30 rokov po

Vybavujú sa mi stále zapnuté čierno-biele televízory s davmi ľudí. Odznaky Verejnosť proti násiliu u babky na chodbe. O nejakú dobu na to nekonečný pochod k rieke Morave. Cez pochmúrne územie, ktorému sa hovorilo pásmo alebo za „drôtami“. Ako sme si mávali s cudzími ľudmi cez rieku. Mal som 6 rokov.

Až ako dospelý som si uvedomil, že udalosti novembra 1989 sú to najdôležitejšie čo som zažil. Slobodu a demokraciu som nikdy nebral ako samozrejmosť, o to viac posledné roky, keď sa ju poniektorí snažia pošpiniť aj zneužívať.

Nerozumiem ako môže niekomu chýbať nesloboda, strach, vraždy, zákazy, udávanie. Aj preto si vážim každého, kto vyšiel von a nedal sa zastrašiť. Každého vďaka komu sa to zlomilo. Vážme si, že tu môžeme slobodne žiť a tvoriť.

Ale ani nezabúdajme, že:

• z politických dôvodov bolo odsúdených 205 486 ľudí
• z politických dôvodov bolo popravených: 248 ľudí (247 mužov a 1 žena)
• vo väzenských zariadeniach zomrelo: asi 4 500 ľudí

a pri pokusu o prechod československých hraníc so Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskom bolo:

• zastrelených 145 ľudí
• usmrtených elektrinou 96 ľudí
• preukázateľne sa utopilo 11 ľudí
• z obáv pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 ľudí
• zostrelených bolo 5 ľudí
• v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 ľudí
• mínami v boli usmrtení 2 ľudia
• smrť pôsobená zlyhaním organizmu krátko po zatknutí - 1 človek
• smrť pôsobená služobnými psami - 1 človek

Fotografia: Aleš Votava, Národní třída, Praha, 17. november 1989. Archív výtvarného umenia SNG, osobný fond Aleš Votava