Ray Bradbury je pomerne významným spisovateľom minulého storočia. Významným najmä pre svoju vynaliezavosť a plodnosť počas celej doby svojej aktívnej tvorby. V slovenskom či českom preklade vyšli knihy ako 451 stupňů Fahrenheita, Pampeliškové víno či Proti proudu času ktoré sú celkom známe.
Kniha Zen a umění psát vynikala tridsať rokov. Je to zbierka esejí o jeho celoživotnom diele – poviedkach, románoch, divadelných hrách, básňach ale aj muzikáloch. Sú to eseje o tom ako vybrané diela vynikali, čo bolo daným podnetom a ako boli tvorené.
Aj keď má kniha priam lektorský názov tak v nej odborný popis činnosti autora určite nehľadajte. No pokiaľ chcete vedieť ako v sebe objavovať tvorivosť, nájsť si vlastný štýl a ako hľadať inšpiráciu potom je to jedna z najlepších kníh o písaní.
Keďže Ray Bradbury je autorom len umeleckej literatúry tak daný popis sa hodí skôr pre ľudí, čo chcú písať poviedkové knihy – no to neznamená že si ju nemôže prečítať niekto iný. Napríklad redaktor nejakého spravodajstva. Všetko je o pilovaní svojich schopností. Základom všetkého je veľa písať. Autor sám spomína, že prvých päť rokov písal jednu poviedku týždenne. Ďalších päť až desať rokov písal až 2 000 slov denne. Toto všetko bude materiál do šuflíka či skôr na vyhodenie. Ak toto prežijete a písanie vás bude stále baviť máte šancu uspieť.
Je pravda, že Bradbury žil v úplne inej dobe – finančné náklady na existenciu boli nižšie, písal na písacom stroji. Verejnom, do ktorého sa vhadzovali mince a následne mohol istú dobu písať. Tak bol tlačený časom aj financiami. Na druhú stranu na 10-15 rokoch prípravy niečo je – človek si nájde vlastný štýl a je pravdepodobné, že kritika ho prestane porovnávať zo svojimi vzormi. Autor by sa mal podľa neho najprv vypísať, paradoxom našej doby je že pri súčasných autoroch a redaktoroch mám pocit, že to počiatočné vypisovanie ich najaktívnejším obdobím. Česť výnimkám.
Zen a umění psát je kniha autora starej školy, no niektoré popisované techniky určite majú niečo do seba. Napríklad spisovať si kľúčové slová ktoré vás k danej téme napadnú a v nich sa pohybovať. Najlepšie je mať po ruke papier a pero keď sa zobudíte aby ste si ich mohli hneď zapísať. Vtedy ich býva najviac. Absolútna väčšina poviedok, ktoré Bradbury napísal sú z jeho života, veci ktoré v sebe nosil od svojho detstva a potreboval ich dať zo seba von. Nemu sa uľavilo, výsledok spravádzali zimomriavky a skvelý pocit.
Kniha Zen a umění psát nieje klasickou učebnicou písania, je to inšpiračná rukoväť ako na to. Zároveň je to skvelý návod ako zistiť či na písanie máte alebo nie od niekoho kto písaním žije a je preňho všetkým. Knihu môžete za fajn cenu kúpiť napríklad na Gorila.sk.