All posts in Zo života

Tak mi dnes trklo, že som dlho nepísal nič osobné že čo a ako. Paradoxom je že som (dosť) dávnejšie viacej písal na štýl „osobného“ blogu a až neskôr techblogu. Áno sem tam to tu vyzerá ako odkazovník na iné články ale čas nepustí, takže aspoň takto v skratke čo je so mnou a čo pripravujem.

V prvom rade spomeniem, že som nedávno spustil jedno zatiaľ nemenované regionálne diskusné fórum – viac v pripravovanom spote. Nakoľko prišla prvá platba od Google rozhodol som sa peniaze opäť preinvestovať na webe – takže testujem Etarget a AdWords. S postrehmi sa určite podelím ale vopred upozorňujem, že ide len o také „hrajkanie sa“. Keď som pri tých webových záležitostiach nedá mi nespomenúť, že nedávno spustený ekologický vyhľadávač najdiTO.info spomenuli aj na Interval.cz v článku Správy zo slovenského internetu 22. čo ma samozrejme mimoriadne teší. Môžem povedať, že do leta by som chcel spustiť dva nové projekty – jeden komunitne ladený a druhý pre blogerov. Ale nebudem predbiehať.

V zásobe mám pripravených pár hardvérových a softvérových recenzii, no chce to troška viac času na ich dokončenie. Veď recenziu na jedno PDA dokončujem už 5 mesiac. Ach jo…

Chcel by som vás upozorniť na osvetovú akciu Pink for october , ktorá sa snaží poukázať na nebezpečie rakoviny prsníka. To nieje problém len žien ale postihuje aj mužov. Osveta pomáha a môže aj zachrániť.

Zo septembrom sa dovalili opäť štúdijné povinnosti, takže mám ako externista opäť skrátené víkendy. Záverom tohto kalendárneho roka sa mi splní aj pár hudobných snov. Už koncom októbra na Slovensko zavítajú legendárny The Underwold a v novembri dostanem k narodeninám The Chemical Brothers. Vstupenky už ležia na poličke a v duši hreje radosť a nedočkavosť. Keďže leto bolo pracovné a festivalové dovolenka sa odložila na jeseň, už zajtra vyrážam na víkendový foto trip s kámošom do Bazilej (Švajčiarsko). Takže pochopiteľne som dosť tešívý, že po dlhšej dobe strávim pár dní s digitálom v ruke.

Na záver sa ospravedlňujem za túto moji infantilnosť, ale jednoducho som mal pocit že raz za čas stojí za to si pripomenúť, že za každým blogom stojí človek a nie je to len URL adresa. Zároveň veľmi pekne ďakujem všetkým čo si dnes na mňa spomenuli – najbližšie sa ozvem až v pondelok.

Včera sa prehrala víchrica Slovenskom, dnes jeho médiami. Zastihla ma na ceste z práce vo vlaku Ex 130 Moravia z Bratislavy do Malaciek. Odstávka v Devínskej Novej Vsi trvala asi hodinu a pol, cesta ktorá normálne trvá kompletne necelú polhodinu sa tak pretiahla na vyše dve hodiny. Fajn bolo, že sprievodkyňa ľudí priebežne informovala čo sa vlastne stalo. Nakoniec som zistil, že v Malackách a ani doma nieje elektrina. Tú zapli až dnes ráno. A kde ste boli práve vtedy vy?

Tento článok je venovaný niektorým mojím „vyvoleným“ bývalým učiteľkám. Je tu pomaturitné obdobie, no v mojich spomienkach chcem zájsť ešte ďalej – až na základnú školu. Vždy som bol priemerným žiakom – možno som mal na viac, ale vždy vyhrala lenivosť. Neľutujem to, veď vedomosti a známky sú vždy o inom než realita, výborné žiačky robia predavačky (nič proti tomuto povolaniu, len že je nedocenené). Tí nedostatoční majú početnú a šťastnú rodinu, veľký dom a luxusné auta – čo ich nenaučila škola naučil ich život. A ja som zase priemer.

Ako dnes si spomínam na výčitky mojej slovenčinárky, ktorej sa nepáčilo moje písomné vyjadrovanie, už vôbec nie môj pravopis a s chuťou mi odporúčala aby som si vždy dával všetko napísať radšej niekomu inému. Lenže od začiatku 90. rokov prešlo veľa žiakov lavicami. No a ja mám celom slušne čítaný blog zameraný snáď na každú tému, no a okrem toho píšem aj pre iné média a tam je čítanosť v tisícoch. Nemenil som sa, veď z pravopisom mi pomôže textový editor a to čo zaujme je obsah a forma. Aj keď v komentároch na slovenských weboch sa poniektorý viac vyžívajú v hľadaní pravopisných chýb než nad tým že „čo chcel básnik povedať“. Zo srdca som tak isto nenávidel hudobnú výchovu. Drilovanie „komančovských“ pesničiek stále dookola – trauma do konca života. Nemal som ani nemám hudobný sluch, čo otvorene priznávam. Keď som na hudobnej nechcel spievať, učiteľka sa mi posmievala, že neviem čo je na hudbe krásne a nerozumiem sa jej a neviem jej pochopiť. Napriek tomu si k nej cestu dokázal nájsť, dokonca ju tvorím, prezentujem a kritizujem. Takže ďalší omyl.

Možno to bolo tým, že výučba prebiehala ešte po starom, to znamená čo najviac sa učiť naspamäť, čo najviac toho nanútiť ale hlavne neriešiť čo a prečo. Našťastie počas obdobia povinnej školskej dochádzky, ale aj neskôr som stretol zopár učiteľov a profesoriek ktoré mali iný prístup. V podstate malo by záležať na záujme študenta, samozrejme základné veci patria k všeobecnému vzdelaniu. Ak mladého človeka naučíte ako a kde nájsť informácie on si ich nájde ak bude mať záujem.

Chvalabohu. K týmto sviatkom mám od ranného detstva veľmi negatívny postoj. Aby som bol konkrétny, ako proti kresťanským sviatkom nemám žiadne výhrady. Skôr ide o ten násilnícky akt s názvom šibačka. Ako decko som bol nútený vyšibať maximálne sesternice, ktoré som videl asi naposledy na Vianoce (a potom zase až tie ďalšie), k tomu nejake susedky a hotovo. Nejak ma to nikdy nebralo a skôr som to bral jak dosť nepríjemnú povinnosť. Z odstupom času sa na veľkú noc pozerám ako na hlúpu sexistickú tradíciu. Veď čo je na tom, že chlap zmláti ženskú, tá mu poďakuje a dá po vajci. Okrem toho je viac tolerovaný alkohol (na pitie sa dôvod vždy nájde) atď. atď. Na druhú stranu to niekto môže brať ako zachovanie dávnych tradícii, dokonca baba môže mať depku keď ju jej chalani nepríde „prehnúť“ a vykúpať (viem o čom hovorím). Jediné pozitívne je pre mňa to voľno. A čo vy? Ako ste strávili pondelok? Tešíte sa vždy naň, či je to pre vás nepríjemná povinnosť?

Zajtra máme štedrý deň, no a ja by som chcel všetkým mojím čitateľom a ľuďom dobrej vôle popriať, čo najkrajšie a najšťastnejšie Vianoce. Nech ich trávite v kruhu svojej rodiny, s vašimi najbližšími a s každým na kom vám záleží a máte ho radi…

Tak ako každý rok, aj tento som si nechával doslova všetko na poslednú chvíľu. Snažil som sa už v októbri ignorovať masívnu reklamu supermarketov na výhodné nákupy pred sviatkami pohody a pokoja. A úspešne sa mi to darilo. Posledných pár rokov som čakal kedy pocítim, že ide tá vianočná atmosféra. Myslel som, že tá radosť napätie, nedočkavosť, potešenie z voľna a pod. sú nenávratne preč s mojím detstvom. Jednoducho nič mimoriadne som neprežíval, tak som to iste čakal aj tento rok. Lenže niekde sa stala zmena, všetko sa to vrátilo. Atmosféra Vianoc ma dostala, teším sa že som doma z rodinou. Dnešná prechádzka v lese mi pripomenula, ako vždy krásne vždy voňala živá borovica v dome. Až teraz pri konci roka mi dochádza ako rýchlo ubehol, neviem či budem mať niekedy čas si v hlave všetko utriediť čo sa vlastne počas neho stalo. Nechcem byť melancholický, ale inak to jednoducho nejde (: Sneh mi nechýba, všade je úžasný pokoj, v kuchyni sa pracuje na medovníkoch a ja sa teším na zajtra. Bude s tými ktorých ľúbite… Šťastné a veselé, priatelia.

Pred takmer dvoma rokmi si brácho vybral u spoločnosti Shark Computers pamäťový modul Apacer DDRAM 512MB PC 333MHz CL2 za 3 289.- Sk. Ja som už vtedy namietal, že zo Sharku nech nič neberie (moje dôvody uvediem neskôr), ale po týždňovom mailovaní sa ho predsa len podarilo dopraviť z centrály na Bottovej do Auparku a ja som mu teda poň išiel. Už vtedy ma zarazilo ako neuveriteľne zložité je pre “predátora medzi počítačmi” vydať tovar v jednej prevádzke a prijať v druhej. Napriek tomu, že tá technika nieje tak náchylná na statickú elektrinu a pod. patrilo by sa ho dať aspoň do niečoho, len nie do holej ruky ako som ho dostal.

Stalo sa však čo sa bohužiaľ stáva – pamäťový modul prestal začiatkom tohto roka fungovať a Memetest ukázal práve na modul zakúpený v Sharku. Našťastie bol ešte dva mesiace v záruke tak sme si dosť vydýchli. No a pri vyberaní si brácho povšimol to, čo pri kúpe ušlo. Namiesto osvedčenej značky Apacer bol modul osadený neznačkovými čipmi V-Data (som videl niečo podobné prvý krát, že vraj ide o divíziu Mercury), čo bol dosť šok, cenový rozdiel tam bol asi 500.- Sk. V záručnom liste bol taktiež uvedený Apacer, sériové číslo sedelo. Tak som sa vybral modul reklamovať. Uviedol som závady a taktiež, že bolo zaplatené za Apacer a nie za niečo iné, popísal závadu a o asi týždeň som sa vrátil späť do Auparku. Predavačka ma uistila, že reklamácia bola uznaná a vyriešená výmenou. Tak som podpísal Doklad o servisnom zásahu a prebral nový modul. No a namiesto Apacer-a bola v antistatickom sáčiku zase neznačková AM-1. Žiadal som vysvetlenie no teta mi vysvetlila, že tak či tak sa bude musieť obrátiť na centrálu na Bottovej, lebo tam je servis a tam mi budú vedieť poradiť. Hmm lenže by ma zaujímalo prečo majú potom pobočiek jak nasratých, keď nakoniec treba všetko riešiť v ich centrále. Taktiež mi príde veľmi smiešne ich tvrdenie (posledná veta) na webe, že:

… ku každému zákazníkovi sa snažíme pristupovať individuálne a preto aj Vaša počítačová zostava je šitá priamo k Vaším potrebám a aj k Vašej peňaženke. Všetky PC zostavy pod značkou SHARK sú zostavené výhradne z kvalitných značkových komponentov a sú náležite otestované. Takisto nami predávané produkty sú iba od renomovaných značiek, u ktorých sme presvedčení o kvalite…

keď sa im dva krát podarilo dať niečo iné než som žiadal. Ok mal som si skontrolovať čo kupujem, ale druhý krát mi dať niečo iné je do neba volajúce. Váham, či ísť modul zase reklamovať lebo rozdiel medzi značkovým a neznačkovým kusom som už precestoval.

Navyše s touto spoločnosťou mám svoje skúsenosti s pred asi troch rokov, odkedy sa jej maximálne vyhýbam. Chcel som v Sharku kúpiť notebook Acer TravelMate. Telefonicky som sa uistil, či ho majú na sklade a že do hodiny preň do Bratislavy prídem. Predajca mi oznámil, že posledný kus majú v TPD tak som sa poň vybral. Dosť ma zarazilo, že notebook na predajni naozaj mali, ale že vraj nefunkčný z pokazenou baterkou, ktorá bola na reklamácii. Ďalej sa so mnou odmietli baviť. Shark som dávno odporučil niekoľkým známym no neskôr som si to dosť vyčítal, lebo nedostali to čo chceli, predavači ich prehliadali na úkor iných zákazníkov a pod.

Ale toto nenechám len tak, ako kupujúci mám svoje práva a chcem to čo som si predsa zaplatil. Shraku treba uznať, že má dobré ceny. Ale to nieje všetko, keďže je to na úkor kvality služieb a správaniu sa k zákazníkovi.

Tak a máme tu ďalší nový rok, ja som ho privítal mimoriadne kľudne. Po stroskotaní všetkých plánov som “silvestroval” nakoniec doma. Nemal som príliš na výber, pretože na druhý deň som musel ísť do práce. Ale aj tak som rád, že koniec roka bol taký kľudný a že ho mám za sebou. Predsavzatie som si v celku nedával žiadne, no a mojím čitateľom želám aby ten nový rok 2006 bol presne podľa ich predstáv.

Hej hej mam na myli tú piatkovú kalamitu. Bol som po nočnej smene a už kolega čo ma prišiel vystriedať mi oznámil, že vonku je hotové peklo. Neveril som, také zle to predsa byť nemôže. O ôsmej hodine vyrážam z práce, som rád že som sa nejako dostal celý omotaný šálom na zastávku, mám nejaké tušenie že dnes to bude naozaj o držku dostať sa z hlavného mesta domov. 30 minút čakám pri technickej univerzite na akúkoľvek električku na hlavnú stanicu. Neznášam vcelku (ale ja v inom zoskupeni) sneh a zimu. No už viem, že vlak o deviatej nestíham. Šok nastal až keď som prišiel na hlavnú železničnú stanicu. Tá je úplne preplnená. Na tabuliach sú vlaky ktoré mali mať príchod o šiestej hodine ráno. Mojím smerom nebol vypravený žiaden vlak od môjho príchodu. Osobné vlaky nejdú vôbec. Dosť sranda bola, že sa posúvalo ich meškanie až na neuveriteľných 480 minút (rýchlik z Budapešti). Keď už mal nastať odchod vlaku, buď sa posunul o ďalšiu hodinu alebo dve, častejšie však bolo že sa zrušil úplne.

Pocity ľudí na stanici boli naozaj zmiešané, nebolo si kde sadnúť, pri pokladniciach boli rady. Niektorým to náladu nepokazilo a veselo niekoľko hodín vtipkovali. Niektorý cestujúci si zase skracovali čas rodinnými hádkami. Zaujímavé je, že vlaky pravidelne a z najmenším meškaním odchádzali na smer Viedeň. Váhal som, že či nesadnúť na nejaký spoj a odviesť sa na Nivy a skúsiť šťastie autobusom. Keď som, však pozrel von rýchlo mi prešla chuť a radšej som čakal ďalej. Od deviatej hodiny bol na smer Kúty vypravený rýchlik až 13:15, ten mal mať odchod 10:44. Tak celý natešený som sa vybral do vlak, jediné pozitívne bolo, že som si sadol. Milým prekvapením bolo hodinové odstavenie v lamači za Tescom, to som to už nevydržal a zaspal som. Príchod do Malaciek 14:45.

Autobus na Gajary mi mál ísť približne za pol hodiny a ja som tŕpol, či sa tak naozaj stane. Našťastie autobus išiel presne. Malacká križovatka vyzerala ako by vôbec nebola ešte odprataná od snehu, predbiehame niekoľko traktorov zo snežnými radlicami. Pred Kostolišťom je nejaká dopravná nehoda – dodávka bez viditeľného poškodenia skončila naprieč celou hlavnou cestou. Osobné autá prejdú ale autobusy nie. Po polhodinovom vyjednávaní vodič „havarovanej“ dodávky nakoniec cestu uvolnil. Pár minút pred 16 hodinou si obúchavam sneh z vetrovky pred domom. Konečne. Z Bratislavy som sa dostal domov na Záhorie do Gajár za neuveriteľných 8 hodín. Či chceme alebo nie cestári aj železničiari to posrali na plnej čiare, ale nesťažujem sa. Mohlo to byť naozaj horšie viď diaľnica D1.

Tak sa mi skončili sviatky pohody a pokoja a zajtra zase z úsmevom na tvári vyštartujem do práce, ale zakiaľ trvá vianočná pohoda hodí sa menšia rekapitulácia. Už sa u mňa (bohužiaľ) stalo zvykom, že všetko nechávam na poslednú chvíľu. Asi to je spôsobené mojou apatiou voči vianočným sviatkom. Darčeky som nakupoval doslova deň pred štedrým večerom a dúfam že som potešil každého z mojich blízkych. To si vždy mesiac lámem hlavu, že komu čo ale tak predsa len o darčekoch sviatky niesu. Som moc rád že v tomto uponáhľanom svete sme boli zase celá rodina pekne po kope. Aj tento rok sa niesol v znamení prejedania  ale už aj na tom dnes zapracujem, veď raz za rok si poriadne dopriať predsa neuškodí. Potešilo ma, že po pár rokoch sme zase mali živý stromček, predsa len ta atmosféra je iná. Škoda len, že hneď prvý večer kvôli silnej gravitácii skončil na zemi, ale inak boli sviatky viac než pokojne. Takže zase o rok.

Rok z rokom sa zošiel a ja by som chce všetkým mojím čitateľom popriať šťastné a veselé Vianoce.