Aj keď som hudobné reporty z tohto blogu presunul na iný web tak mi tu ešte v konceptoch visí jedna dvojica. Dnes odbavím jej jednu polovicu – Unsound Festival 2009. Ten sa konal na jeseň minulého roka, vďaka nemu som spoznal Kraków. Report z tohto mesta som už spísal.
Unsound Festival je konceptuálne zameraný na nie zrovna mainstreamovú hudbu. Ide o takmer týždenný festival plný workshopov, filmov a diskusií. Ja som išiel len ja jeho víkendovú hudobnú časť.
Môj piatkový program začal v netradičných priestoroch – St. Catherine Church bol výborne zvoleným priestorom pre ambient, aký produkuje a hrá Biosphere. Tento pán sa stal synonymom daného štýlu. Za stolom plným sviečok len s notebookom a kontrolerom pôsobil skutočne impozantne. Do toho projekcia. Proste premietanie v kostole s tým jeho severským zvukom plným chladu. Hodinka fakt, že stačila.
Ambient pokračoval v podobe Stars of the Lid – to bol už oveľa orchestreálnejší zážitok a komu čisto elektronický nois vadí tak asi ak príjemnejší. V každom prípade bohatšie plochy, zaujímavé príbehy a zimomriavky pri gradovaní nechýbali.
Nasledoval presun do inštitútu japonskej kultúry s názvom Manggha, ktorý leží na rieke. Ide o veľmi peknú a architektonicky vydarenú stavbu. Tu pokračoval hlavný program. Užil som si mená ako DJ Spinoza, Omar-S či Martyn. Čiže bolo to hlavne o rovných „bítoch“ house a techna miešaného s dubstepom.
Sobotňajší večer tak isto začínal netradične – v Technickom múzeu. Jedno jeho depo bolo vypratané a udiali sa tu dva zaujímavé inštrumentálne koncerty. Meno 19-ročnej Rakúšanky Anja Plaschg možno nič nepovie. Ale Soap&Skin už viac. Zažil som ju pred pár rokmi na Wilsonicu a okrem toho, že Anja vyrástla tak má nové album z ktorého hrala väčšinu svojich vecí (klavír, elektronika aj vokály).
Druhým inštrumentálnym zážitkom tohto večera boli štyria hudobníci: Valgier Sigurdsson, Nico Muhly, Sam Amidon a Ben Frost. Povedal by som, že sú to mimoriadne nadaní pesničkári a hudobníci. Lepšie to asi nezrhniem. Príliš mnoho hudobných štýlov a pozitívnej energie.
Večer mal pokračovať v spomínanom inštitúte japonskej kultúry. Lineup naň pomáhal zostavovať uznávaný a rešpektovaný magazín Resident Advisor. Prvým sklamaním bolo, že priestory boli preplnené, ďalej: vzduch nedýchateľný a projekcia strašná. S predchádzajúcim večerom neporovnateľná atmosféra a zážitok. Najviac som sa tešil na to čo predvedú Kode9 & the Spaceape. Budem neľútostný a poviem na rovinu, že pre mňa to bola diskotéka. Odchádzal som mierne sklamaný.
Unsound Festival je fajn. Keďže Wilsonic sa tohto roku nedožil je silne pravdepodobné, že ho skúsim aj tento rok. Ak sa priateľom bude chcieť ísť. Prípadne sa poobzerám po inom podujatí v okolitých krajinách tomto čase a s podobným zameraním. Ak máte tip tak smelo s ním do komenárov.