Myslím, že bol rok 2005 keď som na singlovke Happy Zombies od nemeckých producentov a djov Lexy & K-Paul narazil na remix od niekoho menom Paul Kalkbrenner. Silno si ho ale pamätám až vďaka filmu Berlin Calling, nasledoval soundrack a namotávka bola na svete. Medzičasom sa Paul vypracoval na TOP djov na svete, jeho produkcia je veľmi jedinečná a určite si ju zapamätáte. Na živo som možnosť ho prvý krát počuť v roku 2010 na festivale FM4 Frequency.


Správa, že príde do Bratislavy ma veľmi potešila. Mesto niekoľko týždňov pred eventom zaplavili plagáty s týmto pánom. Robiť väčšie halové podujatie len s jedným silným menom sa u nás moc nenosí, nakoľko nie je istota že pritiahne dostatočné množstvo návštevníkov. Naozaj som bol na veľkonočnú sobotu 7.4. natešený, čo ma ale zarazilo bol spôsob komunikácie promotéra (Celebration.sk). Najprv sa pokúšali robiť súťaž proti pravidlám na Facebooku, na čo ich niekoľko ľudí vrátane mňa upozornilo. Komunikácia z ich strany na spomínanej sociálnej sieti bola na bode mrazu a ľudia sa doteraz nedočkali odpovedí na elementárne otázky typu: budú sa dať na mieste kúpiť vstupenky či aký bude line-up. Áno práve line-up bol silno diskutovaný a podľa mňa ide o úplnú samozrejmosť aby sa ľudia vedeli zariadiť čo a ako. Z organizácie som mal teda veľmi zlý pocit, no stále som dúfal že môj dojem zachráni Paul.

Na väčšej elektronickej akcii som nebol už pár rokov (cca 4-5). Takže sa to nieslo v silno nostalgickej atmosfére. Paradoxom je, že som tu stretol ľudí čo so stretal na parties pred 10 rokmi. Čiže celé to bolo také decentné a na grandióznosti pridali aj zástupy rakúskych občanov, boli v porovnaní s nami vo väčšine. Keďže ako som spomínal line-up toto podujatie nemalo tak sme prišli keď končil akýsi Haverlík. Hudba mi moc do toho čo hráva nezapadala, vrátili sme sa až keď ho vystriedal Philip Straub. Mne to meno nič nehovorilo, ale zúčastneným asi hej. Paul Kalkbrenner je skutočne majster a zahral výborne. Určite nesklamal, zabavil, okorenil to pár hitmi a ja som bol naozaj spokojný. Jediné, čo môžem vyčítať je krátkosť – predsa len 90 minút je málo. Keďže som mal z toho ako fungoval organizátor na sociálnej sieti hrôzu bolo dobrou voľbou ísť na headlinera a späť. Incheba má zvuk, ktorý neohúri no dalo sa to vydržať.