Ako som si pocestoval



Hej hej mam na myli tú piatkovú kalamitu. Bol som po nočnej smene a už kolega čo ma prišiel vystriedať mi oznámil, že vonku je hotové peklo. Neveril som, také zle to predsa byť nemôže. O ôsmej hodine vyrážam z práce, som rád že som sa nejako dostal celý omotaný šálom na zastávku, mám nejaké tušenie že dnes to bude naozaj o držku dostať sa z hlavného mesta domov. 30 minút čakám pri technickej univerzite na akúkoľvek električku na hlavnú stanicu. Neznášam vcelku (ale ja v inom zoskupeni) sneh a zimu. No už viem, že vlak o deviatej nestíham. Šok nastal až keď som prišiel na hlavnú železničnú stanicu. Tá je úplne preplnená. Na tabuliach sú vlaky ktoré mali mať príchod o šiestej hodine ráno. Mojím smerom nebol vypravený žiaden vlak od môjho príchodu. Osobné vlaky nejdú vôbec. Dosť sranda bola, že sa posúvalo ich meškanie až na neuveriteľných 480 minút (rýchlik z Budapešti). Keď už mal nastať odchod vlaku, buď sa posunul o ďalšiu hodinu alebo dve, častejšie však bolo že sa zrušil úplne.

Pocity ľudí na stanici boli naozaj zmiešané, nebolo si kde sadnúť, pri pokladniciach boli rady. Niektorým to náladu nepokazilo a veselo niekoľko hodín vtipkovali. Niektorý cestujúci si zase skracovali čas rodinnými hádkami. Zaujímavé je, že vlaky pravidelne a z najmenším meškaním odchádzali na smer Viedeň. Váhal som, že či nesadnúť na nejaký spoj a odviesť sa na Nivy a skúsiť šťastie autobusom. Keď som, však pozrel von rýchlo mi prešla chuť a radšej som čakal ďalej. Od deviatej hodiny bol na smer Kúty vypravený rýchlik až 13:15, ten mal mať odchod 10:44. Tak celý natešený som sa vybral do vlak, jediné pozitívne bolo, že som si sadol. Milým prekvapením bolo hodinové odstavenie v lamači za Tescom, to som to už nevydržal a zaspal som. Príchod do Malaciek 14:45.

Autobus na Gajary mi mál ísť približne za pol hodiny a ja som tŕpol, či sa tak naozaj stane. Našťastie autobus išiel presne. Malacká križovatka vyzerala ako by vôbec nebola ešte odprataná od snehu, predbiehame niekoľko traktorov zo snežnými radlicami. Pred Kostolišťom je nejaká dopravná nehoda – dodávka bez viditeľného poškodenia skončila naprieč celou hlavnou cestou. Osobné autá prejdú ale autobusy nie. Po polhodinovom vyjednávaní vodič „havarovanej“ dodávky nakoniec cestu uvolnil. Pár minút pred 16 hodinou si obúchavam sneh z vetrovky pred domom. Konečne. Z Bratislavy som sa dostal domov na Záhorie do Gajár za neuveriteľných 8 hodín. Či chceme alebo nie cestári aj železničiari to posrali na plnej čiare, ale nesťažujem sa. Mohlo to byť naozaj horšie viď diaľnica D1.

Staň sa fanúšikom

TOPlist TOPlist