Realita ukázala, že čím viac sa človek na niečo teší tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa to celé pototo. A mám pocit že v mojom prípade to platí dvojnásobne. Keď som minulý rok prvý krát absolvoval Hradhouse bol som úplne nadšený, super prostredie, výborná hudba a skvelý ľudia – s očakávaním, že to isté dostanem aj tento rok som vyrazil do Boskovic na hrad.

Počasie bolo super, cesta ubehla rýchlo. Troška stupak do kopca a som tu. Zhruba do zotmenia postavam na IM Cyber, stíham kúsok z toho čo hral Mekki Martin. Striedačka Lucca vs Míša Saláčová, výborný set, nebo vs peklo. Paráda. Míša tu odohrala svoj posledný set a chce na istú dobu zavesiť hranie na kliniec, tu sa predviedla vo výbornej forme.


Gregor Tresher nehrá zrovna to, čo by sa dalo nazvať mojou šálkou čaju ale dalo sa to prežiť. Presun na headlinera dnb stage – Makoto & MC Deeizm. Niekde tu som mal chuť to zabaliť – dôvody popíšem ďalej. Úplnej najlepší zážitok z celého večera vo mne zanechal Umek – super set. Tešil som sa na to čo predvedie Marco Bailey, no to bolo pre mňa sklamaním. Bailey mal jeden prechod ako druhý, pre mňa extra nezáživné, nejako som to odkapril a po tom čo začal hrať Wehbba som to zabalil smer domov.

Toľko „sedlače“ som pokope už dlho nevidel, ak teda vlastne vôbec niekedy. Človek si musel dávať pozor na každého kto vyzeral, že pod parou naňho spadne. Ľudia sa pretĺkali ako tank cez nepriateľské územie nehladiac na nič. To nehovorím od desiatkach fotografov, čo si tam robili v dave meetpointy – páni choďte si pokecať inde – oháňať sa vysačkou foto a niekoho vytláčať je trápne. Slovíčko sorry sa na Morave proste nenosí. Kto vyviazol bez pooblievania si môže gratulovať, o mrakoch „zeleného“ na každom kroku nemá zmysel ani hovoriť a to som veľmi tolerantný človek týmto smerom. Tak isto nechápem zákazu vnášania čo i len plastovej fľaše s vodou, keď vo vnútri sa dalo kúpiť pivo vo fľašiach sklenených. A tie boli rozhádzané všade. Som rád, že som si mikinu nosil celý čas zo sebou a nenechal ju v aute – opustenie areálu sa rovná zakúpeniu novej vstupenky pri návrate. Aj takto sa dá ušetriť na páskach pre návštevníkov. Vlastne chápem – prachy. Dostať sa zhora dole na dnb stage bolo o držku, žiadne osvetlenie. Prvý vylepený lineup som objavil po pár hodinách, buď ich návštevníci brali domov ako suvenír alebo ich bolo proste málo.

Minulý rok som mini report z Hradhouse 2008 končil slovami, že o rok určite zase. Tento krát som si istý, že toto si už zopakovať nechcem. O dôvod viac prečo si rozšíriť obzory aj o ďalšie elektronické festivaly ako Macháč či Summer of Love. Uvidíme.