Kategórie →

All posts tagged ekológia

Ekologický skúter a jazda za 2,50 €

Zatiaľ čo u nás sa prevaľujú zlodejské praktiky taxikárov tak niekde sa to hýbe aj k lepšiemu. Príkladom môže byť startup Hopper, ktorý ponúka jednoduchú a lacnú prepravu v Amsterdame. Prepravuje sa zeleným skútrom, farba napovedá, že ide o elektrický model.

Dalo by sa povedať, že ide o ekologické taxi na dvoch kolesách. Platí sa dve a pol eura za jednu jazdu priamo vodičovi v hotovosti alebo kartou. Ako som spomínal ide o startup, čoskoro by mala pribudnúť mobilná aplikácia na rezerváciu jazdy. Hopper komunikuje na sociálnych sieťach, kde aj informuje či jazdí (podľa počasia). Mne sa to veľmi pozdáva, na krátke vzdialenosti určite super.

Ekologický skúter a jazda za 2,50 €

Čítaj ďalej →

Trashout – slovenský startup, ktorý chce zatočiť s nelegálnymi skládkami

Téma ekológie ma vždy zaujímala, takmer pred desaťročím som mal dokonca malú stránku kde som sa snažil dávať fotky s mojim 1.3MPx fotakom z nelegalnych skládok. Aj na Livepark sme si pozvali kamarátov z EkoJány, ktorí by o skládkach vedel rozprávať veľmi veľa.

Ale späť k Trashout – ide o mobilnú aplikáciu pre rôzne platformy pomocou ktorej je možné nelegálne a divoké skládky umiestňovať na mapu, pridávať k ním fotky, popis a následne budú informované príslušné inštitúcie, ktoré by mali začať konať.

Trashout – slovenský startup, ktorý chce zatočiť s nelegálnymi skládkami

Čítaj ďalej →

Nechajte sa pochovať ekologicky a príbuzní vás budú hľadať pomocou RFID

Dnes troška nekro marketingu. Ani také tradičné služby ako pohrebníctvo nezaspali dobu snažia sa prispôsobiť dobe. RFID čipy, ktoré sú sú známe skôr z priemyslu si našli svoje uplatnenie aj na cintorínoch. Čipmi o veľkosti puku sú označované hroby už viac ako päť rokov.

Na čo to je dobré? V prípade živelnej katastrofy ako napríklad povodeň je možné miesto posledného odpočinku nájsť aj po zničení náhrobného kameňa. Niektoré cintoríny nie sú udržiavané a pod vysokou trávou sa tiež ťažko orientuje. Ešte pomerne veľa ľudí pátra po svojich príbuzných a práve na obrovských plochách by im to mohlo trvať týždne. Takto majú k dispozícii čítačku a predsa len je to o niečo jednoduchšie.

Čítaj ďalej →

LIVEPARK – ak ti chýba nejaké podujatie tak si ho sprav sám

V takomto nejakom duchu sa dá hovoriť o podujatí LIVEPARK, ktoré sa uskutočnilo 15. októbra v Malackách. Mám rad toto mesto, narodil som sa tu a aj chvíľu žil, mám tu kopec známych a aj rodinu. No skapal tu pes.

Aj preto sme sa s priateľmi rozhodli založiť občianske združenie a cezeň niečo (nielen) do Malaciek priniesť. Tak isto som si vždy chcel odskúšať čo to obnáša niečo organizovať a nielen frflať. Nebolo to jednoduché no myslím, že sme to zvládli.

LIVEPARK – ak ti chýba nejaké podujatie tak si ho sprav sám

Čítaj ďalej →

Solárna energia v náš prospech

PR článok. Vieme, že elektrárne predstavujú pre životné prostredie veľkú záťaž. Energiu však potrebujeme v každodennom živote. Ak by sme si mohli vybrať, dáme prednosť alternatíve, ktorá je šetrná k životnému prostrediu a zároveň nie je finančne náročná ani pre nás. To nie je nič nereálne, práve naopak. Realita je taká, že stále viac ľudí objavuje výhody, ktoré ponúka solárna energia.

Čítaj ďalej →

HP na to ide ekologicky – nový spôsob balenia notebookov

0904_04V poslednej dobe sa v IT veľa hovorí o ekológii. Prechádza sa na virtualizáciu aby odbudol hardvér a ten súčasný sa využil naplno. Prísnejšie sa kontrolujú nebezpečné prvky ako pri výrobe tak aj likvidácii elektroniky. Každý deň sa minimalizujú energetické nároky zariadení, zostavujú sa tabuľky kto je „zelenší“. Plné ústa toho nemajú len aktivisti ako Greenpeace, ale bola to aj hlavná na tohtoročnom CeBITe.

Spoločnosť HP sa na ekológiu rozhodla ísť inak – cez spôsob balenia techniky. Prvou takouto lastovičkou je notebook Pavilion dv692. Ten nenájdete zabalený v škatuli plnej všelijakého plastového humusu: hubka, polystyrén a čo ja viem čo. Notebook je zabalený priamo v taške vyrobenej z recyklovaného materiálu, čiže potreba nejakého super balenia odpadá. Hovorí sa, že pekný obal predáva no myslím, že predávať bude aj tento messenger bags. Takéto balenie bude dostupné v sieti Wal-Mart.

Neznášam billboardy

Reklamou sme kŕmený od útleho veku a za každého režimu. Reklama tu bola ja za komunistov napriek tomu, že tu všetko bolo štátne napríklad taký Zelovoc. Monopoly si tiež radi robili reklamu, stačí spomenúť Slovenské telekomunikácie. Reklama sa na nás valí stále a z každej strany: mobilné telefóny, tlačené média, rádia, TV, reklamné predmety, „spam“ v poštových schránkach (to nehovorím o tých elektronických), internet. Z niektorej reklamy môže profitovať takmer každý, stačí spomenúť internet a PPC. O marketing aj reklamu sa pasívne celkom zaujímam, myslím že sa už stala večnou súčasťou nášho života a svet sa od nej nikdy „nevyčistí“. Napriek tomu je tu jeden druh reklamy nad ktorým nikdy nedokážem prižmúriť oči a dokonca o ňom môžem povedať, že ma vedome neoslovil. Tou reklamou sú billboardy. Ide niečo čo úplne skazilo tvár Slovenska, hlavne jeho miest ale aj obcí. Dokonca čoraz častejšie aj tých najodľahlejších miest, tak isto lemujú diaľnice a ich koncentrácia v meste je neúnosná. Myslím, že ich efekt v mestách stratil zmysel. Jeden billboard nič neznamená, chce to masívny nátlak na konzumenta a pokiaľ aspoň každý druhý nieje tej istej spoločnosti nemá to efekt. Miesto v jeho pamäti môže obsadiť konkurencia. O masívnosti by vedeli rozprávať napríklad mobilný operátori.

0805_01

Pocestoval som pár európskych miest, ale žiadne som nevidel tak „zasvinené“ billboardami. Pozrite sa na podhradie, fotografia z diaľky je nemysliteľná bez „stromoradia“ tabúľ. Do neba bijúce to je aj pri Floríanskom námestí okolo parkoviska. Myslel som si že ide o typický efekt v postkomunistickej krajine, kde sú ľudia ochotný nosiť reklamu vytetovanú na čele. Máme ale dve desiatky rokov „po“ a každým dňom je nám dokazované, že billboard je stále kam strčiť. Možno je to moja chyba, že neviem túto formu reklamy ignorovať, ako to s prehľadom zvládam na internete. Ďalšia vec čo je v reále komplikovanejšia. Paradoxom je, že to dokážem ku príkladu pri graffity a vizuálne mi oveľa lepšie zapadnú do danej scény mesta. Často krát ide o skutočne umelecké diela, ktoré robil človek s dušou. A graffity sú viac odsudzované ako billboardy. Možno je problém aj v tom, že pri billboardoch niesu takmer žiadne limity a ani estetické nariadenia. A to je chyba. Ešte väčšia je, že sa v najbližšej dobe s tým nič neudeje. Nehovorím o tom, čo takéto médium propaguje. Sem tam ide o skutočne dobrú vec. Ide mi o to, kde je miera únosnosti a či už nebola prekročená. Samozrejme ma zaujíma aj váš názor na takúto formu reklamy.