Rozšírenie IE Tab pridá možnosť prehliadať stránky určené len pre Internet Explorer, tak že sú načítane v okne Firefoxu a nie IE. Túto vlastnosť je možne použiť aj na otvorenie systémového Exploreru v tabe Firefoxu. Do IE Tabu stačí zadať cestu napriklad v tvare file:///E:/. Samozrejme je možné si povytvárať záložky, v niektorých prípadoch je rýchlejšie a efektívnejšie prepnúť tab so súborovým managerom ako hľadať okno s Explorerom.
Pri práci z digitálnou fotografiu si skôr, či neskôr nevystačíte bez kvalitnejšieho editora. Ja už pomerne dlhú dobu používam grancúzky software PhotoFiltre. Ten je pri nekomerčnom používaní šírený ako freeware. Jeho prednosťou, ktorú si hneď všimnete je veľkosť len pár megabytov v porovnaní z editormi ako je Adobe Photoshop či Paint Shop. Samozrejme aj to svedčí o tom, že nie vo všetkých možnostiach, pokročilých nastaveniach a podobne sa nedá program porovnávať zo spomínanými komerčnými produktami.
Inštalácia je štandardná typu „next, next, next, finish“ takže na nej nemáte čo pokaziť. Program po prvom spustení pôsobí veľmi jednoducho a intuitívne. Na hornej lište sa nachádza klasické menu, pod ním sada ikôn z najpoužívanejšími funkciami. Editovacie nástroje pre výber, mazanie, kopírovanie, zafarbovanie a pod. sa nachádzajú netypicky na pravej strane. Najväčšiu časť plochy samozrejme zaberá editovaný obrázok, či fotografia. Teraz by som v skratke prebehol menu. Položka Súbor slúži na otváranie a ukladanie obrázkov vo vybratých formátoch, je tu ponuka pre tlač a import z Twain. Netreba príliš predstavovať ani položky v menu Úpravy, kde sú funkcie na kopírovanie, vystrihovanie, vkladanie ale aj transformáciu – otočenie, prevrátenie a pod. Nasleduje menu Obrázek kde je možné meniť veľkosť fotografie, veľkosť plátna, orezávať fotografiu a nastaviť priehľadnosť. Programom teda možno vytvárať aj priehľadné obrázky vo formáte GIF a PNG. Menu Výběr je zamerané na prácu z vybranou časťou fotografie – hlavne na forma´t výberu, jeho tvar a veľkosť. Nasleduje prvé menu zamerané na prácu z obsahom – Korekce. Ponúka funkcie na nastavenie jasu/kontrastu, gama korekcie, zosvetlenie či tieňovanie. Fotografii môžete nastaviť farebný nádych či znížiť počet farieb.
Už samotný program napovedá, že jeho nosnou funkcionalitou budú Filtre, ktoré tak isto majú svoje menu. Sú rozdelené do niekoľko kategórii – cez historické, umelecké, úpravu farieb, šum, rámčeky, hrany, štruktúry až po štylizáciu, optické efekty ale i ďalšie. Určite je z čoho vyberať a čo skúšať. Po filtroch nasleduje menu Zborazení v ktorom si môžete spracovávanú fotografiu nazoomovať, zobraziť pomocnú mriežku, vybrať ktoré lišty z nástrojmi chcete zobraziť a podobne. PhotoFiltre sa dajú tiež prepnúť do full screen režimu. Menu Nástroje ponúka voľby na zmenu niktorých nastavení programu. Je tu aj nástroj na dávkové spracovanie fotografii, čo oceníte ak spracovávate napríklad nejaký fotoreport niekoľkých desiatok fotiek. Samozrejme nieje problém na ne aplikovať filtre, alebo meniť ich veľkosť. Cez toto menu si môžete obrázok nastaviť ako pozadie, či ho vyexportovať ako ikonu. Predposledná položka menu z názvom Okno je na uporiadanie viacerých otvorených snímkov atď. Pod otáznikom v menu ešte nájdete odkaz na fóru, stránku projektu a nápovedu. Ak chcete PhotoFiltre používať na komerčné účely, tu sa vkladá registračný kľúč.
PhotoFiltre používam už asi dva roky a musím povedať, že tento program mi slúži k mojej maximálnej spokojnosti. Niekoľko vecí je tu riešených inak ako v ostatných programoch, ale to je len otázka zvyku. Existuje aj program PhotoFiltre Studio, ktorý ponúka pokročilejšie funkcie.
Ak často používate príkazový riadok (cmd.exe) v systéme Microsoft Windows XP/2000 možno vám chýba jeho nejaké pokročilejšie nastavenia. A toto si kladie za cieľ projekt s príznačným názvom – Console. Ide o akúsi vizuálnu nadstavbu na ktorej ma najviac zaujala možnosť otvárať nové okná v takzvaných taboch. S nimi sa pracuje určite efektívnejšie ako z množstvom rozhádzaných okien. V nastaveniach sa môžete pohrať z ďalšími vizuálnymi nastaveniami, ktoré majú spríjemniť prácu s konzolou. Medzi ne patrí nastavenie fontu, priehľadnosti okna, nastavenie pozadia a podobne. Console je k dispozícii ako open source pod licenciou GPL.
Na webe The Free Geek je celkom dobrá zbierka shareware a freeware programov, dokopy to dáva magické číslo 101. Softvér ja zatriedený do rôznych kategórii ako audio, prehliadače, grafika a foto, siete či iPod nástroje. Priznám sa, že z nich poznám minimum – ak teda hľadáte nejakú alternatívu možno vás stránka zaujme. Programy sú určené pre operačný systém Microsoft Windows.
Čo takto balíček z vyše 150 nástrojmi a utilitami pre internet a Loacal Area Network? Niečo takéto vytvoril pre operačný systém MS Windows XP Mohammad Ahmadi Bidakhvidi. Ide o aplikáciu v ktorej je integrovaná pomerne slušná zbierka sieťových nástrojov. Po nainštalovaní (cca 25MB balíček) a spustení programu sa otvorí plocha a menu z ktorého sa spúšťajú jednotlivé nástroje zatriedené do kategórií. Nakoľko celé Net Tools sú poskladané z programov druhých autorov Mohammad sa pokúsil vytvoriť nejaké jednotné prostredie – môžete si vybrať z niekoľkých pozadí, nastaviť zvuk pri spúšťaní atď. Zoznam všetkých integrovaných programov nájdete na domovskej stránke projektu , ja vyberám len niektoré: IP Address Scanner, IP Calculator, IP Converter, Port Listener, Port Scanner, Ping, NetStat (2 ways), Trace Route (2 ways), TCP/IP Configuration, Online – Offline Checker, Resolve Host & IP, Time Sync, Whois & MX Lookup, Connect0r, Connection Analysator and protector, Net Sender, E-mail seeker, Net Pager, Active and Passive port scanner, Spoofer, Hack Trapper, HTTP flooder (DoS).
Priamo od komunity okolo vývoja linuxovej distribúcie Ubuntu pochádza zaujímavý nástroj , ktorým môžete nainštalovať Ubuntu priamo z prostredia operačného systému MS Windows. Samotná filozofia mi pripomína PhatLinux s ktorým som sa babral pár rokov dozadu – tak isto umožňoval spúšťanie linuxu s prostredia okien. Ide o to, že na váš disk si si stiahnete špeciálny image spomínanej distribúcie a ten potom z natívneho prostredia môžete spustiť. Celým týmto procesom vás prevedie veľmi prívetivý a užívateľsky jednoduchý inštalátor. Môžete si vybrať režim inštalácie (normal, expert), jazyk a aj vytvoriť užívateľský účet. Tak isto je na vás či chcete „originálne“ Ubuntu, či jeho deriváty a to Kubuntu či Xubuntu. Samotný image sa potom ťahá ako torrent súbor, počítať treba s veľkosťou okolo 600MB. Samozrejme sťahovanie je možné pozastaviť a doťahať neskôr. Ak sa vyskytnú nejaké problémy s inštalátorom, je možné použiť aj manuálnu inštaláciu a konfiguráciu – toľko hovorí inštalačný manuál . Rád by som však upozornil, že ide o prototyp a všetko je v štádiu vývoja a testovania. Treba však poznamenať, že ide po liveCD o najmenej bolestivý a relatívne dosť bezpečný (strata dát) spôsob ako si nejaký ten linux na vašom PC vyskúšať.
Či chceme alebo nie, či to niekoho teší alebo nie je to tak. Ak sa obmedzíme len na desktopové nasadenie chcem sa zamerať na štyri dôvody prečo je na trhu taká situácia ako je. Určite to neberte ako kritiku, ani snahu vyvolávať nejaké flameware ako skôr na operné body na ktoré sa zamerať a ktoré treba riešiť či doladiť.
Základňa užívateľov
Pracovných staníc s nainštalovaným Windows XP či 2000 sú v podnikovom ale aj domácom sektore desiatky miliónov. Microsoft si v tomto vypracoval dosť veľký náskok a keď sa koncom 90 rokov začal linux približovať k používateľsky prívetivému prostrediu MS mal za sebou už desať rokov existencie. Linux je veľmi málo rozšírený a či už v školstve alebo vo vláde sú preferované produkty Microsoftu. Aj v tomto však badať istý pokrok, ak je distribúcia prívetivá, je pre ňu dostatok aplikácii a slušne spropagovaná má úspech. Podarilo sa to napríklad Ubuntu, toto distro sa za veľmi krátku dobu vyšplhalo na prvé priečky obľúbenosti a najnovšie sa môže pochváliť 8 miliónovou užívateľskou základňou. Windows a Linux neštartovali teda z rovnakých pozícii, no nič nieje stratené. Príklad Ubuntu dokazuje, že dobrý nápad môže na svoju stranu pritiahnuť ľudí. Naviac je na svete dosť miest, kde informačné technológie niesu príliš rozšírené. Tu je silný predpoklad, že ľudia by si na filozofiu tohto systému mohli zvyknúť. Určite by tu mala byť zachovaná sloboda a Linux by nemal byť vnútený za každú silu.
Podpora
Každý predajca vám nové PC ponúkne buď s predinštalovaným systémom alebo bez neho – s možnosťou okamžitého dokúpenia. Tým systémom už tradične býva Windows. Je to takmer samozrejmosť aj keď nie povinnosť, ako napríklad previazanosť hardvéru a softvéru od Apple. Pri rôznych skladačkách som nevidel medzi možnosťou výberu operačných systémov linux. Rieši sa to individuálnou inštaláciou, príkladom môže byť Zoznam linuxových profesionálov . Počet ľudí v našich zemepisných šírkach, ktorý sa zaujímajú o linux stále rastie, preto myslím že nieje problém nájsť niekoho kto by s prvotnou inštaláciou pomohol. Hovorí sa, že správa a administrácia linuxového systému je draha aj keď v podstate systém je zadarmo. Treba podotknúť, že experti na linux sú cenený – ide však o programátorov, či správcov serverov. Samotná inštalácia je dnes natoľko jednoduchá, že ju zvládne každý IT nadšenec. Ak je k „železu“ pribalená nejaká distribúcia, najčastejšie ide o FreeDOS či nejakú live distrubúciu, ktorá slúži len na predvedenie, že hardvér funguje. Určite by pomohlo ak by výrobcovia značkových zostáv nasadzovali aj linux. Určitý pozitívny vývoj badať napríklad u spoločností ako Lenovo či Dell, ktoré začínajú ponúkať aj PC s predinštalovaným linuxom. Nechcem opomenúť rôzne kurzy pre linux, ktorých je u nás nedostatok. Prečo je problém nájsť školenie pri ktorom by užívateľa naučili sa orientovať v adresárovej štruktúre, pracovať zo súbormi a najznámejšími aplikáciami, či používať internet?
Hardverová podpora
Výrobcovia najmä lacných hardverových komponentov linux nepodporujú, príkladom môže byť situácia s pred niekoľkých rokov, keď bol hardvér veľmi silne previazaný s operačným systémom Windows – myslím winmodemy. O niečo lepšie sú na tom serverové komponentý, ktoré sú určene aj pre komerčné a certifikované verzie linuxu. Dosť krát som videl situáciu, ak pod MS Windows nefungoval nejaký hardvér dotyční sa aj niekoľko dní trápil aby ho „rozbehal“ – no pri linuxe často krát vidím, že ak niečo nefunguje na prvý raz tak ten systém je „nepoužiteľný“ a užívateľ sa ani príliš nepokúša problém riešiť. Situácia sa aj tu zlepšuje aj keď kopec ovládačov je vyvýjaných tretími stranami. Nijeje problém, však zohnať aspoň binárne ovládače ku grafickým kartám, zvukovkám, či čipsetom wifi kariet. Naviac pre linux je oveľa viac ovládačov a aplikácií pre 64-bitovú architektúru. Určite by však pomohla väčšia iniciatíva výrobcov hardvéru podporovať aj tento systém.
Podpora softvéru
Štvrtý a posledný s podľa mňa hlavných dôvodov, prečo je situácia taká ako je. Linux má veľké množstvo malých jednoúčelových aplikácii, ktoré sú vo veľkom percentuálnom zastúpení zdarma. To však neznamená, že by nebol záujem o portovanie komerčných aplikácii z MS Windows na GNU/Linux. Podľa mňa by záujem dozaista bol. Zaujímavé je že medzi najobľúbenejšiu softvérovú výbavu patria multiplatformové programy, stačí spomenúť Operu, Firefox, Thunderbird, OpenOffice.org či Gaim. Rôzny grafický manažéri softvéru pod linuxom ako YaST posť uľahčujú prácu. Vynikajú rôzne verzie inštalátorov, ktorý váš program integrujú do systému jediným kliknutím. Stále však chýba kopu programov ktoré Windows ma s pridanou hodnotou, za ktorú nemajú problém užívatelia platiť. Rád by som spomenul aj nejednotnú filozofiu prostredí (KDE, GNOME), ktorá dodržuje prvky slobodného výberu, no ľudia sú v ňom zmätený. Veľa z nich nepoužíva logické postupy, ale len zažité a nacvičené ťahy. Ak je nejaká ikona inde, menu vyzerá inak a pod. už chcú naspäť svoj Windows.
Možno niektoré slová vyznievajú akoby z úst ortodoxného „linuxáka“, no nieje tomu tak. Dobre sa cítim aj v jednom aj v druhom systéme, každý má svoje plus aj mínus. Mrzí ma však ak niekto zavrhuje niečo, čo nikdy nevyskúšal. Naviac ak to niečo je kvalitné, použiteľné a viac než postačujúce pre jeho potreby. Začiatkom tohto roka sa médiami prehnali správy, že nasadenie OS Linux prudko stúpa a drtivá väčšina kritických aplikácii bude prevádzkovaná práve na ňom. Linux sa teda napriek tomu, že ho predajcovia neponúkajú, výrobcovia hardvéru nepodporujú a vývojári naň svoje aplikácie neportujú sľubne rastie. Dáte mu aj vy šancu?
Keď sa tak pozerám okolo seba na Slovensku sa vytratil pojem chudobný študent – najnovšie modely mobilných telefónov, PDA, MP3 playere a notebooky sú úplnou samozrejmosťou. Samozrejme to poteší, no nechcem tu riešiť sociálnu stránku študentského života. Pre tých čo majú do vrecka hlboko existuje balík zaujímavého softvéru na CD s názvom Home of Software for Starving Students 
. K dispozícii sú dve edície, buď pre užívateľov Mac OS X alebo MS Windows, ak obľubujete Linux autori odporúčajú siahnuť po Edubuntu. Nielen „hladujúcim“ študentom sa zíde softvér na CD ako:
Osobne niesom zástancom prenášania GUI Windows XP do rôznych linuxových prostredí. Treba však priznať, že pri prechode k tomuto systému to môže začiatočníkom pomôcť. Určite si pod slovom prenos nepredstavujem výmenu pár ikôn a pozadia, ale celú filozofiu prostredia. Ak vás táto téma zaujíma určite skúste projekt Look Win XP Desktop: icewm+idesk+xfe
Veľmi zaujímavé porovnanie jadier operačných systémov Linux (2.6.18) a Windows (2003 R2) prináša Widefox. Ide o porovnanie z hľadiska vývoja, hardvérovej architektúry, správy procesov, plánovania, podpory viacerých procesorov, správy virtuálnej pamäte, prerušení, súborových systémov, bezpečnosti a s pohľadu ďalších kritérií. Zaujímavé čítanie na sychravé večeri.
Web poháňa WordPress a šablóna z Premium Pixels. Podmienky použitia.
© Copyright 1999 - 2012 Fero Volár, with love from Slovakia. All rights reserved.
Posledné komentáre
(2 days ago)
(1 weeks ago)
(1 weeks ago)