Neviem kde ste vy natrafili na svojich prvých online priateľov. U mňa to bolo koncom 90. rokov na webe, ktorý sa postupne pretransformoval na blog, ktorý čítate teraz. Mal som tam ICQ kontakt a cez tento IM prebiehala moja prvá komunikácia. Občas som zašiel pozrieť na IRC no to ma nikdy nebralo.
Prvou sociálnou sieťou, ktorá ma zaujala bolo asi last.fm (písal sa rok 2005) – služba ktorá mala obrovský potenciál a točila sa okolo hudby – bohužiaľ zaspala dobu, no stále som na nej už viacmenej kvôli štatistikám.
Ak by som mal spomenúť niečo veľké tak to bolo Jaiku. V tomto období už Twitter bežal, no mne na ňom chýbali užívatelia. Tí na Jaiku boli – dokonca aj kamaráti od ktorých by som nečakal, že ich to chytí. Konverzácie boli super a naozaj som bol z tejto spoločenskej siete nadšený. Neskôr ju kúpil Google a išlo to s ňou dole vodou.
V marci 2009 som prešiel na Twitter, preniesol som si tam väčšinu priateľov a nabral zopár nových. No a s nimi to ťahám až do teraz. Sú to taký pionieri sociálnych sieti – pretože ak niečo nové vznikne sú tam hneď.
A tu vzniká ten paradox prvenstva – istú skupinku ľudí si nosím všade. Aj bez môjho pričinenia. Bol to Plurk, Facebook, Google Buzz či Plus, Soup.io, Posterous a množstvo iných. Aj keď je pravda, že sa v tom snažím držať poriadok: na Twitteri mám len zaujímavých ľudí, na Facebooku priateľov a rodinu, na LinkedIn pracovné kontakty a kolegov tak sa to viacmenej prelína. A tí pionieri sú naozaj často krát so mnou všade.