Minulý týždeň som bol pozrieť toľko v poslednej dobe spomínaný film Kawasakiho růže. Popravde zatiaľ jediný film tento rok na ktorý som sa asi tešil a bol naň zvedavý. Veci čo sa udiali počas komunizmu budú asi ešte dlho vďačnými námetmi pre scenáristov a režisérov.
Film Kawasakiho růže má po režijnej stránke na svedomí Jan Hřebejk. Toho netreba príliš predstavovať, stačí spomenúť snímky ako Nestyda, U mě dobrý, Medvídek, Horem pádem, Pupendo, Musíme si pomáhat, Pelíšky alebo Šakalí léta. Napriek tomu, že ide o český film tak v popredných úlohách sa predstavil Martin Huba a po rokoch aj Ladislav Chudík.
Príbeh je jednoduchý: známy psychiater má dostať ocenenie – zosobňuje morálne hodnoty. Jeho zať, ktorý žije v jeho tieni dostáva do rúk materiál o nie príliš „čistej“ lekárovej minulosti počas minulého režimu. Udalosti sú dané a nezmeniteľné – kto má právo súdiť čo bolo správne? Ako a či vôbec sa k tomu vyjadriť? Oplatí sa prosiť o odpustenie? Takéto a podobné otázky majú veľa priestoru v druhej polovici filmu.
Martin Huba sa tu opäť objavuje v silnej charakterovej postave, pôsobí veľmi vyrovnane a správne. Tak isto aj Ladislav Chudík, ktorý hrá eštébáka na dôchodku – čiže zápornú postavu, ktorá si napriek všetkému užíva s úsmevom dôchodok. Prvá polovica sa mi zdala natiahnutá – veľa zbytočných fráz, druhá dynamyckejšia s fajn záverom.
Určite jeden z tých lepších a silnejších filmov posledných rokov nielen v tejto tématike na ktorú niektorí zabudli. Dávam 8 bodov z 10.