Jednu malú radu ti dám... Tak nejako to vraj spieva Miro Žbirka. Neviem to objektívne posúdiť, nakoľko poznám len verziu od Iné Kafe. Každopádne je to pravda. Nech to teda už spieva ktokoľvek.

Myslím, že toto je elementárny problém našej spoločnosti. Aj štvrťstoročie po zmene spoločensko-politického zriadenia sú ľudia, ktorí nechápu, alebo nechcú pochopiť o čom to je. Nechápu, že sú strojcami svojho osudu aj šťastia, alebo skôr nešťastia. Nerád používam internetové diskusie ako obraz spoločnosti, ale práve v nich sa dogmaticky opakujú frázy typu kto pomôže mne, kto mi dá prácu/peniaze/whatever zadarmo.

Sloboda nie je samozrejmosť, ale niečo čo si musí človek vybojovať a uhájiť. Tým sa líši od totality, v ktorej je všetko dané z hora. A práve táto sloboda a schopnosť uhájiť si svoje miesto nie je pre každého. Aj preto sú populárne sociálne vlády, ktoré toho nasľubujú. Ľudí ale nezaujíma odkiaľ na to vezmú. Najčastejšie to býva práve tak, že priamo od týchto ľudí a ešte viac od tých šikovných a prosperujúcích. Jasné, že tu máme systém pomoci slabším a znevýhodneným. To je bez diskusie samozrejmé, veď je to ľudské. No myslím, že každý človek má možnosť dosiahnuť to čo si zaumieni a ak mu v tom niečo bráni je to často len on sám.

Veľké veci na počkanie, bohatstvo a úspech ASAP. Asi to je dané dobou. Pritom máme radi tradície – veci overené časom, značky s históriou. Príde mi to ako obrovský paradox. Vypracovanie sa alebo nadobudnutie nejakých zručností či vedomostí si vyžaduje čas. Veď prečo strávime takú značnú časť života v škole? Osobne verím v pravidlo 10 rokov alebo 10 tisíc hodín.

Cez víkend som sa bol prejsť a niekde medzi Devínom a Devínskou kobylou bol celkom veľký balvan. Určite tam ležal možno aj tisícky rokov. A bol rozlomený, lebo cezeň prerástol malý nevýrazný krík. Asi pod skalu fúklo malé semienko, ktorému by nikto nedával nádej na úspech. Napriek tomu bojovalo a doslova si vybojovalo svoje miesto pod slnkom. Celkom ma to posadilo na zadok, bolo to jasné a prirodzené. O to viac ma dostalo, že na kameni z druhej strany bola malá figúrka Gautama Buddha. True Story.

Takmer všetci máme rovnakú štartovnú čiaru, kam to dotiahneme záleží len na nás.