy, Malacky, Michal Hvorecký, román, turné

Dajte si z článkov na Wikipédii spraviť klasickú knihu

alian — Fri, 07 May 2010 09:40:24 +0000

Wikipédia spustila pre anglické texty novú službu – vybraté články je možné pospájať tak aby z nich vznikla klasická kniha, ktorá sa vytlačí.

Informácie o službe sú dostupne na doméne pediapress.com. Ako to funguje? V menu na samotnej Wikipédii vám pribudne položka na pridanie stránky do vašej knihy pri jednotlivých článkoch, tie si potom usporiadate. Inak ak si nechcete dať knihu hneď vytlačiť je možné si ju uložiť ako PDF či OpenDocument Text.

Kniha bude mať rozmery 8.5″ x 5.5″, za 100 strán zaplatíte necelých 9 dolárov. Obal môže byť farebný zatiaľ čo vnútorné strany sú čiernobiele. Kniha bude doručená do 3 pracovných dní, doručuje sa celosvetovo – platba je možná kreditnými kartami ale ja cez PayPal.

© 2003 - 2010 alian.info | Trvalý odkaz na článok | Jeden komentár
kategória: Knihy | tagy: download, PDF, shop, wiki, Wikipedia

Že sa u nás málo číta? Neverím!

alian — Sat, 24 Apr 2010 10:00:11 +0000

Knihám v ich elektronickej podobe som sa venoval len nedávno – tento raz ich spomeniem všeobecne, či už ide o tie papierové alebo elektronické. Najmä v médiach sa pomerne často spomína, že knihy sa nečítajú, mládež ich nečíta vôbec, knihy sa nepredávajú a podobne. Dovolím si tvrdiť, že to nieje pravda – skôr naopak.

Každý človek si musí vybudovať svoj vlastný prístup ku knihám a čítaniu (ako k väčšine veciam). Odmalička som mal a stále mám knihy rád. Práve v tom útlom detstve som mam bližší k tým odbornejším publikáciám z ktorých som sa mohol dozvedieť fakty a súvislosti, predsa len internet ešte „nebol“ a aj teraz oveľa radšej držím isté informácie v ruke v papierovej podobe ako elektronickej.

Čo som nemal rád na základnej ale aj strednej škole bolo povinné čítanie beletrie – pre mňa to boli blbosti a zabíjanie času. Zaujímavé je, že s odstupom času som si práve k niektorým z týchto odporúčaných diel našiel sám cestu po rokoch a s chuťou sa do nich začítal. Chcieť a musieť je aj tu obrovský rozdiel.

Nech cestujem busom, vlakom, leitadlom alebo metrom všade držia ľudia v rukách knihy a živo si viem predstaviť okolo nich tú bublinu vlastného sveta. Paradoxom je, že ide prevážne o mladých ľudí. Fantasy je žáner, ktorý sa tu veľmi dobre udomácnil. Tak isto nech kedykoľvek vbehnem do knihkupectva či už malinkého alebo väčšieho knižného supermarketu tak tam nieje prázdno. Pri pokladni si odstojím, to ani nehovorím ak si idem vyzdvihnúť aj zaplatenú knihu. Knihy sa predávajú.

Prečo sa teda hovorí, že sa číta málo? Alebo sa len málo predáva? Aký je váš názor na túto problematiku – čítate alebo si to nechávate takpovediac na dôchodok?

Ilustračná fotografia via Flickr

eBook – čo od čítačiek elektronických kníh očakávam

alian — Mon, 05 Apr 2010 10:00:42 +0000

O niečom ako ebook som už dávno sníval – malé a kompaktné zariadenie, niečo ako odtrhnutý displej z malebo notebooku s tisíckami kníh a časopisov. Kniha je aký vynález, tá elektronická by ju mala teda predčiť. Neviem či našťastie alebo bohužiaľ tomu tak stále nieje.

Tento rok majú zažívať boom, no už je štvrtina roku za nami a ja ten pocit nemám. Ma trhu sú nejaké zariadenia, no stále to nieje ono. Kindle od Amazonu tu je už tiež viac než nejaký ten rok, ale tiež mi príde nemastné-neslané aj keď zatiaľ asi najrozšírenejšie.

Aké sú moje požiadavky? Uhlopriečka s 9 až 11 palcami, neviem či je e-paper už dostatočne dospelý na takéto nasadenie, ak nie tak aj LCD. Radšej lepšie rozlíšenie než elektronický papier. Výdrž batérie tak 15 až 20 hodín. Ak je displej nepodsvietený tak s USB portom pre pripojenie lampičky – nieje úplne nevyhnutný. Slot na pamäťovú kartu, interná pamäť kľudne s minimálnou kapacitou. Nahrávanie kníh by mohlo byť cez USB port, žiadne obmedzenia na operačný systém – jednoducho sa tvári ako disk. Veci ako WiFi, bluetooth či 3G nepotrebujem.

V takejto elektronickej knihe nepotrebujem webový prehliadač – ak hej tak by som radšej zvolil prepojenie s mobilom a využil jeho konektivitu. Tak isto by som oželel klávesnicu pre poznámky, stačila by mi možnosť pridávať záložky a vyhľadávať cez jednoduché rozhranie aj keď by napísanie frázy bolo komplikovanejšie. Na čo kladiem veľký dôraz tak je podpora veľkého množstva formátov a kódovania. PDF a TXT by malo byť samozrejmosťou, potešilo by aj HTML pre uložené stránky.

To je v základe asi tak všetko. Ešte sa vrátim k pár detailom – LCD displej by som bral kvôli časopisom a novinám. Tie sú pre mňa dosť podstatné. Veľa periodik sa dá predplatiť v takejto podobe a je to pre mňa kľúčová vlastnosť – bohužiaľ snáď žiadne zariadenie si zatiaľ s týmto bez kompromisov neporadí. Jednoducho keď si otvorím noviny chcem ich mať na jednej stránke. Otočenie zariadenia na širšiu časť a vertikálne posúvanie mi nevadí, skôr naopak – horizontálne ale už veľmi. Tu nebude asi riešením ani možnosť zväčšovania textu, noviny sú už raz nasádzané. Donútiť vydavateľov napríklad denníkov robiť špeciálne vydanie ich periodika pre takéto zariadenia je možno pre tích čo to myslia vážne otázkou času – obávam sa že ale väčšina bude stále dávať verziu s tlačenou podobou 1:1. Dobrým nápadom je kombinovaný displej, ktorý sa pri texte správa ako elektronický papier a pri multimédiach kde je potrebná oveľa vyššia kvalita sa prepne do kvalitnejšieho režimu. Spomínal som, že by mi stačilo kopírovať knihy do zariadenia ako na disk, ak by bola k dispozícii už nejaká aplikácia určite by som trval na multiplatformovosti.

Predstava je to fajn, elektronická kniha s tisíckami publikácii: knihy, poznámky, webstránky, dokumenty, noviny, časopisy atď. Vždy poruke, prehľadná vďaka zatriedeniu ako v knižnici. Bohužiaľ nič v súčasnosti s takouto funkcionalitou nepoznám, no myslím si že je to len otázka času.

Ak by som si mal teraz vybrať tak asi Apple iPad aj keď je to tablet, tu ma ale odrádzajú obmedzenia. A tých je veľmi veľa. Ak by išlo ale čisto o súčasný ebook tak sa mi pozdáva Nook od Barnes & Noble. Z pripravovaných zariadení zase Notion Ink Adam.

Aký je váš názor? Máte elektronickú knihu, či tiež len očakávate naozaj použiteľný model? Poďelte sa o svoj názor v komentároch.

© 2003 - 2010 alian.info | Trvalý odkaz na článok | 8x komentované
kategória: Knihy | tagy: Amazon, Android, ebook, iPad, Notion Ink Adam, tablet

Paulo Coelho – Ako rieka, ktorá plynie

alian — Mon, 15 Mar 2010 09:35:38 +0000

Ak poviem, že Paulo Coelho je jedným z mojich najobľúbenejších spisovateľov vôbec to nebudem preháňať. Ak to obmedzím na žijúcich autorov, tak to asi vyhrá. Keď mi priateľka na Vianoce dávala jeho knihu Ako rieka, ktorá plynie celkom tŕpla či ju už nemám prečítanú. Našťastie sa trafila.

Kniha Ako rieka, ktorá plynie nesie podtitul Úvahy a zamyslenia z rokov 1998-2005. Tie niesu nijako obsahovo vyhradené a doslova by sa skutočne dalo povedať, že čo ho napadlo to napísal. Či už ide o jeho vlastné príbehy a postrehy zo života alebo mu ich porozprával niekto známy. Nevyhýba sa sa však ani politike či náboženstvu, veciam čo sa odohrávajú na opačnej strany planéty.

Ide o zbierku 103 článkov, ktoré vychádzali napríklad aj v novinách do ktorých píše stĺpčeky. Sú to také jednohubky, pokiaľ sa vám nechce čítať nič na pokračovanie tak vrelo odporúčam – ale nikdy mi jeden príbeh nestačil. Aj preto som ľutoval, že kniha sa dá veľmi rýchlo prelúskať.

Tomuto brazílskemu spisovateľovi je kritikou je vyčítané, že recykluje len veci čo napísal niekto iný. Nemám ten pocit, práve naopak – aj vďaka tomu sa dozvedám o knihách a autoroch o ktorých by som normálne nevedel. Ak je Paulo Coelho váš obľúbený spisovateľ tak už určite viete, že vyšiel jeho životopis v slovenskom preklade – Mág – som naň dosť zvedavý. No a ak nie tak to aj tak už viete.

Moleskine – zápisník ku ktorému si vytvoríte citový vzťah

alian — Fri, 26 Feb 2010 08:30:52 +0000

Než napíšem prečo práve Moleskine tak popíšem dlhú cestu k nemu. Odmalička som mal veľa zápisníkov a poznámkových blokov, vždy som bol technický tip a všetky informácie mali pevne dané svoje miesto, samozrejme zapísané rukou. Na strednej ma donútili písať technickým (rovná sa tlačeným) písmom. Nedávno som len tak rozmýšľal, že ako to je ešte s tým písaným a priznám sa, že niektoré písmená mi robili problém. Píšem teda po zbytok života asi tlačeným.

S nástupom kompjuterov, ku ktorým mám blízko som papier videl čoraz menej. Všetci tvrdia, že to je ekologické. Ja sa nad tým pousmievam, lebo výroba PC či notebooku, výroba elektrickej energie a tak ďalej mi príde oveľa náročnejšia. To je teraz ale vedľajšie. Digitálne zapísané veci sa ale ľahšie upravujú, rozmnožujú ale hlavne sa v nich pohodlnejšie vyhľadáva.

Napriek týmto pozitívam som nejaké informácie vždy radšej zaznamenával na papier. Príde mi to prirodzené. Bol som tak v útlom veku naučený a aj keď občas mám pocit, že rukou viem dať už len svoj podpis vždy som mal nejaký zápisník poruke. Bohužiaľ, než som sa dopracoval do ich polovice bolo z nich často krát šalátové vydanie. V žiadnom prípade nič na čo by som chcel zapísať svoje memoáre keď by už k tomu mohlo dojsť.

Moleskine som poznal pomerne dlho ako značku, veď to je niečo ako Parker medzi perami. Prišla mi ale zbytočne predražená – isté veci človek pochopí až vekom a skúsenosťami. Na tých chválach by predsa len niečo mohlo byť. Minulý rok som od známeho dostal kalendár tejto značky a aj keď som ho až v polke roka začal používať na offline time managment tak som si všimol, že ide o kvalitný produkt. Na tento rok som si kalendár nekúpil, ale siahol som po malom linajkovom zápisníku. Po mesiaci používania mám k nemu citový vzťah.

História siaha až do 19. storočia, keď sa Moleskine predával v Paríži. Každý kúsok bol ručne vyrábaný, čo zostalo doteraz. Názov, ktorý v sebe skrýva krtka tiež nieje náhodný – pôvodné kusy boli potiahnuté jeho kožou. Neskôr sa od krtkov upustilo a začalo sa používať voskované plátno. Moleskine si zakladá na slávnych menách, ktoré ho obľubovali – je to brané ako hlavné marketingové lákadlo, veď usúdte sami: Oscar Wilde, Vincent Van Gogh, Pablo Picasso, Ernest Hemingway a Henri Matisse.

Zápisníky sú dizajnované v Taliansku a vyrábané v Číne. Tu sa netreba hanbiť za nálepku Made in China, nakoľko táto krajina ma s výrobou papiera najväčšie skúsenosti na svete. Jeho skvelú väzbu som už ocenil aj ja, listy nevypadávaju – kľudne doň môžete lepiť výstrižky, bez problémov to zvládne. Najpodstatnejšou vecou je ale samotný papier, ten neobsahuje kyseliny. Takýto acid-free paper sa u nás často nevidí, jeho logom je ležatá osmička. Už to naznačuje, že ide o papier s dlhoročnou výdržou.

Moleskine je kult – snáď na každej sociálnej službe má svoju skupinu či fanklub, ja spomeniem len Flickr, Facebook a YouTube. Pre niekoho je to obyčajný poznámkový blok, niekto z neho dokáže spraviť umelecké dielo. Či sa doň oplatí investovať si musí premyslieť každý sám. Komu stačí sme tam si poznačiť 5 rohlíkov, mlieko a polku chleba by ho neocenil – kto si chce ale o nejaké desaťročie listovať vo svojich zápiskoch, čiže spomienkach tak si určite vyberie zo širokého potrfólia produktov.

Zabudnite na Amazon, The Book Depository posiela knihy zadarmo

alian — Tue, 23 Feb 2010 14:00:18 +0000

Ak aj vy sem tam nakupujete v zahraničí nejakú tú knihu možno sa vám hodí nasledujúci tip. The Book Depository posiela knihy do sveta zadarmo, čiže neplatíte poštovné. Ak ste si trebás na Amazone vybrali knihu skúste pozrieť, či nieje aj na The Book Depository – pri troške šťastia sa medzi 2,5 miliónmi titulov bude nachádzať. A možno aj za rozumnú cenu, veď je smutné keď dám za poštovné toľko čo za knihu aj keď je to napríklad aj už vrámci EU.

The Book Depository je na trhu s knihami od roku 2004, odvtedy sa vypracovali medzi top predajcov vo Veľkej Británii. Ako som spomínal, na Slovensko a aj do Českej republiky sú knihy zasielané zdarma. Čo ma tiež potešilo je, že okrem kariet sa dá platiť aj cez PayPal čo bohužiaľ tiež nieje ešte samozrejmé všade.

iWoz Steve Wozniak

alian — Thu, 11 Feb 2010 07:41:28 +0000

Apple to nieje len Steve Jobs. Aj keď má svoju charizmu tak bez Apple I. by tu táto spoločnosť nikdy nebola. Za týmto prvým osobným počítačom stojí iný Steve. Steve Woziak. V roku 2007 vydalo Pražské vydavateľstvo Pragma knihu iWoz Steve Wozniak , ktorú v originále napísal sám Steve Wozniak spolu s Ginou Smith a do češtiny preložila Jana Novotná. Samozrejme som ju kúpil a prečítal, aj keď asi ešte pred rokom tak stojí za to ju spomenúť.

Kniha má niečo vyše 300 strán a je rozdelená na 20 kapitol. Ak očakávate, že bude len o založení Apple a skonštruovaní Apple I. tak ste na omyle. Kniha celkom obsiahlo zachytáva spomienky a život Wozniaka pred aj po týchto udalostiach.

Prvá polovica knihy je venovaná jeho pôvodu, detstvu, vzťahu k rodičom – najmä otcovi, ktorý bol inžinier a dal mu základy takéhoto myslenia a riešenia problémov. Steve bol veľmi nadané decko a už v útlom veku prevyšoval svojich rovesníkov. Spomína na svoje začiatky s elektronikou, budovanie vlastnej telefónnej siete medzi kamarátmi ale aj prvých úspechoch v sútažiach.

Vysvetľuje výber školy, problémy na nej, prvé lásky, problémy s komunikáciou s ostatnými ľuďmi ale aj vstup do rôznych krúžkov kde bol medzi svojimi. Nezabúda spomenúť prvý kontakt s Jobsom. Wozniak mal niekoľko zaujímavých nápadov a vždy sa staval k riešeniu problémov pragmaticky. Jeho silnou stránkou bola schopnosť učiť sa nové veci, naštudovať ich funkcionalitu a hneď aplikovať. Žil v dobe keď sa programovalo hlavne na papieri, výpočtový čas bol drahý. Veľa svojich nápadov dal teda len na papier, mal ohromné úspechy v redukcii čipov. Na ňom si navrhol aj prvý počítač, zháňanie súčiastok bol problém.

Svoje miesto tu má aj jeho telefónna linka na ktorú keď ľudia volali mohli si vypočuť vtip. Mal skúsenosti s phreakingom, vyrábal boxy na volanie zdarma. Spomína na svoj postoj k vojne a zmenu myslenia ohľadne štátu, vlastenectva, politiky atď. Steve Wozniak pracoval v spoločnosti HP na programovateľných kalkulačkách, túto prácu mal veľmi rád a nechcel sa jej vzdať ani po založení Apple. Vtipne pôsobí príbeh keď popisuje ako zostavil Apple I., ukázal ho svojim nadriadeným a tí ho odbili s tým, že nech si robí v tomto smere čo chce – HP o to nemá záujem, a nerobí si naň nijaké nároky.

Aj po tom, čo Apple už fungovalo a začalo zarábať prvé milióny zostal naďalej verní inžinierstvu, vedenie spoločnosti či manažment ho nikdy nezaujímali. Wozniak má výborný zmysel pre humor a vždy bol povestný svojimi žartíkmi. Nevynechal ani svoju obľubu k lietaniu, nešťastnú lecekú nehodu po ktorej stratil pamäť. Spomína aj na manželky a vzťahy k nim, tak isto aj deti a ich výchou, organizovanie hudobného festivalu na ktorom prerobil no veľa ho naučil. Steve Wozniak z Apple odišiel, mal nápad na výrobu univerzálneho diaľkového ovládača, keď ich nikto nepoužíval a predvídal že niečo podobné bude treba.

Posledná dvadsiata kapitola je súpis jeho rád do života. Vecí ktoré odporúča spraviť, ktoré mal spraviť a držať sa ich. Proste taký krátky prehľad skúseností.

Aj keď ide o knihu o človeku, ktorý odštartoval revolúciu v technológiách a prístupu k počítačom je výborne čitateľná aj keď vám IT nič nehovorí. Steve všetko vysvetľuje, jeho postupy aj uvažovanie. Ak by sa aj tak nedalo niečomu pochopiť tak je na konci slovníček. V knihe je niekoľko fotografií z jeho „mládi“ a súkromného života. Mne sa kniha veľmi páčila, zachytáva život človeka ktorý napriek úspechu zostal sám sebou.

© 2003 - 2010 alian.info | Trvalý odkaz na článok | 5x komentované
kategória: Knihy | tagy: Apple, iWoz, recenzia, Steve Jobs, Steve Wozniak

Tlačené magazíny o IT a fotografii u mňa definitívne skončili

alian — Thu, 28 Jan 2010 07:41:34 +0000

Dlho sa hovorí o konci printových médii ale aj spoplatnení online obsahu ktorý bol doteraz zadarmo. Ja som začal tým, že u mňa definitívne skončili tri mesačníky. Dôvodov prečo je tomu tak je pomerne dosť.

Prvé PC Revue som si kúpil vo februári 1999. Obsah som úplne hltal, takže netrvalo dlho a do pol roka som ho mal predplatené. Samozrejme každé číslo som mal spredu zozadu prečítané, internet bol pre mňa dostupný cez dial-up pripojenie. Bezcieľne sa surfovať nedalo, pre študenta ktorému bodlo zľavnené predplatné to bol luxus. Čiže najprv som si čo to prečítal, posťahoval odpojil a offline prezeral stránky. Bolo to lacnejšie.

Samozrejme som si sem tam kúpil aj niečo iné ako napríklad Chip, PC World a pod. ale nejako som nemal potrebu ich predplácať. Páčil sa mi obsah PC Revue a aj štýl písania. Neskôr pribudla CD a DVD príloha. Už nebolo potrebné sťahovať desiatky MB z internetu. Časom sa magazín rozdelil, striedali sa mobily s fotoaparátmi, neskôr vzniklo Digi Revue a Infoware. Všetky tri časopisy som mal predplatené a boli pre mňa zaujímavé.

Samozrejme prišiel kvalitnejší net, novinky na začiatku a v stĺpčekoch postupne strácali na aktuálnosti. Boli tu však ale stále kvalitné seriály a vydania na rôzne témy. Začal som ale strácať prehľad a prestával mať potrebu všetko hltať ako dovtedy. Asi po ročník 2006 viem podľa obálky čo volo vo vnútri, najmä asi prvé tri ročníky sú patrične opotrebované, lebo som ich čítal snáď donekonečna. Zato posledné ročníky mi absolútne nič nehovoria. Často krát som do rúk zobral aj pol roka staré vydanie ma mal pocit že to je prvý krát. A aj bolo.

Posledný rok som predplácal už len kvôli tomu aby som v rukách držal niečo papierové a stále nepozeral len do toho LCD. No namiesto toho som mohol kúpiť radšej knihy. Reklama mi nikdy nevadila, naučil som sa ju ignorovať – toto viem pochopiť u vydavateľstiev. Sú magazíny, kde je to neporovnateľne horšie. Prestalo ma al už baviť čítať tie isté seriály pre začiatočníkov dookola. Hlavne to ale bolo PC Revue a ja už PC nevlastním, Windows nieje môj operačný systém. Tak som sa rozhodol zostať pri Digi Revue a Infoware.

Digi Revue ale tento rok zomrelo a je z neho BZ! Ide o livestylový magazín o moderných technológiách, životnom štýle, rýchlych autách a pod. Nič pre mňa, keďže ma zaujímali recenzie do hĺbky skúsenosti z používania, proste dojmy recenzenta. Toto už suplujú úzkoprofilové blogy a v zahraničí aj blogeri. V tomto roku som si už nič nepredplatil a mojím zdrojom bude internet, ktorý klasické papierové média vytlačil. Povedzme si narovinu, že papier je papier a je rozdiel len na niečo pozerať a držať to v ruke. Čiastočne sa ukľudňujem, že keď sa na trhu udomácnia ebooky tak si aspoň PDF verzie prelistujem.

Ak sa chcete spýtať či som ochotný za takýto obsah v slovenskom jazyku na webe platiť tak odpoveď je nie.

Skracujeme URL s bit.ly aj cez shell

alian — Thu, 07 Jan 2010 12:35:37 +0000

Bit.ly je moja obľúbená služba pre skracovanie URL. Svoje opodstatnenie má hlavne pri mikroblogoch ako je Twitter alebo Plurk. No môže sa hodiť aj pri práci s CLI , keď je URL neskutočne dlhá a mohla by robiť problémy.

Základom je mať nainštalované curl. Vytvorte skript, ktorý bude obsahovať:

#!/bin/sh
curl -s http://bit.ly/?url=$1 \
| sed -n 's/.*\(shortened-url" value="http:\/\/bit.ly\/[a-zA-Z0-9][a-zA-Z0-9]*\).*/\1/p' \
| sed -n 's/.*\(http:\/\/bit.ly\/[a-zA-Z0-9][a-zA-Z0-9]*\).*/\1/p' \
| uniq

a nastavte mu práva na spúšťanie. URL skrátite nasledovne:

# ./bitly http://alian.info

http://bit.ly/7tP2ng

Samozrejme skript si môžete upraviť podla vlastných potrieb, pridať link na skript do /usr/bin nech ho môžete spúšťať odvšadiaľ a pod.