Pôvodne toto mal byť taký optimistický spot. No nejak proste nevydalo, ale pekne poporiadku. Začiatkom júla ComputerPress spustil zaujímavú akciu Propagujte Computer a získejte předplatné. Jednoducho povedané stačilo na web/blog umiestniť ich baner a pár najúspešnejších, ktorí budú mať najviac preklikov získajú ročné predplatné časopisu Computer. Tak som skúsil a zadarilo sa. Zatiaľ to všetko znie ako idylka, veď Computer považujem za jeden s tých lepších časopisov. Troška sa oneskorilo začatie jeho zasielania, ale to do istej miery chápem.

Šok nastal keď som si v schránke našiel otvorenú obálku formátu A4 s kvalitne prelistovaným a opackaným číslom 20/07. Chápete, že moja radosť išla brutálne dolu vodou. Čo je však oveľa smutnejšie ide o bežnú vec v našej malej dedinke na Záhorí. Ak si myslíte, že najhoršia vec je vykrádanie schránok v panelákoch ste na omyle. Často mi príde balíček otvorený, no toto bola už posledná kvapka a moje rozhorčenie by neukludnil ani obligátny nápis – prišlo otvorené/poškodené. Vysvetlite mi ako môže prísť obálka s jedným CD a viditeľne poškodená, tak že je poznať ako násilne ju niekto trhal a následne zalepil páskou aj cez pečiatky. Pripomína mi to zážitok mojej matky, ktorá vďaka jednej nemenovanej káve získala svoj pekný červený hrnček (bola to prvá vlna, potom prišli tie hranaté a tak). Samozrejme, že takéto veci sú nevymáhateľné no aj tak sa snažila zistiť prečo jej nebol zaslaný. Predajca kávy ju uistil, že bol odoslaný v poriadku. Tak sa obrátila na poštu, tá zásielku vystopovala až na našu poštu s tým, že balíček bol prevzatý. Samozrejme nič také sa nestalo, pošta sa k tomu nevedela vyjadriť a mati získala hrnček aj s ospravedlnením od niekoho kto chybu nespravil. Takže tak. Paradoxom je, že ešte ako decko si pamätám ako pravidelne chodili (respektíve nechodili) domov rozbalené katalógy Magnet.

Nie nejdem písať žiadnu sťažnosť na poštu. Ťažko dokážem spätne tento „skutok“, kedže mi to prišlo do schránky domov, čiže som to prebral. A možno tento raz za to tá nejaká zvedavá teta ani nemôže, lenže za tých pár desiatok rokov sa toho už toľko nazbieralo že moje rozhorčenie a zhrnutie situácie je oprávnené. Áno je to problém nejakej osoby, veď prečo nikde inde taký problém nemám? Prax ukázala, že je fajn nechať si posielať štandardné účty a listy takýmto spôsobom. Čokoľvek viac fyzicky hmatateľné je už rizikové a šance sú 50 na 50, najmä ak je to DVD za pár korún, ktoré sa neoplatí ani poistiť. Proste nemám čas riešiť takéto veci, prieťahy a vyšetrovanie. Moja lenivosť chce všetko rýchlo a digitálne. Pýtate sa prečo teda o tom píšme keď to nechám plávať? Možno preto, že keď toto dočítate si poviete „no nie som na tom až tak zle!“ Ešte že tu máme zásielkové služby, ktoré už jazdia aj do bohom zabudnutých dediniek. Je to istota. Kuriér sa v aute určite nenudí a nesnorí, kto komu čo posielal... Považujte za doručené.