Sedemnásty november - Deň boja za slobodu a demokraciu - sa stal na Slovensku smutným paradoxom. Aktuálna vláda totiž presadila, že od roku 2025 už 17. november nebude dňom pracovného pokoja, hoci naďalej formálne ostáva štátnym sviatkom. Inými slovami, výročie Nežnej revolúcie sa pretransformovalo na bežný pracovný deň. Takéto rozhodnutie je hodnotovo silným signálom od moci, ktorá mala a má so slobodou a demokratickými princípmi dlhodobý problém. Kým vláda tento krok zdôvodňuje ekonomickými potrebami štátu, mnohí v ňom cítia skôr relativizovanie odkazu 17. novembra - zápasu za pád totality a návrat k slobode. V spoločnosti sa okamžite zdvihla vlna nesúhlasu: univerzity avizovali rektorské voľno a viaceré firmy či inštitúcie deklarovali, že si sviatok uctia po svojom, aj bez zákonného voľna.
Pri pohľade na knihy a ich dejiny je význam 17. novembra obzvlášť citeľný. Počas komunistického režimu totiž ani vydávanie, ani čítanie kníh neboli samozrejmosťou - cenzori dozerali na každé vydané slovo a bez ich schválenia nebolo možné publikovať žiadnu knihu či noviny. Práve preto sme si po roku 1989 zvykli 17. november považovať za pripomienku toho, že sloboda slova a prístup ku knihám nie sú zadarmo. Tento rok však sviatok slobody prestáva byť dňom voľna, čo stavia kultúrne inštitúcie a firmy pred dilemu: ako sa zachovať v situácii, keď štát dal od “osláv” slobody ruky preč?
Najväčšie slovenské kníhkupectvo Martinus má povesť firmy, ktorá dlhodobo deklarovala úctu k slobode a demokracii. Sám spoluzakladateľ Michal Meško opakovane zdôrazňoval, že v Martinuse si slobodu cenia ako jednu z najvyšších hodnôt a že firma sa snaží budovať komunitu okolo čítania v duchu otvorenosti a kritického myslenia. O to väčšie očakávania mali zákazníci, keď došlo na tohtoročný 17. november - mnohí predpokladali, že práve Martinus, značka spojená s kultúrou, čítaním a slobodou slova, prejaví symbolický rešpekt k významu sviatku a svoje predajne nechá zatvorené.
Realita však bola iná. Martinus na sociálnych sieťach oznámil, že 17. novembra zostanú jeho kníhkupectvá otvorené, čo okamžite spustilo lavínu kritiky v komentároch na sociálnych sieťach. V očiach mnohých fanúšikov značky to pôsobilo ako „extrémne sklamanie“ a „zbytočná facka hodnotám, ktoré firma dlhé roky reprezentovala“. Objavili sa komentáre typu „Chváliť sa tým, že máte otvorené práve 17. novembra? Sklamali ste ma.“ či výčitky, že Martinus zabúda na hodnoty, ku ktorým sa hlásil. Niektorí rozhorčení zákazníci dokonca deklarovali, že kníhkupectvo prestanú podporovať.
Martinus na tlak zareagoval upravou pôvodného statusu a ospravedlnením. Vysvetlil, že pri plánovaní otváracích hodín zafungoval skôr „rutinný proces“ bez uvedomenia širšieho kontextu - jednoducho sa stalo, že strohé oznámenie „17. novembra otvorené“ vyznelo ako studená sprcha. Firma priznala chybu v komunikácii aj to, že „podcenila význam postu“ na sociálnych sieťach. V novom vyjadrení zdôraznila, že si význam Dňa boja za slobodu a demokraciu uvedomuje a chce ho pripomínať aj aktívne. Zároveň však otvorene popísala svoju dilemu: rozhodnutie o zatvorení či otvorení nebolo celkom v jej rukách. Zmluvné podmienky v obchodných centrách ju zaväzujú mať otvorené počas dní, keď to zákon vyslovene nezakazuje, pod hrozbou vysokých pokút. Navyše ide o obdobie predvianočnej nákupnej sezóny, ktorú si žiadny veľký predajca nemôže dovoliť ignorovať. „Verte nám, že aj pre nás sú tieto rozhodnutia často kompromisom medzi tým, čo cítime, a tým, čo musíme,“ napísal Martinus výstižne. Pripomenul tiež, že napríklad 24. decembra majú jeho kníhkupectvá už roky zatvorené (hoci väčšina obchodov vtedy otvorí) - umožniť zamestnancom tráviť Štedrý deň s rodinou bola hodnota, za ktorú firma bojovala aj za cenu výnimiek. Takéto výnimky sa Martinusu podarilo vyjednať dokonca i počas masových zhromaždení po vražde Jána Kuciaka, keď dočasne zatvoril prevádzky na podporu občianskeho protestu.
Po vysvetleniach a ospravedlnení sa vášne čiastočne upokojili, hoci škvrna v očiach niektorých verných zákazníkov zostala. Martinus uznal, že jeho zákazníci od neho oprávnene očakávajú viac a poďakoval im za dôveru. Zároveň verejne ocenil všetky firmy, ktoré sa rozhodli dať 17. novembra voľno svojim zamestnancom, aj tie, ktoré si sviatok uctia iným spôsobom. Inak povedané, Martinus zostal otvorený, no s prísľubom, že hodnoty Novembra budú v jeho kníhkupectvách cítiť aj napriek tomu.
Zatiaľ čo Martinus zvolil opatrný balans medzi hodnotami a biznis záväzkami, známe kníhkupectvo Artforum sa rozhodlo zareagovať hodnotovo vyhranenejšie. Aj Artforum, podobne ako väčšina kníhkupectiev, nebude mať 17. novembra zakázané otvoriť - no namiesto bežnej prevádzky chystá celodenný program osláv slobody priamo vo svojom kníhkupectve. Na bratislavskej adrese Artfora (Kozia ulica) ohlásili symbolicky nazvané podujatie „So 17. novembrom na večné časy“, počas ktorého pozývajú verejnosť prísť a osláviť s nimi deň slobody. Nebudú chýbať diskusia, výstava fotografií, premietanie filmu, punkový koncert a pivo - skrátka kultúrna oslava slobody v tom najlepšom zmysle. Artforum tak ostáva 17. novembra otvorené, no svojich návštevníkov vníma skôr ako účastníkov happeningu než len bežných zákazníkov. Tento prístup jasne ukazuje hodnotový postoj: sloboda sa má aktívne žiť a oslavovať, nielen pasívne pripomínať.
Niet pochýb, že Artforum vždy stálo na hodnotovo vyhranených pozíciách - vzniklo krátko po revolúcii a jeho meno sa spája s intelektuálnou odvahou a občianskym hlasom. Rozhodnutie spraviť z 17. novembra deň diskusií a koncertov tak prirodzene ladí s DNA tohto kníhkupectva. Napokon, sloboda slova a kultúry je v kníhkupectvách doma a Artforum sa to rozhodlo demonštrovať naplno.
Príbehy Martinusu a Artfora v tento novembrový deň odkrývajú zaujímavý kontrast prístupov. Kým Martinus volil cestu kompromisu - lavíroval medzi hodnotami a tvrdou realitou obchodných zmlúv - Artforum stavilo na principiálny postoj a kreatívnu oslavu. Obe rozhodnutia však vznikali pod tlakom okolností. Ekonomické a právne podmienky dnes firmám často zväzujú ruky: nájomné zmluvy v obchodných centrách či zákonník práce definujú mantinely, v ktorých sa aj hodnotovo zmýšľajúca firma musí pohybovať. Martinus otvorene priznal, že slobodu rozhodovania nemá absolútnu - ak by jednostranne zatvoril prevádzky počas ne-zakázaného dňa, hrozili by mu sankcie a komplikácie. Naopak, menšie kníhkupectvá mimo nákupných centier (ako Artforum) si môžu dovoliť väčšiu pružnosť; aj ony však pociťujú ekonomický tlak predvianočného obdobia a potrebujú zákazníkov.
Tieto okolnosti ma privádzajú k širšej a asi večnej úvahe: Ako najlepšie uctiť slobodu? Je to zatvorením obchodov na protest, alebo naopak ich otvorením a šírením myšlienok slobody priamo medzi ľudí? Pravdepodobne neexistuje jednoznačná odpoveď - tak ako Martinus sám napísal, „sloboda môže mať rôzne formy“ oslavy. Dôležité však je, aby hodnota slobody nezostala v tieni povinností. Či už firma zvolí deň voľna pre zamestnancov, alebo zorganizuje verejnú diskusiu o demokracii, vždy ide o prejav úcty k 17. novembru.
Nemierme svoje hejty na kníhkupectvo. Uvedomme si odkiaľ zrušenie prišlo.
Sloboda je komplikovaná, ale o to viac potrebujeme každý deň drobnými činmi dokazovať, že si ju vážime a bránime. Výročie Nežnej revolúcie nemá byť len voľným dňom či ceremóniou, ale pripomienkou živého záväzku: držať stráž nad slobodou - v knihách, v obchodoch, aj v našich srdciach.