Myslím, že festival Electronic Beats, ktorý organizuje T-Mobile som naposledy navštívil v Bratislave, keď dotiahol Underworld. Ich repete si inak môžete dať tento rok na Wilsonic-u. Keď tento rok zverejnili mená interpretov vystupujúcich na Electronic Beats bol to ako blesk z neba.
Viedeň si užila Depeche Mode, Bratislavu už tento týždeň čakajú Hurts a v Prahe to bola Lana Del Rey. No nie len ona. Lístky boli kapitola samá o sebe, vypredané do hodiny. Cena bola smiešna a miesto ako Divadlo Archa nasvedčovalo tomu, že pôjde o viac komornú atmosféru pre pár stoviek návštevníkov.
Ozajstní fanúšikovia si museli poriadne priplatiť, niektoré sa na fórach predávali až za 2500 Kč, pritom ich originálna cena bola 350 Kč. Dobrý biznis. Aj kvôli tomuto sa na rôznych hudobných weboch objavovali informácie o zložení návštevníkov. Najhoršie obavy sa nenaplnili a tak isto bol vyvrátený aj jeden mýtus o Lane. Ale pekne po poriadku.
Divadlo Archa bolo naozaj maličké, pre pár stoviek ľudí – polovicu spodného parketu naviac zaberali zvukári. Program začal presne podľa harmonogramu. Švédska speváčka Karin Park predviedla, že je aj skvelá multiinštrumentalistka. Prevládali veci z jej posledného (minuloročného) albumu Highwire Poetry. Ak to porovnám napríklad s Change Your Mind, ktorý mám snáď ako posledný napočúvaný, tak to čo hrá teraz je elektro punk. Naozaj. Buď sa zmenil pojem výrazu POP, alebo riadne pritvrdila. Na pódiu jej robil hudobného partnera brat. Neprehliadnuteľné bolo tričko Slayer a celkovo metalový look. To nemenilo nič na tom, že podali perfektný hudobný výkon. Dobrou správou je, že Karin Park si môžete užiť na tohtoročnej Pohode. Na Electronic Beats si to očividne užívala, tak dúfam, že rovnako tomu bude aj na nej. Zaujímavosťou je, že je jednou z mála krátkovlasých modeliek.
Kto by tvrdil, že neprišiel na Lanu Del Rey klamal by. A poniektorí, sa naozaj prišli len pozrieť. Je pekným príkladom toho, ako rýchlo je možné sa stať popovou ikonou. Perfektne pracuje zo všetkým, čo je momentálne in a dokonca udáva trendy. No a nie len v štýle a móde, ale hlavne hudbe. Pódium do posledného miesta zaplnila jej kapela, nechýbali tri sláčikové divy. Privítanie bolo veľkolepé a myslím, že toto asi Lana nečakala. Už po pár sekundách zborila mýtus, že na živo nevie spievať. A publikum si bez problémov získala. To bolo občas až príliš hlučné a spev bez problémov prekričalo. Daň za malý priestor. Lana perfektne s ním celý čas komunikovala, rozdával autogramy a úsmevy na všetky strany. Nechýbalo niekoľko póz, či už drsňáckych alebo modelových. Padlo aj niekoľko priznaní, napríklad, že je to super počuť ľudí spievať jej texty o jej živote spolu s ňou. Myslím, že práve kvôli tým textom a celkovo atmosfére smútku, lásky a smrti si získala toľko fanúšikov. Hrdá Američanka, pre mňa je to ženský Johnny Cash. Zazneli všetky jej najväčšie hity, prídavok si publikum ani nepýtalo a po tom čo zmizla z pódia sa pomaličky začalo rozchádzať. A to bola chyba.
Projekt Roosevelt má čo ponúknuť. Rovný beat je späť a v plnej sile. Nemecký producent Marius Lauber naservíroval kvalitný chill wave, pop a disko v aktuálnom zvuku. Naozaj nadupané a páčivé. Predsa len elektronickú hudbu počúvam nejaký ten čas a po dlhej dobe som mal pocit, že nové veci sa dajú robiť. Kto to zabalil skorej má naozaj čo ľutovať, dúfam že to Roosevelt dotiahne na ucelelný a plnohodnotný album.
Ako teda zhodnotiť Electronic Beats 2013 v Prahe? U mňa dobré. Viac než dobé. Aktuálny zvuk, aj silné meno. Proste spokojnosť.