Mal to byť pohodový víkend, sklamalo ma že naň predpovedali dážď. Ále čo už… som si povedal pre seba, aspoň porobím nejaké tie veci čo som si odkladal cez týždeň. Sobota začala klasicky – k životu som sa prebral niečo po jedenástej, niekoľko minút na to bol už obed. V hlave som si urovnával čomu sa budem venovať. V tom sa niečo po jedenástej zatiahlo a z okna som sledoval len veternú zmršť, stromy na ulici dostávali riadne zabrať – krúpy a ani nie za desať minút bolo po všetkom. Troška sklamaný som pozrel na digitál a len si povzdychol, že ani tento raz apokalypsu očividne nenatočím. Matka niečo kričala o výpadku elektriky, nejako som nereagoval. Kedže som sa venoval jednému projektu, ku ktorému som si pripravoval podklady až po dvoch hodinách keď mi začala dochádzať „šťava“ na notebooku mi došlo, že asi nieje všetko dva krát v poriadku. Nesmejte sa. Vonku cesty uschli, vyšlo slniečku no dodávka elektrickej energie nejako stále nebola obnovená. Vzal som do rúk knihu ale o niekoľko okamihov som aj zaspal. Realita prišla po piatej hodine, otec sa pokúšal dovolať na to zelené číselko uvádzané na faktúre od elektriny. Podľa jeho slov mu tetuška na opačnom konci príliš neverila, že sa v našej malebnej dedinke niečo deje. Ale prisľúbila, že situáciu preverí – pre istotu otca upozornila, že si má skontrolovať poistky. Úžasné. Haluz bola, že s vyše 2 500 obyvateľov nemal nejako snahu túto situáciu riešiť. Do večera to bol riadny „kapor“, kedže som sa prespal cez deň. Človek si začne uvedomovať všetky súvislosti, že bez elektriny nemá ani vodu, ani kúrenie nie to poriadne svetlo. Zaspával som s tým, že snáď do rána sa to porieši.
Vykrývaču Orange, ktorý je umiestnený kostole asi došli batérie a od cca pol tretej rána chytal mobil všetky možné Rakúske mobilné siete. No Orange – ani obraz ani zvuk. Tak som vypol na PDA GSM modul a spal ďalej. Zobudil som sa do čierno čiernej miestnosti a už inak veselo svietiace a blikajúce – teraz mŕtve LEDky mi dávali vedieť, že obnova dodávky nekoná. Dovolať sa niekam bolo nereálne, brat to skúšal každú chvíľku v záhrade. Otec to po 24 hodinách skúšal opäť na hotline elektrárni – teta povedala, že o probléme vedia a že sa na ňom pracuje. Poobede som išiel von, všetko je lepšie než nuda. A tá už fičala v plnej paráde. Po dedine jazdilo auto TV Joj ale asi hľadali hviezdy do Lyrics. Za dedinou bolo skutočne potrhaných niekoľko káblov. Inak v prirbehu oboch dní prichádzali správy od rodiny a známych ako dopadla chatová oblasť v „Levárkach“, že sa to prehnalo celým Záhorím, ale asi aj Slovenskom a kde elektrinu naokolo majú a kde nie. Batérie Orange na BTS vymenili asi o šiestej hodine navečer, lebo mobil opäť ožil. Už som si plánoval moje ranné vstávanie do práce po slepu. Nad sviečkami sme mali rodinnú seansu a pokúšal som sa čo najviac unaviť. Niekoľko minút po dvadsiatej hodine sa stalo to v čo som už ani nedúfal – oni to zapli. Jupí.
Bolo to „len“ 32 hodín ale aj tak mám dosť, dva dni víkendu v prdeli – podobná situácia sa stal v lete a cez týždeň to je človeku jedno – príde z práce, vyspí sa a ide zase naspäť do nej. Tento raz to bolo iné. Bez elektriny, bez kúrenia, bez vody, WC, sprchy atď. Obsah chladničky aj mrazničky sa môže vyhodiť, v pračke zostala bielizeň s neuveriteľnou hmotnosťou, ktorú bolo treba vybrať. Určite boli na Slovensku miesta, kde to bolo a aj teraz je vážnejšie – ihneď som letel hľadať nejaké spravodajstvo a to mi to len potvrdilo. Na druhú stranu mi je divné, že nikto u dodávateľov si nevšimol, že domácnostiam v ktorých žijú takmer tri tisícky ľudí chýba elektrina. A to je len jedna obec. Otvára sa mi nožík z „človeka“, ktorý v komentároch na SME.sk vyjadroval názor v štýle – aspoň sa tí ľudia naučia šetriť. Rád mu pošlem faktúru za naše škody v domácnosti za tieto dva skurvené dni…
Posledné komentáre
(3 days ago)
(1 weeks ago)
(1 weeks ago)