Ešte pred pár dňami som si povzdychol, že v susedných Čechách už majú Apple Store na „železo“ a iTunes Store je v nedohľadne. Ale keďže sa na svete dejú zázraky tak iTunes Music Store je už aj u nás.
Znie to naozaj neuveriteľne, len včera som tweetoval, že sú vonku nové licenčné ujednania na iTunes a ráno sa na mňa už valili správy, že obchod s hudbou je vážne aj u nás. Ponuka hudby je už teraz zaujímavá no určite bude ešte pribúdať.
Napriek tomu, že open source prehrávačov pre operačný systém linux existujú desiatky ba až možno stovky tak nieje ľahké nájsť ten pravý. Po rokoch skúšania som zistil, že tým najlepším a mojim potrebám vyhovujúcim je Songbird.
Neskoro ale predsa – na Twitteri som prisľúbil, že čo to napíšem k setu z tohtoročného BeeFree. Samotnú akciu som už spomínal v samostatnom reporte spolu s fotografiami. Link na set som publikoval na Twitteri ale aj na Websound.eu, ide o reconstruction – pomaly sa blíži jeho 200. stiahnutie.
Na hranie som sa veľmi tešil, nakoniec však sklamal Final Scratch – nenabehol mi pravý kanál, takže som hral len z jedného gramca a druhú stranu som softvérovo dorovnával. To ma samozrejme maximálne vytočilo, no reštart som si nemohol dovoliť. Aj z tohto dôvodu nebol ten set stopercentný. Tak snáď nabudúce to bude lepšie.
MediaInfo je výborný nástroj na analýzu rôznych typov multimediálnych súborov, z ktorých dokáže získať zaujímavé informácie. Ide o nenáročnú aplikáciu, ktorá je šírená ako open-source spolu zo zdrojovými kódmi. Určite poteší aj fakt, že ide o multiplatformový nástroj – podporovaný je ako Windows tak aj Mac OSX a veľké množstvo linuxových distribúcií.
MediaInfo môže fungovať ako CLI utilitka, prípadne aj s jednoduchým aj prehľadným GUI. Tak isto sa ako DLL vie integrovať vo Windows do Explorera. Grafické rozhranie ponúka niekoľko možností náhľadu na informácie: text, sheet, tree a HTML.
Možnosťou ako konvertovať video napríklad z YouTube do MP3 bez jeho sťahovania je web vidtomp3.com. Stačí zadať adresu videa a následne bude stiahnuté, je tam celkom dosť reklám takže treba sa v tom trošku zorientovať. Inak odskúšané a funkčné.
Dalo by sa povedať, že asi 90 percent hudby získavam z internetu. Neviem ako ste na tom vy, ale tých zostavajúcich desať percent tvoria vinyly, audio CD a vlastná produkcia. Ak si teraz odmyslím elektronické obchody s MP3 (u nás stále cudzí pojem) a ilegálne zdroje tak ešte stále zostáva veľké množstvo kvalitnej a voľne dostupnej produkcie. A to rôznych žánrov – kedže viac inklinujem k tej ektronickej je to o to jenoduhšie, nakoľko sa neodmysliteľne spája s pojmami ako informačné technológie či internet. Existuje niekoľko internetových labelov, ktoré ponúkajú verejne a zdarma celú svoju produkciu. To ani nehovorím o setoch ktoré sa dajú počítať na tony. Aj tu treba často vytriediť zrno od pliev. Niekto na to nemá chuť a radšej sa vráti k osvedčeným zdrojom. Veľmi často sa mi stáva, že keď aj v playery náhodou natravím na nejakú vydarenú vec, tak sa z jej ID3 tagov nedozviem absolútne nič. Dopátrať sa tak k autorovi a jeho ďalšej produkcii je takmer nereálne. Toto považujem za veľkú škodu. Nechápem, ako niekto môže toľko hodín stráviť nad svojou produkciou a nedá si námahu už tých pár sekúnd aby ju otagoval než ju hodí napospas do vĺn internetu. Samotný autor o veľa prichádza – myslím že spätná väzba je v tomto hudobnom štýle viac než dôležitá. Naviac dnes existujú vyhľadávače, ktoré „schrúmajú“ aj takéto metadáta. To ani nehovorím o službách na upload vlastnej produkcie – tie často spoliehajú na vzorovo vyplnené informácie, nakoľko ich použijú na zaradenie, pomenovanie atď. skladby/setu. Tracky ako „untitled“, „wavedump“ či „uknown“ znejú dobre, ale ak sa v celom albume menní len číslovka na ich konci nieje to bohvieaká vizitka. Samotnou kapitolou sú často nádherné artworky, ktoré nikto nepribaľuje. Na čo potom je, keď je to jediný spôsob ako môžu byť niekym uzreté. Asi som len rozmaznaný, ale na takéto veci si dosť potrpím.
Creative za osem rokov už predalo viac ako 25 miliónov prenosných prehrávačov. Prvý model MP3 prehrávača od tejto spoločnosti bol uvedený na trh v roku 1999, išlo o model Nomad s flash pamäťou. Zaujímavosťou bolo, že sa pripájal cez paralelný port. O rok na to prišiel prvý prehrávač, ktorý ako úložné médium používal pevný disk – DAP (digital audio player) Jukebox. Masový nástup bol až po pridaní USB portu a uvedení operačných systémov na prelome milénia, ktoré ho bez problémov podporovali. Za tú dobu sa Creative pridalo medzi najznámejších výrobcov ako Apple, Samsung, iRiver, Meizu, Sony, Toshiba či Microsoft.
web minimalového labelu (Antonelli Electr. , Anders Ilar, SLG, Oliver Hacke a ďalší), v súčastnosti už vydal osem dosiek – všetky sú voľne na stiahnutie
sekcia download ponúka sety od domáci dj’s ako Gabriel Burnner, Rafo či Tiff
a ešte jedno domáce zastúpenie, Nu Spirit (exBuddha) na Medenej 16 v Blave netreba príliš predstavovať, sety od 7 SAMURAI , C.O.D.E, Mad Mats či Kinet-a
Video ukazuje celkom jednoduchý spôsob, ako si spakovať „štuple“ s MP3 prehrávačom. Mne sa príliš nepozdávajú tie ostré zlomy na kábli. Áno kvalitné sluchátka niečo vydržia ale keď si predstavím, že by som ich mal baliť tak 2-3 denne určite by sa to prejavilo. Ako si ich pakujete vy?
reloda.co.uk – albumy, single a demá (nielen) s elektronickou hubou
chilloutmixes.com – názov domény vypovedá dosť o zameraní webu. Nebojte sa stiahnuť set, otvoriť dobé víno a relaxovať aj keď je už po štrnástom (:
Code is poetry. Web poháňa WordPress.
© Copyright 1999 - 2012 Fero Volár. Všetky práva vyhradené. Podmienky použitia.
Posledné komentáre
(3 days ago)
(3 days ago)
(1 weeks ago)