Priznám sa, že mám dosť problém tento film zaradiť, tak radšej k deju. Manželka jedného vysoko postaveného úradníka - Anna Heymes trpí neustále sa vracajúcimi halucináciami a predstavami. Chodí na liečbu k svojmu známemu, má čoraz väčší pocit, že svojho manžela nepozná, respektíve že to nieje on. Druhá dejová línia sa tak isto odohráva v Paríži, kde sú nájdené zohavené tri turecké robotníčky. No a všetky sú si mimoriadne podobné. Prípad dostáva mladý Paul Nerteaux. Ten o pomoc žiada niekoho, kto sa vyzná v podsvetí, má kontakty ktoré by policajt nemal mať a hlavne silný žalúdok. Ten niekto je bývalý kolega Jean-Louis Schiffer (Jean Reno). Anna tajne vyhľadá pomoc u psychiatričky, pomocou ktorej zisťuje aká je jej ozajstná minulosť. Zistí, že zmeny nenastali u jej manžela ale u nej. Nakoniec sa jej podarí obnoviť jej pamäť a zisťuje, že je veľmi dobre vycvičená členka jednej tureckej sekty. Tú však zradila pri pašovaní drog a skrývala sa pred následkami svojho činu zo zmenenou tvárou a identitou medzi prisťahovalkyňami. Tak sa obe dejové línie začnú spájať. Bohužiaľ po policajnej razii sa stane ich človekom, ktorého chcú infiltrovať medzi turkov. Polícia však nič netuší o jej skutočnej minulosti.
Dejovo ide o strašný mix, predpokladám že knižná predloha je taká istá zlepenina. Mimochodom autorom knihy je Jean Christoph Grangé, ktorý napísal aj Purpurové rieky. V porovnaní s nimi je však film len veľmi slabým odvarom, toho čo ste mohli vidieť v nich. Kamera je super, hudba je bohovská – no keď zápletka nejako nedáva zmysel celý film to skazí. Ríša vlkov je toho veľmi dobrým príkladom. Herci sa tak isto snažili, no ich výkon bol nedostatočný – zápletka sa rozmotáva sama, bez ich väčšieho snaťenia. Preto mi tam nejako pripadal Paul ale aj Schiffer akože „do počtu“. Ak máte radi filmy na spôsob Purpurových riek no a ste schopný prijať dosť nekompaktný dej budete spokojný. Dávam 6 bodov z 10, ale len a len preto že sa tam objavil môj obľúbenec - Jean Reno. Inak na francúzsky film dosť slabota.