Tak už sú opäť spolu. Vinnetou a Old Shatterhand. To bola asi prvá vec čo ma napadla při čítaní smutnej správy, že vo veku 86 rokov navždy odišiel baron Pierre Brice, vlastným menom Pierre Louis le Bris. Tento francúzsky herec sa navždy zapísal do kinematografie ako náčelník indiánskeho kmeňa Apačov.
Spolu s jeho bielym pokrvným bratom, ktorého stvárnil Američan Lex Barker (Alexander Crichlow Barker, Jr.) sú pre mňa legendami môjho detstva. Paradoxne na plátne zomrel Vinnetou a Old Shatterhand ho prežil, v reále to bolo opačne. Lex Barker zomrel tri dni po svojich 54. narodeninách v roku 1973 na infarkt srdca, ktorý dostal na ulici v New Yorku v ktorom sa aj narodil. Avšak stihol natočit viac filmov ako Pierre, ešte pred kovbojkami sa preslávil ako Tarzan.
Pierre Brice ho teda prežil o úctyhodných 43 rokov. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, k filmu sa dostal napriek výhradám práve svojej rodiny. Po bočných úlohách prišla v roku 1962 tá celoživotná. To že sa stal symbolom indiánov a indiánskeho spôsobu života svedči aj jeho opakovaná účasť na Trutnov Open Air Music Festival, ktorý sa koná v susednej Českej republike.
Boli pokusy o pokračovanie, keď Vinnetou dostal za parťáka Old Surehanda, ktorého pre zmenu stvárnil holywoodský herec Stewart Granger. Bohužiaľ mne nesadol a povráva sa, že aj medzi hercami nešlo o vzájomne dobrý vzťah. Pritom Pierre a Lex boli priateľmi aj v skutočnosti.
Samotné filmy neboli natáčané chronologicky, najmä po Vinnetou - posledný výstrel sa zdvihla vlna nevôle a fanúšikovia ho chceli späť. Priznám sa, že tiež som ho videl len pár krát v živote a myslím, že nie som jediný. Zaujímavé je, že sa vôbec tieto západonemecké filmy dostali do Československa a západní herci slávili taký úspech. Aj keď sa filmy premietali s riadnym oneskorením a niektoré až po revolúcii bez pochýb patria k detstvu niekoľkých generácii.
A vyrastal som na nich aj ja. Detstvo plné indiánov a kovbojov na ktorých sme sa vonku hrávali bolo kúzelné. Lozenie po stromoch, budovanie pascí, indiánskych teepee, zbieranie pierok po sliepkach na čelenku, výroba lukov. Priznám sa, že sú to veci čo som si už desaťročia nevybavil. Človek asi potrebuje nejaký impulz pre takýto flashback.
"Prečo vždy až za cenu obete,
zdá sa život lepší na svete..."
Možno z filmového pohľadu nejde o skvosty, ale z pohľadu morálneho a výchovného dávali tieto filmy strašne veľa. Možno boli priamočiare, no neboli rasistické. Na strane odvážnych ale aj zlých boli ako indiáni tak aj bieli muži. Perfektne ukazovali čo to znamená slovo chlapa, dobro a aj odvaha zomrieť pre správnu vec. No aj to čo je to spravodlivosť a hrdinstvo. Momentálne ak chcete natočiť film o hrdinoch musíte na to upozorniť minimálne v podtitule snímku (áno toto je narážka na filmy Clinta Eastwooda).
Je iná doba. Dnes vidieť vonku hrať sa deti je takmer nereálne. Nerátam tie na pieskovisku, ktorého opustenie je nebezpečenstvom a rodič by mal ihneď o dieťa prísť ako nezodpovedný. Bez mobilu ani na krok a zo školy domov (česť výnimkám medzi rodičmi). Deti chcú byť hiphopermi a rodičia ich chránia natoľko až nevedia čo zo sebou keď príde puberta. Zrazu sa odchod k fundamentalistom môže javiť ako najväčšie životné dobrodružstvo.
Tou poslednou vetou som to asi dotiahol do extrému. Na druhú stranu chápem, že dnešnému dieťaťu asi nemá Vinnetou čo povedať a pozerajú na jeho filmy ako na Filmy pre pamätníkov, ktoré som tiež ako dieťa nemal rád. Boli čiernobiele, nič sa tam nedialo a boli postavené zväčša na dialógoch. Nuda. Takže áno, chápem. No je to škoda.
Každopádne som šťastný, že patrím ku generácii ktorú ešte aktívne zastihla éra týcho indiánskych mayoviek nielen na TV ale hlavne aj tam vonku.