Nové Ubuntu vo verzii 11.10 alebo ak chcete Oneiric Ocelot používa už len prostredie Unity. Priznám sa, že mne absolútne nevyhovuje a je pre mňa obrovským sklamaním, že sa táto distribúcia vybrala takýmto smerom.
Samozrejme táto situácia sa dá riešiť. Ak vám nevyhovuje spojenie Unity a Compiz máte ešte stále možnosť zvoliť len 2D prostredie. Ja som ale zvyknutý na GNOME a tu je krátky návod ako si ho dosinštalovať.
Pokiaľ používate grafické prostredie na linuxe spolu s web serverom Apache možno by sa vám hodil jednoduchý nástroj na jeho spúšťanie či reštart priamo z tray a netreba spúšťať konzolu.
Nástroj nesie názov Apache Switch a dá sa stiahnuť v podobe .DEB balíčka z domovských stránok projektu. V Gnome ho potom nájdete v Applications – Accessories – Apache-Switch. Samozrejme funguje aj pod KDE a Xfce.
Už Ubuntu 10.04 prinieslo zmenu umiestnenia tlačidiel na zatváranie, minimalizovanie či maximalizovanie z pravej strany na ľavú. Toto umiestnenie je veľmi dobre známe používateľom operačných systémov od spoločnosti Apple no nie každému to môže vyhovovať. Ako si teda tlačidlá nastaviť podla seba?
gconf-editor napríklad tak že stlačíte Alt + F2/apps/metacity/general a editujte položku button_layout:close,maximize,minimize, ak na ľavej tak close,maximize,minimize:
Možno si ešte spomínate na môj článok „Premente váš linuxový desktop na Mac“ spred niekoľkých rokov. Pokiaľ nie tak len spomeniem, že ide o „transformačný“ balíček pre linux aby sa po vizuálnej stránke čo najviac priblížil systému Mac OS X od Apple. Pred pár dňami vyšla verzia 1.0 tohto balíčka takže ako polovičný linuxák a polovičný mekista som jej samozrejme pozrel na zúbok.
Od kedy som prvý raz Mac4Lin testoval sa veľa zmenilo. Vtedy to bol len komprimovaný archív tém pre systémové komponenty, ktoré bolo nutné ručne nastavovať ako pozadie, dekorácia okien, ikony atď. Verzia 1.0 má ale shell skript, ktorý nainštaluje všetko sám – stačí ho spustiť.
Je to už nejaký ten týždeň čo je vonku Ubuntu 9.04, no s upgradom som neponáhľal tak ako pri predchádzajúcich verziách. 8.04 bol pôrod a viac vecí nefungovalo než v vo verzii predtým, takže tento raz som bol opatrnejší a viac som vyčkával.
Samozrejme pripravovanú verziu som testoval od Alpha verzie vo virtuálnych strojoch, hlavne kvôli novému GNOME ktoré bolo uvoľnené tiež len nedávno a jeho podpore MAPI pre komunikáciu s poslednými verziami MS Exchange. Nový konektor funguje a linux je opäť bližšie k bezproblémovému nasadeniu na desktop aj vo firemnom prostredí.
Ale späť k Ubuntu – upgrade z 8.10 na 9.04 bolo mimoriadne bezproblémové, všetko funguje tak ako má. Spúšťal som ho najprv na notebooku, pretože ten zvykne viac štrajkovať: hybernácia, sieťová karta, zvuk. No našťastie všetko ide ako má. Na desktop som hodil zatiaľ čistú inštaláciu, pôjde prispôsobiť na Media Center.
Zásadná vizuálna zmena v novej verzii je hlavne v notifikáciach. Zatiaľ mi to príde viac obťažujúce ako informatívne. Predsa len nemusím vedieť o každom prihlásení priateľa do IM. Tak isto nerozumiem tým obálkam čo sa tvária ako neprečítaná pošta. A kde ju akože mám mať?
Na Ubuntu 9.04 musím skutočne vyzdvihnúť tú bezproblémovosť, dúfam že vydrží. Je to znamenie vyspelosti.
Rozšírenie spomínané v nadpise perfektne pracuje pod systémom Windows, no v linuxe je nepoužiteľné. Dlho som zháňal niečo iné (ergonómia pri práci nepustí) no až len minulý týždeň som natrafil na Mozilla New Mail Icon
Rozšírenie je funkčné pre každú systémovú lištu podľa štandardu FreeDesktop.org, čiže funguje pod Gnome, KDE a IceWM. Pôvodne sa dokonca nazývalo Mozilla Free Desktop Integration. Jedinou podmienkou pre správnu funkčnosť je mať knižnicu GTK+ 2.6 alebo vyššiu.
Web gnome.org zmenil svoj look – hovorilo sa o tom už dlhšie, zmena prišla s novou verziou GNOME Desktop 2.20 a desaťročnicou existencie celého projektu. Zmena vzhľadu stránok pravdepodobne čaká aj OpenOffice.org – rozpísal sa o ňom aj s návrhmi Filip Molčan
Komu by toto flame uniklo môže si prečítať aj o celom pozadí tohto výroku hezky česky . Dozviete sa prečo Linus odporúča KDE, čo mu na GNOME vadí a nechýba stručná história oboch desktopov.
Je pomerne obľúbené používať editory každého druhu podporujúce čo najviac programovacích jazykov, a sú optimalizované aj pre webmasterov. Medzi takéto univerzálne editory práve pre tvorcov webových stránok môžeme zaradiť dva populárne editory: Quanta (pre užívateľov prostredia KDE) a Bluefish (pre tých čo majú radšej GTK).
Osobne používam Bluefish vo verzii 1.0. Po spustení programu (nájdete ho v každej desktopovo orientovanej distribúcii) sa vám otvorí nový prázdny dokument. Vizuálne môžeme Bluefish rozdeliť na tri časti. Prvá je klasické horné menu, ktoré slúži napríklad na otváranie a ukladanie súborov, nastavenie vlastností súboru, vkladanie tagov a dialógov, nastavenie browsera a podobne. Môžete aj priamo zadať adresu stránky na internete, potom sa v novej záložke otvorí jej zdrojový kód. Pod týmto menu nájdeme sadu ikon najpoužívanejších funkcií (otvorenie, uloženie, vyhľadávanie, nahradenie slov, otvorenie v prehliadači a podobne). Nasledujú záložky pre rýchle vkladanie tagov priamo do pripravovanej stránky. Záložky sú roztriedené do skupín, môžete definovať svoje vlastné príkazy. Sú tu skupiny tagov na vloženie pre prácu z formulármi, rámcami, tabuľkami, písmom, CSS atď. Nasleduje menu na prácu z rôznymi druhmi dokumentov. Môžete vkladať časti kódu z jazyka C, písať konfiguračný súbor servera Apache, dokumentáciu v DocBooku, selektovacie príkazy SQL. No prioritne tu nájdete možnosť vkladania HTML tagov. Tým sme si predstavili celé horné menu.
Po DOS-om dlhú dobu kraľoval súborový manažér (file manager) Norton Commander, prišla éra Windows a tam hraje prím skvelý Total Commander (predtým pomenovaný Windows Commander). Po niečom podobnom podobnom zatúžili aj užívatelia prechádzajúci na Linux. Tu existuje konzolový Midnight Commander, ktorý toho vie naozaj veľa. Pre prostredie GNOME môžete použiť Gnome-commander, ktorý sa teraz pokúsim troška predstaviť. Ešte by som rád spomenul, že pre KDE existuje taktiež file manager Krusader, ktorý sa mi zdá ešte prepracovanejší ako Gnome-commander, ale o tom snáď niekedy nabudúce.
Inštalovať môžete buď zo zdrojových kódov, alebo balíčkov (DEB, RPM, Gentoo ebuild aj Cygwin port), ktoré nájdeme napríklad na webe www.nongnu.org/gcmd alebo freshmeat.net. Ja som zvolil inštaláciu rpm balíčka pod systémom Fedora Core 3. Gnome-commander potom spustíme príkazom gnome-commander. Pred nami sa zobrazia klasické dve okná (panely) na prácu zo súbormi, ktoré určite dobre poznáte.
Každý sme zvyknutý na určitý štýl práce zo súbormi. Väčšina klávesových skratiek má rovnaký význam aj v iných súborových manažéroch. Gnome-commander má čo doháňať v stabilite a podpore pluginov, ktoré sa pripravujú vo vyššej verzii. Taktiež odporúčam odskúšať aj spomenutý Krusader pre prostredie KDE, ktorý nájdete na serveri www.kde-apps.org.
Code is poetry. Web poháňa WordPress.
© Copyright 1999 - 2012 Fero Volár. Všetky práva vyhradené. Podmienky použitia.
Posledné komentáre
(3 days ago)
(3 days ago)
(1 weeks ago)