Dnes je 2. august 2026. A od dnes v celej Európskej únii, no a teda aj na Slovensku platí nová povinnosť. Ak s vaším chatbotom píše zákazník, musí vedieť, že píše so strojom. Ak pustíte do reklamy AI fotku človeka, musíte to priznať.

Znie to ako veľká vec. A teda aj je.

Len s jedným háčikom, ktorý máme skoro identický ako v Česku: pravidlo platí, ale úrad, ktorý ho má vymáhať, ešte nikto neurčil.

Poďme si to rozobrať tak, aby ste vedeli, čoho sa to týka, čoho nie, a čo s tým reálne máte robiť.

Rýchla odpoveď

  • Marketingový text od AI označovať nemusíte. Newsletter, produktový popis, príspevok o vlastnom produkte, tu zachovajte pokoj.
  • AI fotku alebo video, na ktorom vystupuje človek, označiť musíte. Aj keď ten človek reálne neexistuje.
  • Chatbot sa musí sám priznať, že je AI. Najneskôr pri prvej správe.
  • Pokuty siahajú do miliónov eur, ale na Slovensku zatiaľ nemá kto pokutovať. To ale nie je dôvod na to, aby ste to ignorovali. Vysvetlím prečo.

Ide o článok 50 AI Actu (nariadenie EÚ 2024/1689). A keďže je to nariadenie, nie smernica, platí u nás priamo a teda bez toho, aby ho Slovensko muselo najprv prepísať do vlastného zákona.

Čo vlastne od dnes platí

AI Act je oveľa širší a niektoré použitia AI úplne zakazuje, na rizikové oblasti kladie prísne povinnosti, bežného používateľa sa väčšinou netýka vôbec. Ale to, čo sa zapína dnes a čo sa dotkne skoro každej firmy, je jediný článok 50 o transparentnosti.

Európska komisia k nemu 20. júla 2026 vydala usmernenia, takže už úplne netápeme. Povinnosti spadajú do štyroch oblastí:

  1. Priama interakcia s človekom. Chatbot, hlasový asistent, AI operátor - používateľ musí vedieť, že komunikuje so strojom.
  2. AI generovaný obsah. Syntetický výstup (obrázok, video, audio) má niesť strojovo čitateľné označenie. Toto je hlavne robota poskytovateľa modelu.
  3. Rozpoznávanie emócií a biometrická kategorizácia. Ak niekoho takto vyhodnocujete, musíte ho o tom informovať.
  4. Deepfaky a AI texty o veciach verejného záujmu. Tie musia byť viditeľne označené.

Na koho to padá

Než začnete riešiť konkrétny obsah, potrebujete vedieť, v akej ste roli. Rozhoduje to, kto vlastne označuje.

Ste prevádzkovateľ ("nasadzovateľ"). Sem patrí drvivá väčšina firiem, marketérov aj živnostníkov. Vygenerujete obrázok, napíšete text v ChatGPT, spravíte video s AI avatarom. Vaša povinnosť: označiť deepfake a AI text o veciach verejného záujmu.

Ste poskytovateľ. Postavili ste appku, ktorá volá model, a ponúkate ju ľuďom. Vaša povinnosť: navrhnúť to tak, aby používateľ vedel, že hovorí s AI, a aby výstupy niesli strojovo čitateľnú značku.

A kedy ste mimo úplne? Keď AI používate súkromne a neprofesionálne. Vygenerujete si doma pre srandu obrázok. Hranica je ekonomický prospech: v momente, keď z toho plynú peniaze alebo to patrí k vášmu podnikaniu, ste vo hre.

Čo musíte označovať a čo je zbytočná panika

Text. Bežný marketingový text od AI označovať nemusíte. Povinnosť sa týka len textu, ktorý informuje verejnosť o veciach verejného záujmu - politika, zdravie, právo, bezpečnosť, životné prostredie. A aj tam odpadá, ak text prešiel skutočnou ľudskou redakčnou kontrolou a niekto zaň nesie zodpovednosť. Váš blog, ktorý ste po AI prečítali a upravili, teda riešiť nemusíte.

Fotka produktu. Reálny produkt na AI pozadí je v pohode. Vyfotíte tovar, AI mu domaľuje kulisy, stále dobré. Problém nastáva vo chvíli, keď AI upraví samotný produkt tak, že vyzerá lepšie než v realite. To už je klamlivé a označiť sa to musí.

Fotka človeka. Toto je jasné a bez výnimky: AI fotka človeka, ktorý ani neexistuje typicky vygenerovaná „spokojná zákazníčka" do reklamy je deepfake. Označiť. To isté platí pre AI avatary a naklonované hlasy. A čo AI generovaná animovaná postavička? Tú netreba. Platí označovanie pre všetko foto/video/audio-realistické.

„Veď je to moja vlastná tvár, tak to je snáď v poriadku?" Nie je. A je to najčastejší omyl. Že ste to vy a sami ste si to vyrobili, na povinnosť označiť nemá vplyv. Ak má výstup vyzerať ako fotka a zachytáva moment, ktorý sa nestal, treba to označiť.

Ako má to označenie vyzerať

Musí byť viditeľné alebo počuteľné hneď pri prvom kontakte. Skrytá značka v metadátach nestačí.

Komisia vydala vlastnú sadu ikon, ktoré sú zadarmo a nemusíte uvádzať zdroj:

  • AI - najúspornejšia, do rohu obrázka.
  • AI generated - pre obsah, ktorý AI vytvorila celý.
  • AI modified - pre obsah, ktorý vznikol inak a AI ho len upravila.

Pri texte to hoďte nad text alebo do tiráže. Pri videu na začiatok a potom opakovane. Pri zvuku počuteľný disclaimer hneď na úvod. A pozor prepínač „AI label" v Google Ads či Mete je fajn, ale nekryje vás právne. Zodpovednosť ostáva na vás.

Na aký úrad sa ešte čaká

A teraz to slovenské špecifikum, kvôli ktorému tento článok vôbec píšem.

Nariadenie platí od dnes. Ale Slovensko dodnes nemá schválený vykonávací zákon a nemá formálne určený úrad, ktorý by článok 50 dozoroval.

Ako to stojí dnes:

  • MIRRI predložilo integrovaný návrh zákona o umelej inteligencii koncom januára 2026.
  • Pripomienkové konanie prinieslo stovky pripomienok a návrh je stále vo fáze vyhodnocovania.
  • Otvorená ostáva aj základná otázka: kto bude hlavným dozorom. Zvažuje sa buď samotné MIRRI ako jednotné kontaktné miesto, alebo zriadenie nového Úradu digitálnej integrity.
  • Popri hlavnom dozore majú mať kompetencie sektorové orgány: Úrad na ochranu osobných údajov (osobné údaje), Národný bezpečnostný úrad (kyberbezpečnosť), Slovenská obchodná inšpekcia, ŠÚKL, NBS pre finančný sektor a Úrad pre normalizáciu ako notifikačný orgán.

A jeden praktický detail navrch: kým Slovensko nie je na zozname jednotných kontaktných miest, ktorý zverejňuje Komisia, sťažnosť podľa článku 50 tu nemá kam ísť. Inak v Česku je to takmer jedna k jednej. Aj tam nariadenie platí priamo od dnes, aj tam parlament vykonávací zákon zatiaľ neschválil, a aj tam návrh len ráta s hlavným dozorom (Český telekomunikačný úrad) plus sektorovými orgánmi (ČNB pre financie, ÚOOÚ pre osobné údaje). Dve krajiny, rovnaká diera medzi „platí" a „má kto strážiť".

„Takže to môžem pokojne ignorovať?"

Nie. A tu prichádza tá časť, ktorú si treba zapamätať.

To, že chýba úrad, neruší povinnosť. Ruší len "dočasne" toho, kto vám za jej porušenie klepne po prstoch. Pokutovú právomoc zakladá priamo nariadenie. Chýba len ten, kto ju u nás vykoná.

Presne toto sme už raz zažili. Pri GDPR nariadenie platilo od prvého dňa a dozor sa rozbiehal roky. Rozdiel je v tom, že splniť článok 50 je jednoduchšie. Oznam pri chatbote. Ikonka na AI vizuáli. Poučenie ľudí v tíme. To dnes nie projekt na kvartál.

Ešte dve veci, ktoré stoja za pozornosť:

  • Sťažnosť podaná dnes bude mať adresáta neskôr. Premlčanie sa neposúva podľa toho, kedy si štát zriadi úrad.
  • Označiť obsah od dnes je lacnejšie, než po vykonávacom zákone. To, čo od dnes visí na webe neoznačené, budete musieť dohľadať, keď zákon dobehne.

Čo urobiť dnes (a mať pokoj)

Nie je to raketová veda. Prejdite si päť vecí:

  1. Chatbot. Ak na webe prevádzkujete chatbota, nech sa v prvej správe predstaví ako AI. Nie ako „asistent Peter", ktorý sa tvári ako živý operátor.
  2. Reklamné vizuály. Prejdite kampane. Kde je AI tvár, AI človek alebo výrazne prikrášlený produkt, hoďte tam ikonku.
  3. Ikony. Stiahnite si oficiálnu sadu EÚ (AI / AI generated / AI modified) a majte ju po ruke.
  4. Ľudia. Dvomi vetami poučte tím, kto a čo označuje. Väčšina prúserov vzniká z nevedomosti, nie zo zlého úmyslu.
  5. Hraničné prípady si poznačte. Kde ste sa rozhodli neoznačiť, napíšte si prečo. Doložiteľná úvaha je v nejasnom teréne cennejšia než istota, ktorú zatiaľ nemá nikto.

To je celé. Vážne.

(Malá poznámka: toto nie je právne poradenstvo, ale praktický prehľad z pohľadu človeka, ktorý sleduje, ako sa to celé láme v praxi. Pri veľkej kampani alebo hraničnom prípade sa opýtajte právnika.)

Časté otázky (FAQ)

Odkedy na Slovensku platí označovanie AI obsahu? Od 2. augusta 2026. Platí priamo z nariadenia EÚ 2024/1689 (článok 50), bez ohľadu na to, či máme hotový slovenský vykonávací zákon.

Musím označovať texty napísané pomocou AI? Pri bežnom marketingu nie. Povinnosť sa týka len textov o veciach verejného záujmu bez ľudskej kontroly. Text, ktorý prešiel redakčnou kontrolou človeka, označovať netreba.

Musím označiť AI fotku človeka, ktorý neexistuje? Áno. Aj vymyslená „spokojná zákazníčka" je deepfake a musí byť označená. Rovnako AI avatary a naklonované hlasy.

Musí sa chatbot priznať, že je AI? Áno, najneskôr pri prvej interakcii a jasne. Veta v obchodných podmienkach ani všeobecné „asistent" nestačí.

Kto ma na Slovensku môže pokutovať za neoznačený AI obsah? Zatiaľ prakticky nikto - chýba schválený zákon aj formálne určený úrad. Návrh ráta buď s MIRRI ako jednotným kontaktným miestom, alebo s novým Úradom digitálnej integrity, plus so sektorovými orgánmi (ÚOOÚ, NBÚ, SOI, ŠÚKL, NBS). Povinnosť ale platí už dnes.

Aké sú pokuty za porušenie článku 50? Až 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. To je strop pre veľkých hráčov - u malých firiem a startupov sa berie tá nižšia z hodnôt a sankcia má byť primeraná.

Ako je na tom Česko? Skoro rovnako ako Slovensko. Nariadenie tam platí priamo od 2. augusta 2026, vykonávací zákon parlament zatiaľ neschválil a návrh ráta s ČTÚ ako hlavným dozorom plus sektorovými orgánmi.