Pôvodne sa prvý ročník Festivalu Grape mal konať v Pezinku ale nakoniec bol v Piešťanoch. Aj keď tu už tie „hroznové bobule“ toľko názvom nesedeli ako tradičnej vinohradníckej oblasti Malých Karpát tak Piešťanom festival určite prospel. Na letisku sa konali posledné ročníky festivalu Hodokvas, ktorý to už bohužiaľ má za sebou. Pozitívom je, že hudba a kultúra sa vrátili do mesta.
Ako som hneď na začiatku uviedol išlo o prvý ročník. Snáď každé mesto má svoj festival, bohužiaľ ak sa pozriem na lineup tak idú ako cez kopirák. Slovenské klišé, zahraničná pseudohiezda. Najďalej z Čiech. Grape to mal vyhraté v dobrom slova zmysle hneď ako uviedol, že Nórske duo Torbjørn Brundtland a Svein Berge príde prvý krát na Slovensko. Áno ide o Röyksopp. Našťastie to nebol festival jedinej hviezdy, pribudli ešte mená ako The Subways, Tata Bojs, Parov Stelar a ďalšie.
Na festival som sa s priateľmi vybral v piatok po práci, jediné čoho som sa desil bolo veľmi zlé počasie. Po minuloročných udalostiach na Pohode sa pri búrkach na otvorených priestranstvách ako je letisko necítim zrovna svoj. Hneď pri vstupe ma zarazilo, že SBS-kár nás nechcel pustiť do areálu s tým, že stanové mestečko je plné. Nakoniec pomohla výhovorka, že priatelia nám držia miesto. Toto bolo veľké sklamanie – nechceli sme byť mimo areálu a stále chodiť cez kontrolu, tak sme radšej brali akékoľvek voľné miesto aj s tým že sa rozdelíme. Našťastie zo stanového mestečka nebola ešte ďalšia kontrola k pódiam ako to inde bohužiaľ býva.
Celý areál bol pekne rozvrhnutý, keďže boli len dve pódia zvuk sa neprekrýval. Hralo sa aj v pár ďalších stanoch no tie boli dobre zašité. Ceny občerstvenia boli prijateľné – jedlo bolo klasické fastfoodove, nechýbala ázijska kuchyňa a pizza. Potešil aj predaj ovocia. Pivo a Kofola tiež za prijateľné ceny, k tomu miešané drinky. Hygienické a sociálne zariadenia tak isto na dobrej úrovni. V areáli bolo aj pár slnečníkov ako úkryt pred páliacim slnkom, dosť stanov bolo uzavretých takže aj tam sa dalo skryť. Festival nebol len o hudbe, prebiehal na ňom Urban market kde sa dalo kúpiť všetko možné, nechýbalo divadlo a podobne.
Teraz k tomu najpodstatnejšiemu – hudbe. Prvé čo moje uši zaregistrovali pri stavaní stanu boli britské Robots in disguise. Pod pódiom som sa objavil až na Bez ladu a skladu, ktorých za tie roky existencie už netreba ani predstavovať. Prvý večer sa niesol bez pochýb v znamení headlinerov. The Subways som po Pohode, keď na nej hrali pred dvoma rokmi opäť počul a videl veľmi rád. Určite vrchol piatkového večera. A zabezpečilo im to aj počasie, Para si už príliš nezahrala a festivalom sa prehnala riadna búrka. Mestečkom lietali stany a veci návštevníkov. Takže spomienky na Pohodu neboli len v rámci spomínaných The Subways ale aj minuloročnej búrky a nešťastia čo sa na festivale odohralo.
Ak by pršalo aj v sobotu bol som odhodlaný ísť domov. Počasie sa umúdrilo a slniečko okolo obeda začalo riadne pripekať. Deň mi na hlavnom pódiu otvorili Vrbovskí víťazi a po nich Swing Society Orchestra. Boli štýloví – to sa musí nechať. Na druhom pódiu nasledoval náhradný koncert, ktorý nestihla odohrať Para večer. Bolo fajn, že sa na to dali a že zostali. Užil som si ich o niečo viac ako na Pohode, bolo to určite fajn ľudmi čo boli okolo mňa.
Nasledovala dávka slovenskej produkcie v podobe Sounds like this, Swan Bride a Billy Barman. Uprostred posledných spomínaných ešte odbehnutie na Noisecut. Tu začína pre mňa hviezdny večer. Odštartovali ho Tata Bojs – výborný koncert s dvomi prekvapeniami – Depeche Mode a Underworld. Treba zažiť. S blížiacou sa deviatou hodinou nočnou sa priestor pod hlavným pódiom kompletne zaplnil. Röyksopp predviedli výbornú šou, dosť ma prekvapilo že najznámejšie hitovky „vybúchali“ hneď na začiatku. Napriek tomu udržali atmosféru vysoko až maximálne vygradovala. Zachytil som aj časť Parov Stelar band.
Všetko zásadné som povedal hneď na začiatku, ak by som mal Grape k niečomu prirovnať tak k toľko krát spomínanej Pohode. Taká Pohoda v malom. Už teraz som zvedavý na akých menách postavia organizátori budúci ročník. Tým prvým dali laťku riadne vysoko ja ja dúfam že si ju udržia.