Grape má štart aký si môže želať snáď každý hudobný štart – po svojom prvom ročníku sa o ňom hovorilo len v samých superlatívoch a okamžite mu prischla nálepka „malá Pohoda“. Veď na začiatok priviezť Röyksopp, The Subways, Tata Bojs a Parov Stelar je viac ako super.

Určite každý očakával čo to bude tento rok, keďže takýto štart sa ťažko dorovnáva nie to predbieha.  Ale pekne poporiadku. Prvé čo ma prekvapilo boli bezproblémoví SBSkári – to sa minulý rok povedať nedalo. Organizátori sa poučili a tento rok čakal návštevníkov väčší priestor na stanovanie. Toto si vážim, minulý ročník to bolo nezvládnuté.

Už som si prečítal nejaký ten report na ostatných weboch – pobavil ma najmä ten na SME, kde som mal pocit že je písaný z propagačných materiálov. Veľmi by ma zajímalo, kde sú tí poslucháči Rádia_FM medzi 20-30 vekom života. Ja by som si dovolil tvrdiť, že vekový priemer účastníkov bol niekde medzi 17-20 rokmi. To dotváralo aj celkovú atmosféru.

Ale už k hudbe, lebo o tej to je hlavne. K stavbe stanu mi rezko vyhrávali Hex – ako niekoľko krát oznámili boli požiadaní organizátormi aby hrali aj staršie veci. Čiže nie len klasický tohtoročný festivalový playlist. Ja som bol rád. Puding pani Elvisovej nebol nikdy (a s istotou ani nebude) mojou krvnou skupinou a nie to hudobnou, no napriek tomu si rád vypočujem ako im to hrá. Bohužiaľ veľmi zle nazvučené. Nasledovali pre mňa naživo premierové Youcoco – celkom príjemná záležitosť.

Prvým headlinerom piatkového večera boli bez pochýb britskí Hurts. Super super a ešte raz super. Mne sa to veľmi páčilo aj keď som sa spočiatku obával, že ma prepadne depka. Práve naopak – mal to štýl. Po pivnej prestávke sa na na hlavnom pódiu ukázali Interpol. Ich viedenský koncert som si pred vyše pol rokom veľmi užil. Tu nedokážem byť objektívny, no niektorí tvrdia že sa na nich nudili – pod pódiom bolo do ich konca takmer prázdno. Škoda, no ja som si to užíval. Ešte troška Midi Lidi a s koncom The Sounds som sa poberal spať.

Dlhá, chladná a prebdená noc. Káva bola niečo ako dar z nebies nevyčísliteľnej hodnoty. Môj sobotný rozbeh bol pomalý ako program. Doobeda fakt, že mŕtvo – okrem trocha ragga a skvelého Divadla Piki teda nič moc. Ľudí rozhýbalo až La3no Cubano a po nich Talkshow. Mne sa pozdávali aj energický From our hands a ukecaní Sunflower Caravan. Obedová pauzička a po nej opäť Česi na hlavom pódiu – tento raz United Flavour.

Para nemá zatiaľ na tomto festivale veľa šťastia – minulý rok bol jej koncert zrušený a potom presunutý kvôli nepriazni počasia. Tento krát zase štrajkoval zvuk. The Wombats boli smršť – vždy som chcel ísť na koncert tejto liverpoolskej partičky, teraz mám zase chuť si to zopakovať. Presunul som sa na druhý stage kde to roztočili DVA – za posledný rok som ich videl aspoň 5x no vždy to má šmrnc a energiu. Jednoducho naplno, inak tomu nebolo ani tento krát. Tu niekde pre mňa festival končí.

Čo ma veľmi nepríjemne prekvapilo na návštevníkoch je, že si už takmer vôbec nepýtajú prídavok. Hlavne na hlavnom stage to bolo do silno citeľné. Toto mi vždy vadilo na rakúskych koncertoch a festivaloch, že okrem nejakých desiatok „skalných“ to ľudia ignorujú a zostávajú chladný. Toto by sa na Pohode nestalo.

Zlepšili sa aj gastronomické služby, ostatná logistika je na priemernej úrovni – o mega konforte k akému si ma rozmaznala Pohoda nemôže byť ani reči. Toaliet bolo málo, málo čistené. Sprchy nepoužiteľné. Čo ma ale teší, je že to nieje len o hudbe – zaujímavé boli aj ostatné aktivity (videoprojekcia, market, atď.)

Grape zatiaľ na to ide cez zvučné mená, ja som zvedavý na tie budúcoročné – ak by ste sa ale nevedeli dočkať už teraz tak koncom októbra privezú do Bratislavy The Subways. A tí slubujú riadnu súkromnú party pre návštevníkov s prekvapením.