Rozmýšľal som že či mám o tohtoročom Hodokvase vlastne písať, nakoniec som sa rozhodol, že áno kvôli pár pekným okamihom. Čakal som aj na nejaké vyjadrenie usporiadateľov, no doteraz sa neobjavilo – tak poďme na to. Zo samotným lineupom sa to pre mňa neodvíjalo od začiatku nejako priaznivo, Sex Pistols pre mňa neboli lákadlom no Cypress Hill a I AM X určite áno. Takže sa rozhodlo, že na Hodokvas sa ide. Časom pribudol dnb stage, takže som bol celkom dosť tešivý.
Na piatok som toho veľa nemal v pláne, nenechal som si ujsť Persiana Jones, celkom dobrú talianskú punkovú formáciu. Novinkou bolo vystúpenie s dj, ktorý to svojimi skrečmi dával až do polohy gýču, no v každom prípade pre mňa zaujímavý štart festivalu. Presunul som sa na českých The Switch, čo bol pre mňa tiež dosť nášup. Vedel som o nich len, že domáce hitparády valcovali hitom Závoj ale takéto energické vystúpenie som teda nečakal. Vcelku som prekúsol aj vystúpenie Skindred na hlavnom pódiu, nasledoval presun na domácich Lavagance. Zo slovami „keď už som tu tak teda na nich idem“ som absolvoval vystúpenie headlinerov Sex Pistols. Pre ortodoxných a skôr narodených určite zážitok, pre mňa pár postarších pánov za zenitom. Ako perličku uvediem, že na tretí prídavok už bolo pod pódiom prázdno. Piatok teda za veľa nestál. Okrem Main a Second stage fičal Café Del Fun stage. Celkom mini stage, na to že to bola jedna z mála možností kde sa mal celý Hodokvas zabávať, kedže program skončil krátko po polnoci. Tou pravou záchranou bola ale Amnesty Arena, kde sa po polnoci dosť potichúčku rozbehol dnb. Bol to dar z neba a ľudia dali pocítiť, že toto bolo to čo im chýbalo. Inak s Amnsty Arenou to nebolo tiež ružové, tam kde mala byť podla mapky sa nenachádzala a 3 hodinový časový sklz na mňa dobrý dojem nespravil.
V sobotu som mal toho na pláne o troška viac, ale hlavne bol to ten deň kvôli ktorému som Hodokvas absolvoval. Na začiatok Monkey Bussines a potom I AM X. Pri I AM X som mal konečne v duši pocit, že na Kvas sa oplatilo prísť. Správnou voľbou organizátorov bolo aj umiestnenie na hlavný stage. Odbehol som si pozrieť aj francúzskych La Conspiration. Bohužiaľ som z nich veľa nevidel, v každom prípade na mňa spravili veľký dojem. Chvíľu som dával aj otca Veca, tento pán je proste šoumen a ľudia ho majú radi. Myslím, že paril na hlavné pódium viac ako nejaký Kontrafakt. V sobotu sa inak vďaka Pudingu Pani Elvisovej na second stage spravil asi hodinový posun. Nedá mi nespomenúť silne charizmatické zoskupenie Hypnotix zo susednej Českej republiky. To kvôli čom Hodokvas stál za to boli Cypress Hill. Snažil som si z nich vychutnať každú sekundu. Inak o málokom môžem povedať, že naživo znie rovnako dobre ako z CD. Finálnou „čerešničkou“ boli performácie Visionary Underground. Paráda. V sobotu malo pribudnúť pódium Horúčka Jamajskej noci, to bolo v podstate to isté pódium ake Café Del Fun. Totálnym zlyhaním celej organizácie však bolo pódium Metro club dnb night. Malo sa na ňom začať hrať o desiatej hodine večer, no ani o druhej hodine ráno ešte neexistovalo. To už bolo dosť aj na mňa a vybral som sa zaľahnúť s tým, že domov sa ide prvým vlakom. Až ráno o šiestej som sa dozvedel, že dnb sa hralo na second stage. To mi už bolo dosť silno jedno.
Po organizačnej stránke zostalo stanové mestečko opäť oddelené od areálu, čo mi prišlo zbytočné. To ani nehovorím o samostatnom vchode k hlavnému podiu a osobitné kontroly. Pamätám si, že organizátori to zdôvodňovali ako požiadavku rakúskej strany. Ale ako sa má návštevník cítiť, keď prejde niekoľkými kontrolami. Čo ma zarazilo bolo, že som sa s fotopassom vôbec nedostal do areálu Main stage. Nevadí. Z Hodokvasu som mal veľmi zmiešané pocity. Po tom čo sa festival presunul do Piešťan môžem s čistým svedomím povedať, že išlo o najslabší ročník. Neviem či to bol zámer, ale z multimediálneho festivalu sa stalo vystúpenie dvoch skupín. A to znesiem všeličo. Povedal som si, že toto bol posledný Hodokvas ale, verím že organizátori ma dokážu dotiahnuť zase aspoň na dve skupiny. Budem to riešiť ale asi už návštevou len týchto headlinerov, inak je v stanovom mestečku nuda a polku festu sme trávili v Tescu alebo na pive. V nedeľu sa mi už zo slova „páľenka“ zdvíhal žalúdok, ale jednoducho nijako inak sa tam nedalo zabaviť. Niesom z toho ani tak sklamaný jak smutný. Viem, že ten Pezinský hodokvas sa už nikdy nevráti, ani ten prvý letiskový. Je to škoda.