Jednoduchosť, podstata. Trvá, než sa k tomu každý dostaneme - niekto do konca života vôbec. A ten život nemusí byť krátky. Ako cez vrstvy cibule, či artičoku. Zaobaľujeme, komplikujeme. Hľadáme prečo sa to nedá.
A keď sa to podarí, tak sa ukáže práve tá jednoduchosť a priamočiarosť. Aj keď je nám na začiatku ponúknutá. Musíme si vytvoriť vlastnú skúsenosť a prejsť si tým. Naozaj? Prečo niektoré veci automaticky akceptujeme a iné nie a čakáme na vlastnú skúsenosť?
Je dobré sa dostať do bodu, keď ešte možno úplne neviete čo chcete, ale už viete čo nechcete. Od vzťahov, práce, partnera, komunity. Seba. Od života.
Ak som na pochybách, bojím sa povedať nie alebo áno, či neviem, tak si spomeniem na 3 slová. Slová, ktoré ohraničujú začiatok aj koniec. Pomáha mi to rozhodnúť sa, či na to je čas. Veď život je príliš krátky.
Tie tri slová sú v tomto videu: