(a prečo by sme mali prestať navzájom zamieňať jazyk za národný symbol)

V digitálnom aj offline svete sa často stretávame s tým, že pri voľbe jazyka používame malé ikonky vlajok. Zdá sa to intuitívne a pekne vizuálne - predsa angličtinu rýchlo nájdeme pod americkou alebo britskou vlajkou, nemčinu pod nemeckou a slovenčinu pod tou slovenskou. Ale táto prax je omyl. Jazyk nie je to isté ako krajina či národ a jeho reprezentácia pomocou vlajky je problematická z viacerých dôvodov. 

1. Jazyk prekračuje hranice štátov

Vlajky sú symboly štátov alebo politických entít - patria ku konkrétnej krajine. Jazyky však žijú a šíria sa cez národné hranice. Napríklad:

  • Angličtina sa hovorí v USA, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, Južnej Afrike či Singapure. Ktorú vlajku by sme teda mali použiť? Žiadnu z nich neodráža všetkých rodených hovoriacich. 
  • Španielčina je úradným jazykom v najmenej 20 krajinách - od Španielska cez Mexiko až po Argentínu. Vlajka Španielska z tohto dôvodu nemôže reprezentovať všetkých španielsky hovoriacich rovnako. 
  • Francúzština v Belgicku alebo vo Švajčiarsku má svoj vlastný jazykový kontext, ktorý sa líši od francúzskeho národného diskurzu a histórie. 

Toto jednoduché zistenie vyvracia jeden z najčastejších predpokladov - že jazyk je rovnaký ako štát alebo že by mal byť viazaný na jeden „domovský“ štát.

2. Vlajky môžu byť nepresné až urážlivé

Používať vlajku určitej krajiny pri reprezentácii jazyka môže byť nevhodné alebo dokonca urážlivé pre ľudí, ktorí sa s touto vlajkou politicky neidentifikujú. 

Predstavte si:

  • Ukrajinský hovoriaci po rusky - kliknúť na ruskú vlajku ako symbol jazyka môže pre niekoho znamenať politické či historické napätie, ktoré nemá nič spoločné so samotným jazykom. 
  • Švajčiar hovoriaci po taliansky môže byť zmätený, ak sa pri taliančine objaví len talianska vlajka, pretože jeho jazyková skúsenosť je miestna, švajčiarska. 
  • V Indii je Hindi len jedným z mnohých úradných jazykov, takže reprezentovať ho indickou vlajkou dáva nesprávny dojem dominance alebo výlučnosti. 

Takéto spojenie jazyka s jednou vlajkou ignoruje diverzitu kultúr, identít a reálnych jazykových spoločenstiev.

3. Technické a používateľské problémy

Okrem kultúrnych a politických dôsledkov je tu aj jednoduchý UX problém: vlajky môžu byť mätúce či vizuálne nejasné. 

  • Mnohé vlajky sú si farebne podobné alebo pri malých ikonách nezrozumiteľné. 
  • Rôzne regióny hovoriace ten istý jazyk môžu mať viacero vlajok - napr. Latinskoamerická a španielska španielčina, tradičná vs zjednodušená čínština (Taiwan vs Čína). 
  • Pri jazykoch, ktoré nemajú štátny zvrchovaný štát, sa tvorba vlajky stáva absurdná - príklady inkluzívnych komunít existujú, ale nie sú univerzálne známe. 

4. Logický argument: neexistuje 1:1 vzťah

Vlajka - jazyk sú dve rôzne dimenzie ľudskej kultúry:

  • Jazyk je spoločný prostriedok komunikácie;
  • Vlajka je symbol politického či národného zlúčenia

Preto ich nemôžeme jednoducho zameniteľne používať.

Aké je riešenie? - Ako reprezentovať jazyky správne

Namiesto toho, aby sme sa spoliehali na vlajky, tu je niekoľko praktických alternatív:

1. Použiť názov jazyka v jeho vlastnej forme

- napr. Slovenčina, English, Español, Français, 中文, atď.

Tento priamy spôsob je jasný, inkluzívny, a bez politických symbolov.

2. Použiť jazykové kódy alebo symboly písma

Napr. ISO kódy ako EN, FR, ES, SK, ZH alebo vizuálne symboly abecedy (é, 字, Ж, ß).

To pomáha ľuďom orientovať sa bez nutnosti „národnej“ asociácie.

3. Farebné alebo dizajnové ikony, ktoré neznázorňujú štát

Jednoduché vizuálne prvky ako glóbus, rečnícka bublina či piktogramy písma môžu indikovať jazyk bez zmienky o národe.

Použitie vlajok pre označenie jazykov je skôr konvenčné UX riešenie než správny koncept. Jazyk je životná, kultúrna a sociálna skutočnosť, ktorá nepotrebuje politicko-národné označenie. A hoci vlajky môžu pomôcť pri rýchlej orientácii, často vedú k nepresnostiam a môžu byť vnímané ako nevhodné alebo urážlivé.

Pri navrhovaní webov, aplikácií či vizuálnych jazykových menu preto odporúčame:

Preferuj text a jazykové označenia pred vlajkami.

To je nielen logickejšie, ale aj inkluzívnejšie a vhodnejšie pre globálne publikum.