Za čo vlastne vďačím škole?



A začalo zase obdobie maturít. No a ja to vo svojom okolí dosť pozorujem. Osobne som veľmi rád, že som úspešne veľmi dobre zmaturoval už pred pár rokmi. Niekto povie, že je to len fraška, niekoho to vážne psychicky deptá. Záleží od osobnosti, ale aj náročnosti školy.

Na svoje študentské časy spomínam len v dobrom, stredná mi dala kamarátstva ktoré trvajú dodnes. Horšie to je už z vedomosťami. Samozrejme, že sú ľahšie a ťažšie stredné školy, gymnázia, priemyslovky aj učilištia. Ja som sa rozhodol pre SOU, ktoré malo v tej dobe nejaký kredit a po jeho ukončení som predpokladal, že aspoň čo to budem vedieť keď aj nebudem chcieť ďalej študovať. To som sa však mýlil. Škola mi po odbornej stránke nedala vôbec nič. Ako z mála mojich bývalých spolužiakov pracujem v obore, ktorý som vyštudoval. Maximálne ma však vytáča, keď mi niekto povie, že som obor IT vyštudoval, naučili ma všetko potrebné a teraz to robím.

Naozaj netuším, čo by som asi tak teraz robil, keby som sa naozaj venoval tým školským blbostiam typu: matika bez praktického využitia, fyzika detto, poviná občianska náuka a pod. a neštudoval manuály, neprogramoval, nerýpal sa stále v hardware či sieťach a mikroelektronike. Samozrejme, že študent by mal samostatne študovať ale škola by ho mala aspoň naviesť tým správnym smerom. Študenti sú nadmerne zaťažovaný vecami, ktoré sa musia učiť zbytočne. Profesori to ospravedlňujú tým, že ľudský mozog je schopný si toho zapamätať naozaj veľa a takto si ho aspoň precvičia. Pravda je však taká, že na školách sa zo študentmi málo diskutuje, alebo keď už tak je to "nútenou" formou o veciach, ktoré mladých nezaujímajú a nemotivujú.

Tak teda všetkým, ktorý už majú za sebou aspoň tie dnešné písomné veľa šťastia pri tej hlavnej skúške z dospelosti...

Staň sa fanúšikom

TOPlist TOPlist