S koncom roka 2020 bolo dosť počuť a dalo sa čítať, že nás čaká jeho iný záver. Bez parties, ohňostrojov, v malej bubline. Keď som sa ale obzrel späť na tie posledné roky, tak sa od nich ani príliš neodlišuje. Aj keby som mohol ísť do davu, na najlepšiu párty roka, tak by sa mi popravde ani veľmi nechcelo.
Rodičia mi hovorievali, že to, že sa mi „niečo nechce je horšie, ako keby som nemohol.“ A myslím, že toto je to, čo niektorých ľudí na súčasnej situácii štve. Že, majú pocit, že by ich život bez obmedzení vyzeral inak, než vyzerá s nimi. Ale to môže byť obrovský omyl.
Ak, ale si ale potrebujú „život predtým“ pripomenúť hlavne zábavnou pyrotechnikou, tak majú fakt smutnú existenciu. Stovky ľudí odišli predčasne, mohli žiť ešte desať a možno viac rokov. Je to veľa, je to málo? Pre niekoho je nekonečne veľa aj ten necelý rok, čo tu takto žijeme.
A ešte nejakú dobu budeme. Predsa len, ak sa vakcína dostane k poslednej a najväčšej skupine ľudí a teda príde realita, máme ešte nejaký rok pred sebou. Takže ešte nie sme ani v polke. Až potom bude čo oslavovať.