Tieto riadky som rozpísal keď som dočítal prvú Bodku Milana Lasicu krátko po jej vydaní. No nejako zapadli prachom. Od detstva milujem jeho štýl vyjadrovania – ako verbálneho tak aj toho písomného. Vždy som si to chcel vyskúšať. Nieje to ľahké. No nič za tým nehľadajte...
Za mužom a električkou sa neuteká. Tak to hovoria ženy. Tie poväčšinou hovoria stále a radi. Muž si svoje málokedy povie – ak tak v krčme pri pive. A muži pritom ústa tiež majú jedny a uši dve. Ale späť k električke. K napísaniu tohto fejtónu ma inšpiroval skutočný príbeh ženy, čo bežala za električkou. Ona, teda tá žena toto porekadlo asi nepoznala aj keď bola podľa vzoru tak isto žena. A nielen gramaticky. Poznáte to určite aj vy – najťažší je samotný rozbeh. Ten vnútorný rozkol, či sa mi to oplatí alebo nie. Úvaha hodná samotnej kapitoly, no v hlave sa to odohrá za mikrosekundu. Stihnem? Nestihnem? Skúsim? Žena sa rozbehla. Váhavo. Naberá rýchlosť. Dvere sa po signále na električke s hrmotom zatvárajú. Žena je ale odhodlaná a ide do toho naplno, električka odchádza. Vedie ju žena. Čerstvo rozvedená. Tá vie, že za mužom a električkou sa neoplatí utekať.
Všetko najlepšie pán Lasica!
napísané 23. mája 2011, Nitra, Slovensko