Prvý dohad o tejto smutnej správe som zachytil na Twitteri, ihneď som prebehol domáce a České média. Tie stále mlčali no nakoniec sa to potvrdilo. Vo veku 75. rokov zomrel Václav Havel. Pre mňa prezident, občan, dramatik ale hlavne Človek.
Som dieťa 80. rokov minulého storočia. Keď padala opona nastupoval som do základnej školy. Napriek tomu bol Havel niekto koho som vnímal. Aj v neskoršom veku pre mňa zosobňoval niekoľko pojmov, ktoré môže dnes človek považovať za archaizmy. Alebo sa proste už nenosia: pravda, slušnosť a česť.
Registroval som ho a vždy aj budem ako Československého a Českého prezidenta. Nemôžem si pomôcť ale pri ňom má slovo prezident svoju váhu a hrdosť. Možno to znie naivne ale raz by som chcel mať opäť takého prezidenta alebo prezidentku. Vôbec správneho človeka na správnom mieste. Aj keď on bol jedinečný. Proste chcem len človeka za ktorého by som sa nemusel hanbiť.
O Havlovi sa toho veľa popísalo a pohovorilo. Aj v dobrom aj v zlom, veľa vecí sa mu vyčítalo. Ja vyčítam Slovákom nacionalizmus, ktorý predchádzal deleniu republiky. Kto tvrdí, že má na svedomí likvidáciu vojenského priemyslu mal by si dohľadať fakty v akom stave boli závody ešte pred revolúciou. Kradnúť ale ešte vtedy bolo z čoho, že áno.
K Václavovi Havlovi sa mi okrem slovíčka disident vždy pridá aj intelektuál. Vedel som, že píše divadelné hry a až keď bol na Pohode a ja som mal tú česť sedieť meter od neho som ich videl po prvý krát. Človek ktorého charizma a veľkosť bola neskutočná, už vtedy som si hovoril, že o pár desaťročí bude môcť povedať že som videl Havla. Mrzí ma, že nielen v porevolučom čase ale aj v súčasnosti sa o ňom viac učí a hovorí viac v zahraničí ako doma v Československu.
Pán prezident, odpočívajte v pokoji...