A máme tu jedno zamyslenie ku ktorému ma doviedol článok na SME.sk, ktorý sa tam objavil tuším že minulý týždeň. Jeho pointa spočívala v tom, že na Slovensku medzi najpočúvanejšiu hudbu patria ľudovky. Samozrejme platí to najmä pri staršej generácii ale ani mladí sa jej nevyhýbajú. Aj keď tí majú bližšie k hip hopu. Tu ma musia ospravedlniť všetci, ktorí túto škatuľku neuznávajú a berú ju viac ako životný než hudobný štýl. A tu ma napadla paralela koľko má jedna hudba podobného s tou druhou. V každej z nich sa „spieva“ o ženách, alkohole ale aj sexe. To nemusím hovoriť o vulgarizmoch nadávkach a smrti, k tomu doplňme brake dance a nejaký ten odzemok. Ďalšiu podobnosť možno hľadať v štýle obliekania, rôzne opasky a klobúky, široké nohavice a holé bruchá. K hip hopu obliekanie naširoko neodmysliteľne patrí, tak isto ako reťaze či rovné šilty, ktoré by mali zakrývať jednu pätinu z uší ich majiteľa. Môžete si povedať, že túto podobnosť môžete hľadať medzi ľudovkami a akoukoľvek inou hudbou. To je do istej miery pravda. Lenže pri takej masovosti tam najlepšie zapadne uvedený hip hop, bavia sa na ňom rovnako dobre totálny lúzri ale aj high soc típci na drahých oteckových autách. Ako na ľudovkách posledný vidliaci aj ich páni.
Samozrejme som sa tým nechcel nikoho dotknúť ani odsudzovať, žijeme v čiastočne slobodnom svete. Ako povedal Peter Lipa tak nieje dobrý a zlý hudobný štýl či žáner, ale len dobrá a zlá hudba. Toto všetko ma viedlo k záveru, že ak niektorá hudba má zľudovieť a zostať tu snami stáročia tak práve hip hop ma k tomu najlepšie našliapnuté.