Podľa hodnotenia som sa na tento film celkom tešil. Trocha drámy, humoru, elektronickej hudby, drog a Berlína. Chcel som povedať, že všetko čo mám rád ale to by mohlo vyznieť všelijako – tak všetko čo by mohlo byť základom pre dobrý film.
Dj Ickarus po páde opony začal svoj voľný čas tráviť v kluboch Berlína ako dj a producent. A vypracoval sa na výbornú úroveň, hráva po svete a produkuje svoj prelomový album (Titten, Techno & Trompeten). Manažérku mu robí priateľka. Všetko ako má byť. Lenže k tomuto paria aj drogy a po „veľmi špatnom tripe“ končí na psychiatrickej liečebni.
V podstate ide o klasický príbeh aké sú drogy zlé a až kam môže človek padnúť – príbeh o tom ako blízky ľudia dokážu človeka opäť zdvihnúť a postaviť na nohy aj keď to môže nejakú dobu trvať. Čo sa týka hereckého výkonu, tak hlavná mužská úloha = bravúrny výkon. Paul Kalkbrenner aka Dj Ickarus bol mimoriadne presvedčivý „problémový pacient“.
Berlin Calling je film zo súčasnosti, rieši problémy ktoré sú stále aktuálne aj keď boli s filmované niekoľko krát predtým. Tú súčasnosť podčiarkuje aj iPhone a iné produkty Apple. Čo je obrovským plusom celého filmu je soundtrack. Je mimoriadne silný a na svedomí ho má opäť Dj Ickarus. Ak mám škatuľkovať tak ide o techno / minimal / elektro. Tým plusom je zapracovanie do filmu, keď vystupuje z pozadia priamo do deja a naopak. Takýchto okamihov je pomerne veľa a s prestrihmi kamery to robí výborný dojem.
Neviem posúdiť ako to bude vyzerať v očiach človeka, čo o takejto hudbe nič nevie. Predpokladám, že tu by bolo hodnotenie oveľa nižšie. Ja dávam 9 z 10 a milovníkom elektronickej hudby odporúčam siahnuť aj po soundtracku.