Po celkom slušnej dobe som sa dostal do kina. Posledný film, ktorý som v kine videl bol Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža, ktorý nestál ani za to aby som ho tu spomenul. Tento raz bol výber oveľa šťastnejší, nakoľko výber padol na posledný snímok od režiséra, ktorý sa preslávil viac ako herec ale aj jeho režírovanie si začína tvoriť svoje meno. No a jeho meno je Mel Gibson. Film Apocalypto je o zániku ríše Mayov, konkrétne rozpráva príbeh hrdinu s menom Jaguáří tlapa (mal som problém to preložiť). Zánik tejto pradávnej ríše je jednou z najväčších záhad, doposiaľ sa ju nepokúšal nikto tak nákladne a veľkolepo sfilmovať. Jaguáří tlapa je lovec a žije so svojím otcom a ostatnými členmi kmeňa v pralese, ktorý jeho nielen zdrojom potravy ale aj domovom. Film začína ich lovom na tapíra a stretnutím s druhým kmeňom ktorý je na úteku. Jaguáří tlapa má zlú predtuchu, ktorá sa aj vyplní hneď a na druhý deň ráno – ich osada je napadnutá, muži a ženy sú zajaté, veľa ich zomrie. Domorodý hrdina je tak isto zajatý, no svoju tehotnú (dosť peknú) manželku a syna ukryl. Zajatci sú násilne odvedený do mesta s kameňa – mesta Mayov, kde majú byť obetovaný. Ríša Mayou je však už v rozklade, je obdobie sucha, veľa ľudí je chorých. Na každom kroku je množstvo ľudských tiel no a aby sa bohovia vrátili k „slnečnému národu“ obetujú pre nich zajatcov. Keď príde na radu Jaguáří tlapa nastane zatmenie slnka a je ušetrený, tu sa začína boj o jeho život a záchranu jeho ženy. Ako som spomenul tú odviedol do bezpečia, akejsi jamy – začínajú však dažde a jama sa plní vodou. Toľko v skratke dej.

Ak mam film rozoberať prvú vec čo musím spomenúť je, že Gibson by sa mal dať liečiť. Očividne sa vyžíval krvavých a násilných scénach a ešte pár dní po dotočení si určite olizoval prsty čo sa mu podarilo. Boj s tupými zbraňami, ľudské telá v rozklade, striekajúca krv z rozťatej lebky, neustále vyrezávanie nejakých orgánov. Pre lepší efekt sa pri tupých úderoch scéna podfarbovala červenou farbou. Sú to zábery, ktoré neprekúsne každý. Za scenárom a samotným príbehom nehľadajte nijaký hlbší zmysel, režisér sa zameral hlavne na brutalitu. Naviac dej bol dosť predvídateľný, nakoľko malé dievča predpovedalo čo sa udeje. Jaguáří tlapa bol mimoriadny šťastlivec, keďže život mu zachránilo správne načasované zatmenie slnka, no a druhý raz vylodenie Európanov. Až priveľa náhod, no ak ste schopný ich prekúsnuť, tak vyše dvojhodinový snímok sa dá usedieť v pohode. Ešte by som snáď vypichol dva krát opakujúcu sa scénu s bežiacim jaguárom. Pozitívne hodnotím zvuk a výpravu, páčila sa mi aj kamera aj kaď na mňa pôsobila troška roztrasene. Super bola aj neznáma reč, ktorá dotvárala väčšiu autentickosť. Ak sa povznesiete nad všetku tú krv zistíte, že prales je krásny, človek bol šťastný a bezstarostný.

Z odstupom pár dní by som tak nehodnotil, ale prvý dojem po skončení filmu – 7 bodov z 10.