Súčasný a medzinárodne uznávaný výtvarný umelec Aj Wej-Wej pripravil prvú svoju inštaláciu v stredoeúropskom regióne, doteraz išlo len o prenesené výstavy. Od marca som sa na ňu chystal a teraz počas leta sa mi konečne podarilo Zákon cesty vidieť. A vám ho tak isto odporúčam.
Prvý dojem je vždy dôležitý a inak tomu nebolo ani teraz, keď po tom čo som prešiel maličkou chodbou do priestoru, kďe vo vzduchu visel obrovský nafukovací čln s nadživotnými postavami. Paralela s Noemovou archou je nepopierateľná a že migračná kríza je obrovský problém táto inštalácia vo mne fakt len umocnila.
Aj keď Aj Wej Wej, ktorý bol sám utečenec tvrdí, že ide o krízu ľudstva a nie migračnú krízu.
Minulý rok Národní galerie v Prahe predstavila Zverokruh, ktorý som si nenechal ujsť. Zákon cesty je tak prvou výstavou na území strednej a východnej Európy. Že to je priamo Česká republika, ktorá vedie rebríčky negatívnych názorov na imigrantov a ich príjmanie nie je náhoda. Slovensko sa tak isto nemá čím chváliť.
Postavy sú bez tváre, lebo ani v spravodajstve a spoločenskej diskusii sa o nich nehovorí ako o ľudských bytostiach ale ako o imigrantoch. Aj Wej Wej umenie považuje za prostriedok k pochopeniu našej situácie, podnet k reakcii a aj útechu v dobe, keď potrebujeme viacej súcitu, tolerancie a opäť nájsť dôveru medzi sebou. V tomto absolútne súhlasím, že umenie má slúžiť aj na vyjadrenie postoju.
Súčasťou výstavy sú aj zábery z pripravovaného dokumentu Ľudský prúd, ktorý dokumentuje túto humanitárnu krízu. Aj Wej-wej na ostrove Lesbos sa nechal doviesť k takmer potopenému člnu aby si lepšie vedel predstaviť aké to je sa na ňom plaviť nechaný na pospas osudu. Zábery vznikali aj na hranici medzi Macedónskom a Gréckom. Dokument je o ľudskej dôstojnosti a cene života.
Inštalácia je na mieru spravená pre dvoranu Veletržího paláce, ktorý v rokoch 1939–1941 slúžil ako zhromaždisko Židov pred ich presunom do koncentračného tábora v Terezíně.
Výstava Zákon cesty potrvá do 7. januára budúceho roka a ja vám ju určite spolu s ďalšími v Národní galerii odporúčam.
Veľmi rád by som sa poďakoval Národní galerii v Prahe za možnosť natáčania tohto videa v jej priestoroch.