Ak by som ešte dral školské lavice asi by ma nad mieru potešil štrajk učiteľov. Aj keď sa nedá povedať, že by som si k tejto inštitúcii vytvoril silný citový vzťah. Moje školské časy sú už dávno ta tam. Medzitým som spoznal niekoľko učiteľov a učiteliek, aj možno budúcich. Nie som expert na danú problematiku, ale myslím, že sprostredkovane sa dá o nej dozvedieť veľa.
Občas si pri rozhovoroch s priateľmi povzdychnem, že to musí byť teraz super chodiť do školy, čo všetko majú žiaci k dispozícii, ako sa vzdelávajú, aký vzťah si môžu s učiteľom vytvoriť, že je veľa mladých a pod. Na druhú stranu sú tu tí učitelia nad ktorými len mávam rukou, že prečo im toľko driny a štúdia stálo za toto.
Nechcem sem ťahať politiku. Problém školstva sa nepodarilo vyriešiť od revolúcie. Je to projekt na viac ako jedno volebné obdobie no a také sa v politike neplánujú a ak áno tak ide vždy WTF projekty pre kámošov. Vzdelávanie je ale niečo, čo ovplyvňuje generácie a pre ne by sa malo aj pripravovať. Formuje ľudí do ďalšieho života a môže ovplyvniť aký ho po odrastení deti budú mať.
Byť učiteľom nie je zamestnanie. Zamestnanie je niečo čo môžete každého pol roka meniť. Byť učiteľom je poslanie. Je to na celý život. Okrem nich má poslanie aj lekár, či zdravotník (postavenie zdravotných sestier je kapitola sama o sebe) a kňaz. Nie je smutné, že vzdelanie a zdravie potrebuje každý a štát k nemu pristupuje takto? Asi to niekomu takto vyhovuje, veď hlúpy človek je skvelý volič. No a vyliečený človek je stratený zákazník.
Práca a nasadenie učiteľov si zaslúžia finančné ohodnotenie a uznanie, ktoré im opäť vráti dôstojnosť a význam, ktorý v spoločnosti majú.
Preto plne podporujem ich požiadavky a postoj, pridajte sa.