15 rokov je vek v ktorom vás v reálnom svete ešte stále neberú vážne. V tom internetovom ste dinosaurus. A ak dožijeme ďalších 15 rokov, tak sa budeme zamýšľať nad pojmom „reálny svet“. Každopádne tento blog má dnes 15 rokov.
Netvrdím, že je v najlepšej forme – právne naopak – otvorene priznávam, že to najlepšie má pravdepodobne už za sebou. Myslím, z pohľadu toho, čo sa dnes považuje za úspech – čítanosť, dosah, reakcie a pod. Je neskutočné, ako sa za ten čas internet zmenil. Veď už len to, že doména je môj nickname je v ére Facebooku, čo je pre mňa internet v internete minimálne „podivínske“.
Ak si spravíme malú exkurziu do minulosti, tak prvý obsah som na internet v podobe vlastných webových stránok začal pridávať v roku 1999 a vždy som tam mal taký denníček, alebo skôr komentované linky. To je prastará podstata blogu, len som nevedel, že sa to vtedy tak volá. Ale „oficiálne“ som si povedal až 1.7.2003, že primárnym obsahom môjho osobného webu bude blog. A tak je tomu do teraz, aj keď už viac koketujem s vlogom.
2003
Asi je dobré si povedať, aký bol rok 2003 minimálne čo sa technológií týka. Apple predstavil iTunes Store, vznikol Android, svet spoznal Skype, začal fungovať web Linkedin a vznikla Mozilla Foundation. AMD machrovalo so svojím prvým 64 bitovým procesorom a Windows XP boli tiež uvedené v 64-bit verzii. Vznikol WordPress, hra Second Life a Apple ukázalo svetu svoj prehliadač Safari.
V kinách kraľovali filmy ako: Hľadá sa Nemo, jednotka Kill Bill, Hulk, Matrix Reloaded a Revolution, Terminátor 3 a svoje vyvrcholenie mala trilógia Pán prsteňov. Po hudobnej stránke si to radšej pozrite sami.
A keďže 15 rokov je celkom pekné číslo rád by som zhrnul, čo mi blogovanie dalo alebo do života prinieslo – tak poďme na to.
1. Také to "programovanie"
Ozajstní programátori snáď odpustia. Ale stojím si za tým, dokonca sa dá povedať, že som bol vizionár. Prvý blog bol totiž statické (X)HTML stránky s tabuľkový layoutom. Neskôr pribudlo CSS a JavaScript, frontend ma vždy bavil. Časom pribudlo PHP a MySQL, jQuery. CMS prichádzali a odchádzali – najdlhšie vydržal WordPress, ktorý pre rôzne projekty používam doteraz.
Každopádne aj vďaka tomu nemám problém si za pár hodín spustiť web, robiť jeho úpravy a podobne. V práci mi to pomáha lepšie komunikovať s developermi a podobne.
2. Copywriting
Slovenský jazyk nikdy nebol mojou silnou stránkou. Dokonca aj tu som začínal s množstvom chýb. Potom sa to po pár rokoch zlepšilo. Vysvetlím ešte prečo. No a teraz mám pocit, že už som aj všetky editory s kontrolou pravopisu vytrénoval na moje zlozvyky. Poznám ich, robím ich. Každopádne podstatný je obsah.
Po tých tisícoch článkov nemám problém dať dokopy text, viem ako by mal byť štruktúrovaný a podobne. To mi opäť neskutočne pomáha pri mojej práci, ale aj ďalších aktivitách. A aj vďaka webu som bol neraz požiadaný o tvorbu textu.
Zaujímavou kapitolou bolo niekoľkoročné obdobie, kedy som písal pre online ale aj printové magazíny. Vtedy som si dával na pravopise aj obsahu obzvlášť záležať a naozaj to dobre fungovalo. Nikdy ale nebolo mojim cieľom živiť sa ako generátor obsahu pre niekoho – rýchlo by ma to prestalo baviť. Bola to ale zaujímavá skúsenosť a výborná referencia.
3. Marketing
Aj keď ma písanie pre samého seba dlho bavilo (a aj stále baví), tak časom som chcel obsah dostať medzi ďalších ľudí a nabaliť okolo blogu komunitu. Ako to spraviť, ako získať traffic na web a ako si nastaviť ciele. Samozrejme časom prišli aj sponzorované recenzie, kde bol očakávaný ešte väčší zásah čitateľov.
Spomínam si na prvé kontakty s domácimi digitálnymi agentúrami, ktoré vôbec nevedeli ako s blogermi komunikovať a očakávania sa často krát nestretli. Vysvetľovanie, že mám menšiu návštevnosť, ale o to vernejších priaznivcov neprešli. Ale časom sa ozvali aj zahraničné väčšie brandy, ktoré vedeli ako na to. Aj vďaka tomu som nahliadol do sveta marketingu, ktorý ma vždy lákal.
4. Sociálne siete
Keď som začínal s blogom, tak Facebook ani Twitter neexistovali. Asi tretina návštevníkov chodila z vyhľadávača, tretina na priamo a tretina boli spätné linky a RSS. Teraz je iná doba – masovo to ovládli sociálne siete a aj na nich si musíte vedieť priazeň získať. Niekde mi to ide ľahšie, niekde ťažšie.
O to viac ma teší, keď verní fanúšikovia ma nasledujú ďalej na také exotické miesta ako Instagram, či YouTube. Snažím sa byť relevantný na každej z nich, no nie na každej to ide rovnako dobre. Každopádne sledujem trendy, viem si nastaviť kampane, merať ich a vyhodnocovať. Nevyhnutná znalosť v dnešnej dobe pre každý web.
5. Time management
Pomerne často dostávam otázku „kedy to všetko stíham“. Popravde nestíham. Bolo obdobie, kedy som na blog mal výrazne viac času. Ale keď „som musel“ generovať obsah, pracovať aj študovať, tak som si hľadal rôzne metódy a prístupy ako si organizovať čas. Najmä pri technických témach, alebo reportoch z podujatí je už písanie článku ten najmenší problém. Veľa času zaberie naštudovanie problematiky, cestovanie a pod. A na to potrebujem time management.
Skúsil som toho veľa – od Pomodoro, cez deep work, ZTD až po GTD – všetko čiastočne používam. Dovolím si tvrdiť, že vďaka tomu mám vlastný manažment. Ten je flexibilný podľa mojej nálady, únavy či vnútorného rozpoloženia. Voľnosti alebo naopak nutnosti niečo dokončiť.
Primárnym odkazom je, že sa všetko snažím dostať z hlavy – odložiť na čítanie na neskôr (Pocket), prípadne poznačiť do rozpracovaných oblastí (Evernote) alebo priamo pretvoriť na task (Toodledo).
6. Cestovanie a podujatia
Možnosť cestovať vďaka blogu prišla nečakane s prvou pozvánkou na podujatie v západnej Európe – podmienkou bolo priniesť mojim čitateľom čo najzaujímavejšie informácie. Je málo podujatí na ktoré sa mi nepodarilo dostať ako blogerovi – a veľmi ma teší, že pozvánky už chodia automaticky. Toto všetko ale platí o podujatiach mimo Slovenska, Česka a dá sa povedať ďalších slovanksých krajín. Tu to ide ťažko a skoro nereálne – česť výnimkám.
Samozrejme vždy sa snažím byť objektívny, aj keď viem, že si to organizátori neraz len preženú cez translator. Každopádne vedia ako pracovať s mikroinflencermi a vždy ma berú ako rovnocenného novinára s renomovanými médiami. A to som úplne transparentný, čo sa týka mojej návštevnosti, čítanosti, dosahu na sociálnych sieťach a podobne. Teší ma ak môj materiál skončí v záverečných správach alebo som požiadaný o fotografie.
Občas príde pozvánka na predstavenie nejakej služby alebo produktu na Slovensku (cca 2 – 3x do roka), ktoré odmietam, nakoľko ich časovo nestíham, alebo nie sú pre mňa relevantné. Každopádne vďaka blogu som mohol navštíviť desiatky miest a precestovať desaťtisíce kilometrov.
7. Peniaze
Dá sa uživiť blogovaním? Som rád, že môžem povedať, že dá. Pri nakombinovaní všetkých možných spôsobov monetizácie to je bez pochýb možné. Toto ale nikdy nebolo mojim cieľom sa blogom živiť. Každopádne príjem na prevádzku si tento blog vedel vždy zabezpečiť.
8. Osobná značka
Toto mi trvalo pochopiť asi najdlhšie, že vďaka blogu si budujem svoju osobnú značku. Dlho som na webe nemal uvedené meno, no keď som ho tam pridal malo to zaujímavý efekt. Aj teraz keď stretám ľudí a hovoria mi, že poznajú môj blog a moje meno s ním majú asociované veľmi ma to teší. Aj keď ho možno už dlhú dobu, možno aj roky nevideli.
Píšem aj osobne, nebojím sa povedať svoj názor a byť s ním konfrontovaný. Toto všetko sa s tým spája aj s tým, že internet si pamätá. Každopádne ja som tento blog a tento blog je moje ja.
Nie vždy to je jednoduché, najmä ak je človek introvert. Neraz sa odomňa v spoločnosti očakávalo, že poviem niečo vtipné, zábavné, trefné či poučné. Nedajbože múdre. Je obrovský rozdiel vyjadrovať sa textom a vyjadrovať sa verbálne.
9. Soft skills
Aj preto som rád, že blog mi pomáhal trénovať moje „mäkké zručnosti“ ako empatia, sebereflexia, predvídavosť, vyjednávanie kreatívne myslenie a kreativita, nadväzovanie a udržiavanie kontaktov a mnohé ďalšie. No najviac prezentačné zručnosti.
Tak ako blog je moje hobby, tak aj prezentácie na témy, o ktorých som písal – či už rôzne CMS, time management, samotné blogovanie atď. mi nerobili nikdy problém. Robil som to pre seba. Paradoxne sa mi to ťažšie prenáša do práce – aj keď rozprávam o tom čo robím v nej, čo ma baví a som v tom dobrý, tak to neviem dať na 100%. Nestojím tam vtedy za seba, ale za môjho zamestnávateľa a toto mi asi zostane dokiaľ budem zamestnancom. Ale pracujem na tom a najvýraznejšie mi s tým pomáha vlog.
10. Projekty
Vďaka všetkému, čo som sa pri tvorbe webu naučil som si vedel veľmi rýchle poradiť aj pri ďalších projektoch – či už mojich ako kuultur.com, fero.photography alebo mojich priateľov (Gergaz, Meet the heroes, …)
Ak som nemohol venovať svoj voľný čas úplnému zapojeniu sa do projektu, tak som neraz aspoň v rámci možnosti konzultoval alebo iným spôsobom participoval na ňom.
11. Práca
S odstupom času to bude znieť až troška vtipne, ale mal som zamestnania, kde mi moje publikovanie spôsobovalo problémy. A nie nemalé – ťažko sa mi vysvetľovalo a dokazovalo, že obsah netvorím v práci a že je len načasovaný. Aj preto sa vyplácalo byť na webe anonymný a publikovať pod prezývkou.
Našťastie sa doba zmenila a teraz ma oslovujú aj firmy, ktoré sú konkurenciou pre môjho súčasného zamestnávateľa, aby som pre nich tvoril obsah. Že mám blog mi pri nástupe do cloudovej a hostingovej jednotky na trhu veľmi pomohlo. Dokonca je tu môj obsah veľmi vítaný – čo to som už napísal, no ak by bolo viac času viem si predstaviť aj viac obsahu.
Každopádne oplatí sa mať blog a byť aktívny, každý zamestnávateľ si vás preklepne online a vy chcete aby našiel relevantný a zaujímavý obsah. Ide o výborný spôsob ako môžete dokázať, že ste v danej oblasti expert. Alebo aj ako sa v nej zdokonaľujete – to je fajn prístup vhodný napríklad pre študentov.
12. Komunita
Nechcem sa tu hrať na vodcu, v tom sú dobrí iní – avšak môžem úprimne povedať, že okolo blogu je veľmi zaujímavá komunita ľudí. Viem a viem to od vás, že tento blog veľa z vás číta snáď odjakživa. Viem, že množstvo ľudí ho má v pamäti, aj keď už nie sú pravidelnými návštevníkmi. Toto je pre mňa jedna z najväčších odmien za tie hodiny, ktoré som mu venoval.
Je super sledovať, ako sa ľudia presúvajú na služby do ktorých sa len zaregistrujem - istú skupinku ľudí si nosím všade ;) A som veľmi rád, že táto komunita interaguje, zapája sa a pomáha ak treba. Nie je veľká, ale o to kvalitnejšia.
13. Sila niečo zmeniť
Angažovanosť. Toto ešte patrí k tej komunite. Som toho názoru, že ak máte možnosť čo i len troška využiť svoj dosah pre dobrú vec, tak to treba využiť. Ja som sa o to pokúšal neraz a aj hlasno – či už v boji proti softvérovým patentom, obmedzovaniu online slobody, výplaníckych poplatkov a praktík za používanie autorských práv, nekompetentnosť v rôznych IT riešeniach a podobne. Každý ďalší človek, ktorý sa o tom dozvedel a niečo robil ďalej je dôležitý.
Nikdy som neodmietol napísať o projekte, alebo podujatí ktoré mi dávalo zmysel a možno zaujalo len jedného jediného človeka, ktorý sa ho zúčastnil. Aj to sa ráta.
14. Ľudia
Aj keď tu je veľa vecí virtuálnych, technických a neosobných tak na displeji si to číta človek. Nikdy som nepísal pre agregátory a vyhľadávače – vždy to bolo pre ľudí.
A aj vďaka blogu som ich veľa spoznal, buď som ich oslovil ja, no výrazne viac podnetov prišlo z druhej strany. Za každý kontakt, komunikáciu a interakciu som neskutočne rád. Aj keď som celkom tvrdá hlava, tak som vďaka vám neraz menil či opravoval názor, nechal si poradiť. Ďakujem za váš čas, lebo to je to najcennejšie čo môže človek človeku dať.
Veľa z vás som nikdy nestretol, alebo len pár krát no ste neoddeliteľnou súčasťou tohto všetkého.
15. Priatelia
A najviac ma teší a vážim si to, že veľa z vás sa stalo mojimi priateľmi aj v tom nevirtuálnom svete. Najlepšie veci, niesu veci.
Ďakujem!