Filmov na základne nejakej katastrofy, či už prírodnej, stroskotania lode alebo havárie lietadla bolo natočených neúrekom. Práve tú poslednú možnosť si vybral John Moore pre svoj remake filmu z rovnakým názvom z roku 1965. Po zavretí naftového poľa v púšti Gobi sa celá skupina vracia lietadlom C-119 naspať. Bohužiaľ kapitán lietadla precení svoje sily a z preťaženým lietadlom sa nedokáže vyhnúť piesočnej búrke, preto je nútený núdzovo pristáť. Prvých 15 minút je naozaj strhujúcich a má tempo. Po havárii však nejako upadá a skorej sú vykresľované postavy a ich charakter. Stroskotanci bojujú o svoj holý život, trápi ich nedostatok jedla a hlavne vody. Každým dňom sa zmenšuje šanca na záchranu, dokonca niektorí dokonca pochybujú či sa nejaká záchranná akcia začala. Niečo pozitívne prinesie záhadný Elliott (Giovanni Ribisi), ktorý sa vlastne na posádku dostal ako stopár. Navrhne z vraku skonštruovať nové lietadlo. Až na kapitána Franka Townsa (Dennis Quaid) v jeho nápade všetci vidia jedinú možnú šancu na svoju záchranu. Pod nátlakom skupiny aj ten pristúpi na takúto možnosť a začnú sa práce na Fénixovi... Okrem rozporov medzi postavami je celý film naozaj dosť nudný. Predsa len mi chýba väčšia dynamickosť a scéna z pašerákmi to nejako nevylepšila. Treba však vyzdvihnúť kameru, pretože niekoľko strihov a záberov bolo naozaj vydarených. Najmä teda tie z piesočnými dunami či výstrelmi.
Čo treba filmu najviac vytýkam je veľká predvídateľnosť deja. V hlavných úlohách: Dennis Quaid, Tyrese Gibson, Giovanni Ribisi, Miranda Otto, Tony Curran, Sticky Fingaz, Hugh Laurie, Kevork Malikyan, Jared Padalecki, Jacob Vargas, réžia John Moore. Dávam 5 z 10.