Exituje špeciálna skupinka ľudí. Možno ich nepoznáte no vidíte ich každý deň – hovorím o spolucestujúcich. A niektorých si zapamätáte aj vďaka ich zlozvykom napríklad fajčením na zastávke. Tí čo cestujú pravidelne určite vedia o čom hovorím. Osobne mi to mimoriadne vadí, no za ich napomenutie som pár krát už dostal pekný „verbálny“ výprask. Ale veď som si len bránil svoje práva podľa zákona o ochrane nefajčiarov! Áno takýto zákon máme no v praxi je nepoužiteľný.
Príkladom za všetky môže byť naše hlavné mesto. Policajt z Policajného zboru čiže pariaci pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý vás na zastávke uvidí fajčiť takýto prípad len zadokumentuje a oznámi príslušnému správnemu orgánu podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tak isto policajti mestských a obecných polícií v zákone nie sú spomínaní – tí vám nanajvýš dajú blokovú pokutu 500 Sk ak odhodíte ohorok na zem. A to z dôvodu, že v hlavnom meste existujú a platia všeobecne záväzné nariadenia o čistote a poriadku. Pritom ak by mali právomoc postihovať za porušenie zákona o ochrane nefajčiarov tak by sa pokuta mohla vyšplhať až na 5 000 Sk.
Pýtate sa teda, kto vám môže dať pokutu? Zákona o ochrane nefajčiarov § 9 uvádza, že kontrolu môže vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, orgány na ochranu zdravia, obec, prevádzkovatelia železničnej, autobusovej a ostatnej pravidelnej dopravy a orgány inšpekcie práce. A čuduj sa svete, že v Bratislave kontrolu a ani postih nikto nevykonáva, pritom polícia spomínaných priestupkov rieši týždenne 200. Informácie som čerpal z www.imhd.sk