Najprv som chcel napísať, že ide o subjektívne testovanie predajní. To ale nie je tak úplne pravda, nešlo o žiaden test ale bežné fungovanie. Takže, ide o pohľad zákazníka.

Či chcem alebo nie niečo treba jesť a s tým sa neodmysliteľne spájajú nákupy. Všetky tri prevádzky som mal poblíž svojho bydliska alebo práce posledné roky. Nejedná sa o nejaké hodnotenie konkrétnych reťazcov ale zážitkov čo sa mi udiali na rôznych prevádzkach. Ako sú teda tieto reťazce na tom u nás? Biedne.

Tesco - Tu robím väčšinou väčšie nákupy. Nákup v nich trvá pomerne dlho (hypermarkety). Personál je tu často podráždený. Oplatia sa najmä akciové veci. Výhodou je pomerne široký sortiment, známe značky a takmer všetko pod jednou strechou.

Billa - Myslel som, že len pár prevádzok je problémových ale to tak nie je. Billa je značne predražená, s akciovými cenami veľa nezískate. Úplne mimo je zbieranie bodov za produkty, ktoré cez porovnávače cien sú neraz aj tak prestrelené. Tragédiou je pečivo, bordel a veci po záruke. Billu som pôvodne vnímal ako miesto kde sa dá kúpiť lepší tovar. Bohužiaľ to tak nie je a s tou rakúskou je to neporovnateľné. Stáva sa mi, že ceny pri pokladni sú iné než na štítku v regáli alebo na ich Clever produktoch. Potom dochádza k doťahovačkám na pokladni. Aj keď je pokladníčka tá posledná, ktorá za to môže. Jedinou výhodou, ktorú využívam je že tam berú gastro lístky.

Lidl - Odradzoval mýtus dôchodcov. Naozaj je to len mýtus a Lidl mi momentálne príde najvhodnejší na nákup základných potravín, zeleniny a ovocia. Obrovský problém som mal s nič nehovoriacimi značkami, od ktorých som nevedel čo očakávať. Veľmi ale vyberám – určite by som neveril kolovému nápoju alebo pivu za 20 centov. No zelenina tu je za dobré ceny.

Zhrnuté a podčiarknuté

Mrzí ma, že u nás nefunguje pozitívny prístup predajcu k zákazníkovi. Ja trvám na úsmeve a príjemnom vystupovaní, aj keď vo vnútri má byť falošné. Vytočí ma keď sa predavačka tvári, že ju obťažuje že ma musí nablokovať alebo obslúžiť. Toto bohužiaľ platí vo väčšine nákupných prevádzok. A aj keď je niektorá milá nabudúce nemusí mať smenu. Kde teda nakupovať? Jednoznačný víťaz neexistuje. Klasické obchody sú mŕtve alebo ťažko dostupné. Mäso sa oplatí kupovať priamo od mäsiara, no málokedy je taká možnosť. Rád príjmem ponuku známych na domáce produkty ako slaninka, vajcia či med. Tie majú pre mňa hodnotu a neporovnateľnú kvalitu. Dovolím si tvrdiť, že rokmi overenú. Skúšal som aj trhy, niektoré veci tu je dobré kupovať – najmä ak si vytvoríte istý vzťah s predajcom. Môže sa ale stať, že niektoré veci majú chuť ako keby ich nakúpili v supermarkete.

Nech nakupujem kdekoľvek tak si pozerám cenu, dátum a pri neznámych veciach aj zloženie a krajinu pôvodu. Zvyknem si v duchu počítať orientačnú cenu za nákup, učím sa brať si bločky – najmä keď sa cena odlišuje od tej čo vyšla mne.

Rád si od vás nechám poradiť, prípadne sa podeľte zo svojimi skúsenosťami – môžete spomenúť aj obľúbené prevádzky a tipy.

Doplnené: pokračovanie v téme v článku BIO potraviny neexistujú